Ranné rituály včera a dnes

Cítim, že môj život sa za posledné týždne, či mesiace nesmierne zmenil. Pripustila som do svojho vnútra nové myšlienky, ktoré automaticky zmenili moje vyžarovanie. To spôsobilo, že som si začala priťahovať k sebe zrazu úplne iných ľudí. Ľudí pozitívne naladených so životnou víziou a nielen bezduchým prežívaním z jedného dňa na druhý. Z pultov regálov na mňa začali pokrikovať potraviny, ktoré by som si inokedy nevšimla. Zatiaľ čo slaninka, chipsy a čokoláda „zatvorili klapačky“ – vykrikuje na mňa kuskus, kokosový olej a všetky druhy zeleniny. Z televízie ma už nezastrašujú správy, nákupné maniačky ani strielačky na všetky spôsoby. Televízny prijímač  tak isto stratil reč. Namiesto toho dostalo prednosť rádio, prípadne to nechávam na uja youtuba nech niečo namixuje podľa mnou zadanej indície.  Aj moje správanie sa v kníhkupectve sa zmenilo. Svoje tajomstvá mi začínajú postupne dávkovať knihy múdrych ľudí a do košíka mi z poličiek skáču bestsellery s tématikou osobného rozvoja...

Momentálne ma dosť ovplyvnili knižky Robina Sharmu. Snažím sa ich nečítať  na jeden hlt, hoci ma to veľmi láka, je v nich totiž toľko múdrych myšlienok. Snažím sa každú jednu stránku, s ktorou moja duša súhlasí, absorvovať a vziať si za svoje. Tak  napríklad minule som sa začítala do časti s názvom „Začnite deň správne“. Ako píše autor prvých 30 minút po prebudení je najcennejšou chvíľou celého dňa a má v vplyv na každú jednu minútu, ktorá nasleduje. Navádza nás, že sa máme budiť skôr, aby sme mali čas len a len pre seba, že nie je dôležitá kvantita spánku ale jeho kvalita... Čo si o tom myslíte vy dámy? Robí vám problém zobudiť sa skôr ráno (napríklad o šiestej)?

Tieto myšlienky, zopár viet ktoré som si v ten deň prečítala spustili vo mne proces rekapitulácie mojich rán. Keď som bola školopovinné dieťa, vstávala som naozaj okolo šiestej ráno, lebo vtedy sa mi najlepšie učilo. Pamätám sa, že sme sa do večera flákali po sídlisku a učenie som si nechávala na ráno. No..ako si teraz uvedomujem takýto ranný rituál nebol úplne správny, už od rána som bola totiž vystresovaná tým ako som všetko nestihla, ako to neviem a či ma tá učiteľka vyvolá alebo sa zachránim. Na strednej škole bola situácia iná. Keďže som v dobe mojej pubertálnej vyspelosti mala stále nejaké to kilo navyše vstúpila som si do svedomia. Každé ráno som vstávala o piatej, cvičila v obývačke na zemi, následne si pobalila veci a „pešibusovala“ do školy. Boli to dobré štyri kilometre. Spomínam si, že v tých časoch som bola stále nabitá energiou a večne usmiata. V škole sa ma pýtali na čom „fičím“ a dnes už viem prečo tomu bolo tak...môj deň bol od rána preplnený pozitívnymi myšlienkami a pohybom. Po škole som začala pracovať na finančnom oddelení, ani neviem ako ma sem vietor zavial. Zo začiatku som prácu považovala za super príležitosť, bola som mladá a mala som super job. To sa len tak hocikomu z kamošiek nepodarilo. Prvotné nadšenie vystriedal stereotyp. Kto pracoval v účtarni, prípadne prípravou nekonečných reportov vie o čom hovorím. Ráno som sa budila s odporom, že celý deň presedím na zadku zamordovaná v mori čísel. A tak som sa aj cítila, unavená večne bez energie – celý deň som prezívala. Dnes už viem prečo...

