Ahojte ja som sa dnes normálne rozplakala od dojatia
išla som so svojou psou slečnou na dllllllllllllhočiznú prechádzku a okolo siedmej večer sme sa vracali obidve unavené a zničené a jediné čo som si nepriala bola električka plná ľudí.
A to sa mi pri prestupovaní na môj spoj aj splnilo....
Heidinka je keď je unavená strašne odporná - asi ako každé dieťa
ja som nebola iná
Už keď sme nastupovali som mala problémy lebo takmer nevidim
tak som len nohami hrabkala kde mám nastúpiť k tomu na rukách dvadsatkilový zver..... postavili sme sa k prvej volnej tyči aj to nám ľudia ustupovali ako keby sme mali AIDS 
a Heidi bola viac ako nervózna stále sa ma chytala, stavala sa na zadné nohy a prednými sa ma kŕčovito držala a mierne si poskučkávala - nuž keď sa na vás zvalí celou svojou váhou.....museli sme vyzerat zúfalo a smiešne zároveň.
Až vstal jeden chlapec zo sedadla a povedal mi asi najkrajšie slová:
" Nech sa páči, podte si sadnúť"
Bola som mu taká vďačná, len sme dotancovali k tomu sedadlu (lebo Heidi stále stála na zadných nohách) a zvalila som sa ako vrece zemiakov a Heidinka sa posadila na moje kolená a ja som si ju radostne pobozkala aby som skryla slziská dojatia
-prečo sa vždy v najnevhodnejšej dobe tlačia von??Najhoršie na tom bolo že jediné čo viem bol len ten hlas a veľký sivý flak, inak vôbec neviem kto to bol ani kam sa schoval ked ma pustil sedieť ani kde vystúpil.
Ale ostal vo mne úžasný hrejivý pocit, zdalo sa mi akoby mi to sedadlo daroval, ako keby bolo moje a keby ma chcel niekto vyhodiť z neho tak by som povedala :"nie sem ma pustil sedieť jeden chalan tak tu musím sedieť" asi som cvok ale taká som ostala šťastná - bola to len jedna veta, náznak ľudskosti a pritom to bolo také dôležité.
Znovu som si uvedomila že malé gestá dokážu vyvolať velké citové reakcie
Zaumienila som si že od zajtra aj ja budem takto rozdávať šťastie - je to jednoduché a nikdy nevieme ako veľmi s tým druhého potešíme.Ja mám vďaka tomu krásny večer
A tomu chlapcovi aspoň takto virtuálne posielam
Krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Povedala si to pekne : Malé gestá dokážu vyvolať veľké citové reakcie - a nič nás to nestojí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne - dobrý človek ešte žije...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to krásne, cítim to šťastie, harmóniu ...
Mne sa stalo niečo podobné, keď som čakala dcérku a bola som už asi v 8. mesiaci, brucho ako balón. Vtedy som sa cítila stále vo forme a prešla som zo sídliska do mesta peši (sú to zo tri,štyri km, tipujem). Lenže som to zjavne prehnala a ostala som strááášne unavená a bolel ma celý človek vrátane toho malého v bruchu . Samozrejme keď mi prišiel spoj späť na sídlisko, tak plný a ja som v tej chvíli bola presvedčená, že si usteliem na podlahe 
.
No kto mi uvoľnil sedadlo? Jasná odpoveď: zrelá žena, tipujem že matka aspoň jedného dietka, čo vedela svoje 
Skoro som sa jej vrhla okolo krku od samého šťastia ! Väčšiu radosť by mi nikto v tej chvíli neurobil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to ja som nedavno cestovala z Presova zo skusky... bol piatok -skore popoludnie a autobus plny vysokoskolakov vracajucich sa zo skoly do popradu a dalej...Zakazdym ked cestujem v piatok z Presova su tieto spoje natrieskane.
Bol to spoj, ktory navyse ako sa hovori stoji pri kazdej vrbe. Nedaleko za Presovom uz do beztak plneho autobusu nastupili asi zo styri- starsie panie.
Samozrejme som vstala a pustila jednu z nich si sadnut.
Tiez bola vdacna -tetuska a zobrala mi na kolena aj moju tasku-ked som ju uz pustila, aby som ju drzat nemusela.
Budete sa cudovat- bola som najstarsia(studujem na stare kolena)- a jedina, ktora pustila sadnut si v autobuse starsieho.
Student - mladnak- sa tvaril vedla panej, ze spi a slecna,vedla ktorej stala ina starsia pani sa zaujato hrala s mobilom a spokojne si usrkavala z flasky s mineralkou. Evidentne nejaka ucta k starsim ich "nenakopla" a ani neoslovila, hoci v Presove studuju mlady odbory vacsinou pedagogickeho,resp.humanneho alebo socialneho smeru.
Neviem teda aki ucitelia, zdravotnici a socialny pracovnici z nich vyrastaju, pokial sa v realnom zivote takto spravaju a Boh nas varuj pred takymi!
Preto mile nanicmamy- ucte svoje deti k ucte k starsim a slusnemu spravaniu a jeho pravidlam, aby take nieco, ako pustit starsieho sadnut si v autobuse bolo pre nich nieco samozrejme a aby sa nam netlacili od stastia slzy do oci, ked raz pusti vychovane dieta sadnut nas!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, čím to je, ale u nás som sa teda dávno nestretla s tým, že by starších, tehotných, zjavne chorých nepustili sadnúť v mhd. A žasnem, že táto téma sa relatívne často všelikde vyťahuje, lebo u nás je to skrátka samozrejmosť - uvoľniť sedadlo tomu, kto ho potrebuje viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
NO, TAK TO BYVA, CO ROZDAVAS, TO DOSTAVAS... a je super, ze si sa rozhodla posielat toto "posolstvo" dalej....tesim sa s tebou