reklama

O nesmrteľnosti chrústa

Pridal/a Kamila dňa 18. 05. 2015 - 10:11

reklama

Akademický týždeň môjho staršieho syna, bol celkom poučný. Celkom som si užila skoro polnočné rekapitulácie, toho čo ostalo nášmu maturantovi v hlave za daný deň.

Oprášila som si voľajaké vedomosti z literatúry, aj keď to skôr vyzeralo, že sú to pre mňa viac novinky ako spomienky. Jednak u mňa skoro všetko upadlo do sladkého zabudnutia a dnešná generácia mládých sa už miestami učí iné, ako ja voľakedy, pred 26 rokmi. Bože aká som stará. Hambím sa

Čo som však stihla zachytiť. Jedno mali skoro všetky diela spoločné. Až na pár výnimiek, to boli diela s tragickým dejom, záverom ... Osobne mi stačil obsah v dvoch vetách a už mi bolo "nemdobre", nieto ešte také čítať. Aj keď dráma rozložená na 400 stranách nemusí byť taká intenzívna ako tá zhrnutá do dvoch viet, ale určité zanechá hlbší dojem. Čo z toho vyplýva pre potenciálnych spisovateľov? Ak sa chú dostať do učebníc literatúry, dejová línia ich románov, básni ... by mala byť veľmi tragická? Však aj ich úlohou je byť svedomím spoločnosti, aby sa obudila? A mohí géniovia boli často rozpoltenými, tápajucími osobnosťami. ... Cítim sa veľmi často podobne, neviem, prečo som ešte voľajaký román nenapísala. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Asi to bude tým, že mne postačí aj teenegerska komédia. včera som si jednu skvelú užila pomedzi varenie nedeľného obeda a perestrojkou stránky Tortyodmamy. Taká bola napínava, tá komédia, že sa vôbec čudujem, že sme nakoniec aj obedovali. Hambím sa

Ta tak s nami dievčatami. Neviem kedy naberiem odvahu siahnúť po voľajakej knihe, abo skôr si konečne na to nájdem čas. Ale po týchto maturách som zas o voľačo múdrejšia. Aj keď rozdiel medzi permutáciami, variáciami a kombinácii som v tej rýchlosti neustriehla, to pre zmenu z matiky.


reklama

reklama

mariajana, Po, 18. 05. 2015 - 11:11

No, moja, čože to, že u Teba veľa z toho čo sme sa kedysi naučili, upadlo do zabudnutia. A že si stará?  A ja akáže som už potom stará keď čisto-čistá gramatika, ypsilon a mäkké i ma niekedy tak zmätie, že som si vôbec nie istá, že kde akéChichocem sa. A to som kedysi maturovala zo slovenského jazyka na výbornú celú základnú školu som mala z neho výbornú a dokonca som kedysi vtedy, chcela ísť na výšku študovať jazyk slovenský a literatúru...Váľam sa od smiechu po podlaheChichocem saÚsmevTak toto je asi staroba, iná ako u Teba !!!!!!!!Chichocem saChichocem saA to ani nehovorím o tej ďalšej starobe-nevedomosti, keď ma nedávno  trojročný chlapček učil narábať s tabletom, júj, to som si pripadala ako MatuzalemChichocem saChichocem saChichocem saChichocem sa

Kamila, Po, 18. 05. 2015 - 11:12

Ja viem, že všetko je relatívne. A s gramatikou ani ja nie som kamarátka, radím sa deťmi keď sú po ruke. Chichocem sa

Kamila, Po, 18. 05. 2015 - 16:45

S tabletom nie som ani ja taká kamarátka, nemám ta neviem. ;) inak som expert na spodobovanie. Dne ssom napisala nazov kategortei rospravkove torty PrekvapenieHambím sa

dasa_, Ut, 19. 05. 2015 - 08:47

Si mi pripomenula, že kedysi dávno, pradávno som chcela byť slávna spisovateľka :) Dokonca, len čo som vedela písať som knihu napísala, sama ilustrovala aj zviazala. A nakoľko mama robila v obecnej knižnici, tak som ju šupla medzi ostatné. Len som mala veľký problém, či ju zaradiť medzi literatúru pre deti alebo pre dospelých Pohoda Jediná škoda, že si už nespomínam, o čom to bolo.

