O hľadaní a upratovaní dookola

Často píšem o upratovaní. Viem.  Len teda pravda je taká, že ma to chytá skor v takých záchvatoch a nerobím to priebežne. Tak ma to nebaví. Proste príde impulz a ja upatujem pár dní doslova jak besná. Chlapi sa vždy prezieravo ukryjú. Už vedia, že po pár dňoch ma to prejde Potom si pár dní vychutnávam poriadok, lebo ho mám rada. Veľmi sa mi páči prísť do spálne, kde je napríklad posteľ uprataná ako v kvalitnom hoteli. (to ani nedá veľa práce)  Pár dní to ešte ujde a potom sa to už začne kopiť.... Netuším, kde sa berú tie hromady

Občas sa stane, že niečo nepredvídavo upracem a potom netuším, kde hľadať

Neter mi za účelom ďalšieho tvorenia poslala ústrižky látky z veľmi, veľmi dôležitých šiat. Ja som ich chvíľu nechala povaľovať a v záchvate som tie odstrižky upratala. Tvoriť budem neskôr. I neter tie odstrižky potrebovala, vraj ide tuniť nimi tenisky. Týždeň som rozmýšľala, kde to asi je. Dva dni, keď už išlo do tuhého som prezrela všetky moje skrýše tvorivého materiálu. Zo záhadných dovodov v našom byte neostalo pre mňa ucelené mieste a tak ma niečo tu a niečo tam. Zdalo sa mi, že som fakt prešla všetko. A biela krajka sa neobjavila. Až prišla neter a ja som stále nevedela, čo urobiť. Keď už u nás sedela, prišla myšlienka - a nie je tá krajka tam, kde by mala byť? Medzi ostatnými látkami??? Bingo, bola tam. Uprataná, pekne posklada,  na poriadku. Len som to o sebe nepredpokladala  a zažila nekonečného červíka v hlave, keď som hľadala náhradné riešenia Tak mi treba