Zmenila som prácu za super akčnú. Vždy sa čosi dialo, cestovala som po Európe. Letiská hotely... Ráno som sa budievala naspeedovaná a celá natešená čo v ten deň zažijem, čo sa nové naučím. Boli to krásne dva roky, ktoré mi dali veľa. Nová práca bola pre mňa neuveriteľným motivátorom a hybnou silou.

Keď sa narodil môj vytúžený prvý synček môj život zmenil priority a ubral na otáčkach. Napĺňala ma starostlivosť o bábätko a domácnosť. Po dvoch rokoch prišiel druhý synček a ja som začala cítiť stereotyp. Neberte ma prosím zle moje deti milujem nadovšetko len moje kreatívne prácechtivé „JA“ nedostávalo obživu. A moje rána? Len do nedávna boli strašné. Ráno som sa budievala na výkriky detí, prvá myšlienka bola „zase ďalší deň taký istý“ Mátožila som sa po kuchyni pripravujúc raňajky. také boli moje rána... Snažila som sa, no nevedela som to akosi prelomiť, skrátka nepoznala som recept ako to zmeniť.

Po prečítaní spomínaných knižiek som pozbierala všetku sebadisciplínu a začala som to robiť úplne inak, teda správne. Moje krásne ráno začína už večer. Na rady Robina Sharmu som si začala písať denník. Zhodnotím si deň, svoje postoje...Porozmýšľam čo som v ten deň mohla spraviť inak, komu som možno ublížila. Pochválim sa ak som na seba hrdá. Keď som niečo emočne ťažké ustála. Neviním sa však keď niečo nevyšlo podľa mojich predstáv a nechala som sa strhnúť. Oľutujem vetou a viem, že nabudúce moje podvedomie zareaguje inak keď sa bude rútiť do podobnej situácie. Verte či neverte moje rána sú po takto nastavenom večernom rituály veselšie. Budím sa najneskôr o pol siedmej. Vyskočím z postele ako laň s víziou krásneho dňa. Buď hneď ráno skočím na neďalekú plaváreň (otvárajú 6.30), idem si zabehať alebo sa hodím na zem a tvárim sa, že cvičím :) Je úplne jedno čo robím hlavne, že hlavou mi bežia len pozitívne myšlienky. Naplánujem si plus mínus autobus čo by som chcela za ten daný deň stihnúť. Naučila som sa už aj to nedávať si úplne exaktné plány, ktoré sú častokrát s malými deťmi nesplniteľné. Rozširujem si očakávania a tým som docielila nestresovať sa. Snažím sa nemeniť veci, ktoré sa meniť nedajú, stačí len zaujať  k nim iný postoj.

Stále mám rozčítanú nejakú múdru knižku. Ráno mi stačí prečítať aj zopár strán a môj deň sa zrazu vyberá iným smerom. Ak vraj túžiš, aby sa ti niečo zaužívalo ako rituál a tvoje podvedomie to bude robiť automaticky, musíš tu danú činnosť vykonávať 21 dní bez prestávky.

Dám vám príklad dnešného rána. Manžel ma zobudil o 6.30. Schmatla som knihu a nechala sa motivovať „ako nedvíhať telefón zakaždým keď zazvoní“. Moje ďalšie kroky smerovali do obývačky – zahopkala som si pred telkou v rytme zumby. Nasledovala rýchla sprcha. „ups ešte hlavu musím umyť“ S privretými očami som siahla po prvej plastovej fľaštičke. „Nadžabala“ som si statočné množstvo tekutiny...veď nech sa tie moje vlásky lesknú na slnku. Až keď som nezvyčajne konzistentnú tekutinu zmývala z vlasov poriadne som si všimla bielo ružovú etiketu „gél na intímnu hygienu“ :) waaau...môj mozog narýchlo listoval v zozname zaujatia postoja k situácii ktorú už nezmením. Z kartotéky vytiahol kartičku „tvoje vlasy budú dnes výnimočné!!“ Poctivo som si teda korunu mojej krásy vyfúkala a ozdobila ružovou ozdôbkou. Snáď to, čo nám neuškodí tam dole prospeje aj tu hore  :) pohladila som si vlásky a s úsmevom vykročila do nového dňa.

A ako vy krásky, máte nejaké ranné rituály na naštartovanie pozitívnych dní?