 

Ale jak šiel čas a zvyšoval sa počet prečítaných kníh aj to, čo sme sa na rôznych stupňoch o nich učila, zrazu som zistila, že dobré knihy poväčšine píšu len ľudia s veľkými problémami. Či je to alkohol, psychické problémy, vzťahové problémy. Že bez prežitia mnohých krajných situácii len málo autorov dokáže napísať niečo kvalitné. Nehovoriac o tom, že spisovateľ vždy odhaľuje aj svoje vnútro, prežívanie, svoje okolie... A tak som sa ja radšej rozhodla pre obyčajný život bez Nobelovej ceny za literatúru :D

Kamila, Ut, 19. 05. 2015 - 10:33

Vystihla si to velmi trefne, radsej normálny život. Áno Máme dobrý dôvod nebyť svetoznámou spisovateľkou. Váľam sa od smiechu po podlahe

Inak možno sú aj svtelé výnimky?

dasa_, Ut, 19. 05. 2015 - 11:32

Možno hej, ale niekde som minule videla dokument, že ani s babičkou Boženy Nemcovej to nebolo všetko tak idylické, jak sa nám javilo :)

Napríklad moja oblubená rakuska spisovatelka Susan Kubelka píše o vojom živote, o tom jak študovala a žila jedine z lieskových orieškov a tuším varených zemiakov... A vzťahy s mužmi tiež boli istý čas všelijaké. Ale možno, keď popátrame, tak nájdeme niečo.

Trochu odbočím, ale mňa mimoriadne minule na webe pobavilo - niekto ponúkal úžasný webinár o tom, ako znásobiť svoje obchody, rozbehnúť biznis, byť proste úspešný. A nakoľko na webe boli aj kontakty, tak som sa mrkla na výsledky jeho firmy - a sranda, posledne dva roky išiel prudko dole :D - takže učil o niečom, čo ešte len dúfa, že sa mu podarí :D - a tak je to podla mňa s mnohými motivačnými knihami...

Kamila, Ut, 19. 05. 2015 - 11:41

Ok, Kubelku si najblizsie precitam

Cesi su velmi vymakani v tych webinaroch, vsak oni maju cele vzdelavania jasne cez net ako pomocou vzdelavania na nete zarabat penezi,Veľký úsmev takze to je take  cele vesele.

dasa_, Ut, 19. 05. 2015 - 12:22

toto bola zhodou okolnosti slovenská firma :) chcel ná učiť, ako treba zarábať. Len samému mu to nejak nešlo. Možno podľa príslovia, že aj obuvníkove deti chodia bosé :D

mariajana, Ut, 19. 05. 2015 - 11:23

Hádam niečo na tom bude. Čítala som knihu od Daniely Stellovej,kde opisuje svoj život.  Naozaj veľmi krásna kníha, a jej život, veru by ste sa divili....Píše najmä o svojom synovi, ktorý sa narodil s maniodepresívnou poruchou a v osemnástich spáchal samovraždu....Tak  ju obdivujem, že pri tom všetkom, čo som sa o jej živote z tejto knihy dozvedela, dokázala písať, také krásne "slaďáky"Úsmev Dievčatá, keď ma zabijete, nespomínam si ako sa tá kniha volá....Úsmev

Kamila, Ut, 19. 05. 2015 - 11:39

No Steelová co som obcas nieco od nen precitala do tých svojich sladakov casto vnášala dosť veľké drámy, aj keď koncili s happy endom.Mrkám Takze si autorka tiez uzila statocne.

balalajka, Ut, 19. 05. 2015 - 11:57

Tak sa priznám. Vytiahla som v knižnici zaprášeného Casanovu.

1. diel, reku kukuneme čo to ako to vlastne bolo. Prvé dve strany sa mi desne páčili. Čo veta, to myšlienka. Veľmi pekne napísané ako vlastne on na svet nazeral, čo ho k činom viedlo.

Tak blahosklonne s pokorou a láskou.

Tak reku dobre. I začala som čítať a hamba nehamba - zaspala som pri strane tretej.

Tak polistujem, kde jaká erotika, ale  musím priznať, že asi zle som hľadala. Však prečítam a vypoviem, či to také moc pikantné ozaj bolo Veľký úsmev.

dasa_, Ut, 19. 05. 2015 - 12:25

Kedysi veľmi dávno, na ZDŠ mi učiteľ zobral knihu, čo som čítala pod lavicou. Tuším sa to volalo Roky v kine Úsmev. A potom mi povedal, že netuší, čím to je, ale niektoré strany sa v tej knihe otvárali akosi automaticky Pohoda - ono kniha prešla polovicou triedy a už sme boli ôsmaci ....

Tak možno sa stačí aj na toho tvojho Casanovu lepšie pozrieť a zistíš, kde sú tie korenisté stránky :)

 

balalajka, Ut, 19. 05. 2015 - 13:09

Ďakujem za radu - vyskúšam.

Ono, tie červenoknižničné knihy z knižnice  - tam to platí. Ale tento chudák Casanova je starší odo mňa  - myslím to vydanie a tak opusteno sám tam stál v poličke. Aj teta knihovníčka potvrdila, že odkedy majú čipový systém, ešte nebol požičaný. Milujem knihy, čo nik 20 rokov z knižnice nevytiahol Bozkávam.

majas, Št, 21. 05. 2015 - 13:20

Taká kniha  už musí mať aj dušu a určite sa ti odmení, že si ju oprášila. ÚsmevÁno S tým zaspávaním, to je môj tradičný problém, veď kedy už len čítať keď nie na sklonku dňa...

balalajka, Pi, 22. 05. 2015 - 09:05

Však dúfam. Ona sa už odvďačila, ke´d mi počele neplesla, keď som pri nej začala driemať, ale sa tak koketne - Casanovski na prsia zošmykla Veľký úsmev.

balalajka, Ut, 19. 05. 2015 - 13:10

Kami, očuj - a tá 400 stranová dráma je Anna Karenina?

Kamila, Ut, 19. 05. 2015 - 13:37

Nie to bolo niečo iné, T. Williams - Električka zvaná túžba, asi divadelna hra? a hlavná hrdinka presadla na električku Cintorín. ... PrekvapenieA potom ešte Kronika vopred ohlasenej smrti - Gabriel García Márquez, overila som si na nete Hambím sa ....  a kopec mrtvých na konci mnohých kníh, zopár ich skončilo len na psychiatrii. A vojnové romány, to aby si mladí nemysleli, že svet je gombička. Maturita z literatúry je veľmi depresívna záležitosť, ale synátor objavil čaro literautúry po 13 rokoch štúdia, že lepšie ako matematika. Pohoda Veľký úsmev

balalajka, Ut, 19. 05. 2015 - 13:58

To mali úúúplne iných predstaviteľov literatúry ako my. Ale možno je to aj tým, že my sme nejak 50-60 roky 20st. už v literatúre nepreberali. Ono je to fakt takmer 20ročný rozdiel Váľam sa od smiechu po podlahe.

 

Kamila, Ut, 19. 05. 2015 - 14:06

Veru o nejakych troch prudoch v americkej povojnovej literature som ani nechyrovala, vsak to bolo za oponou. PohodaPointa vsetci sa burili proti vsetkemu. Chichocem sa

majas, Št, 21. 05. 2015 - 14:16

Tak vidíš a oplatilo sa ti čo to zopáknuť, či nové sa dozvedieť, gratulujem Vám obom. ÁnoÚsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama