Už ma to zase raz dostalo. Viem, že to nie je trvalé, ale dá to dosť zabrať, kým sa z toho vyhrabem. Prichádza to čas od času a práve kvôli času. Času, ktorý nenatiahneš, neznásobíš, nerozmnožíš – ani keby si čo robila.
Mám také „postihnutie“ – rada vidím veci dotiahnuté pekne do konca – takpovediac pekne úhľadne poskladané, uložené do škatuľky „ako zo škatuľky“ a previazané stuhou s parádnou mašľou. Až potom viem prejsť k ďalšej úlohe (alebo zábavke). Lenže ono sa to vždy nedá.
Prídem domov, začnem robiť s prádlom – triedim, čo načim IBA poskladať a čo ozaj musí pod žehličku a popri tom rozoberám s mužom technické problémy v maminej záhrade (prerábka elektrickej prípojky). „To musím vidieť!“ zahlási, keď nie je spokojný s mojím nanajvýš diletantským popisom skutkového stavu. Tak povedz kedy a ja tam s tebou skočím. „Aj hneď teraz“ – zarazí ma totálne nečakaná odpoveď, púšťam kus bielizne čo som držala v ruke rovno na zem a už v nej držím kľúče od auta. Zaváhaš – nežerieš – alebo v tomto prípade, pomoci sa nedočkáš, lebo nabudúce už nebude mať náladu pomáhať. Voňavá kôpka zostáva tam kde bola, neposkladaná, neožehlená. Veď áno, keď sa vrátim, môžem pokračovať – ale to už som podľa svojich pôvodných plánov mala – povedzme čítať knihu, navliekať korálky, hrať s dcérou Scrabble ..... a začína sa „lavína“ posunov ...
Letné výpredaje, letím domov s dobrým úlovkom v podobe nového trička a verná svojej tradícii doma hneď prelustrujem zásobu koráliek, v duchu už presne viem, ako by to malo vyzerať, nájdem návod, začnem navliekať ..... a zrazu – projekt v 2/3 a koráliek (teda – jednej farby) niet. Odložím nabok, chodím, zháňam, pýtam sa – bezvýsledne. Medzitým prejde aj pár týždňov, dcéra sa vrátila z Ameriky, celý čas som sa tešila „ako malý Jojo“ na korálky čo mi donesie – stoja v kúte dodnes, lebo nemám dokončený ten nešťastný projekt.
Neviem začať niečo nové, kým nemám dokončené to staré. Pre nedokončené povinnosti sa neviem dostať ku koníčkom, pre odložené koníčky sa neviem dostať k tým, čo stoja „na čakacej listine“ mojej fantázie a čím je toho viac, tým mi to viac zväzuje ruky i myseľ – až takmer do úplného paralyzovania – trestám sa za „neschopnosť“ dokončiť jednu vec tým, že si (sama sebe) nedovolím pustiť sa do druhej – moje resty sú moje tresty. Potom ale našťastie príde nejaký impulz, zresetujem, vyčistím pamäť – a môžem začať zbierať resty nanovo ...... 
P.Adus
paci sa mi, ze o tom pisete ako o "postihnuti". ja "trpim" podobnym syndromom,aj ked ako dozrievam , nedotahujem to k sebetyraniu (akoze v minulosti by som nesla spat, keby som nemala dokoncene, co som si predsavzala)..
ale inak som skor na tuto moju charakterovu "vadu" hrda, lebo mi umoznuje spolahnut sa sama na seba, viem, ze veci dotiahnem do konca a veci sa na mna nenakopia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzka,
my si tu na stránke pekne tykáme bez ohľadu na vek, farbu pleti, vierovyznanie.... - vykanie je taaak nechutne oficiálne.
No ak k tomu - že sa ti veci nenakopia - k tomu gratulujem, lebo mne sa práve "vďaka" nej veru kopia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ok, takze este napis ako resetujes, v tom by sa mi zisla inspiracia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pozri kúsok nižšie, čo píše Ivet - to ako by som bola ja 
Ale inak - ten reset spočíva skôr v tom, že v duchu starej dobrej zásady - čoho sa neechytíš ...(určitý čas) a niekto to nezháňa, to nebolo dôležité - jednoducho tú "kolónku" nesplnených úloh "vyprázdnim" - a je to!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus- u mna taky-tak.....az kym nesklznem do paralityckej depresie-potom nasleduje faza vybuchu : chytim amok, kde zacnem vsetkym spolubyvajucim nadavat do "povalacov" a neschopakov si urobit poriadok a servis okolo vlastneho zadku, kvoli comu ja nemam cas sa venovat svojim konickom-teda faza obvinovania inych pre vlastnu neschopnost
- a vzapati nasleduje faza terapie - chytim svoje farbicky na sklo, vysivanie, alebo knihu a venujem sa tomu aspon pol dna......efekt mojho vzplanutia: nikto sa neodvazi po faze vybuchu povedat, ze je hladny, kde ma tricko alebo ponozky alebo co bude na obed ci veeceruuuuu....
casom som vypilovala este detaily: napr.: faza amoku nasleduje hned po ranu, napr, v sobotu- teda mam na konicky cas v podstate cely den
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ako keby som sama seba sa videla ... z duše mi hovoríš, z duše 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....vidis?! nie si sama! ako hovorim-este pilujem detaily na vzbudenie co mozno najvacsich vycitiek svedomia mojich deciek a partnera, akoze fakt by sa mali uz nad sebou zamysliet,pretoze ja na nic nemam cas! ....ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivet ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Páni, ja som sa chcela dať naklonovať a už nemusím. Aspoň túto fázu zastávate rovnako zodpovedne a dobre ako ja .
U nás ten výbuch - fáza obviňovania je v tej úrovni, že trieskam, plieskam a zatváram sa do spálne ( s tou knihou v ruke ).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...no ale ved aj my sme zeny len stvory bozie, nie?!
chlap buchne dvermi a ide na pivo, zena buchne dvermi a ide citat knihu- vidte aj tu ten rozdiel?.....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ta ňe?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta hej 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...baby, ste úžasné!!!!!!!! 
...ja mám ešte fázu "musím vypadnúť a to hneď" a v tej som bola 2x počas manželstva, to je už ten level po trieskani, vrieskani a dávaní členov rodiny do pucu. Keď som odišla prvýkrát, mali sme iba syna, urobila si 10 koliečok po sídlisku a vrátila sa domov, tak ma čakalo privítanie, že EŠTE RAZ, tak nech sa nečudujem, že prídem do prázdneho bytu, že to bude brať ako opustenie dieťaťa!!!!....a dvojka bola tento august, kde proste vsetci ignorovali, ze 1000 vecí sa spravilo, 1000 vecí ma čakalo, vrieskali jeden cez druhého a druhý cez tretieho, všade kopa rúk v kuchyni, ja stojím nad nimi a poctivo vysmážam hrianky...a zrazu skrat, odstavila som panvicu, bez slova zobrala kľúče od auta a fujazdila na.............cintorín. Cholerový ešte k tomu, na kopci...revala som tam hodinu za sprievodu Jemných melódií, ktoré mi ešte pridali. Taká babka ma tam chodila pozerať, že či ešte žijem....po hodine som nevedela prečo revem, zase 100vkou spiatky, prepašovať sa do pokrovia do spálne, kde ma vymákla celá moja banda, doniesli mi chlebíčky do postele a vrieskali zas znovu, vankúše lietali, saltá robili....a ja som sa pokúšala aspon jeden chlebíček vtrepať do úst, nebola šanca.....
...kočky, ja som na nich mäkká....ivet, požičiam si ťa, dobre? zabezpečím nocľah, stravu, cestovné...
...a PS...inak na cintoríne si človek veľmi rýchlo uprace v hlave, fakt, zvlášť po zotmení...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...rada- staci povedat-len ta moja este povrastie....alebo nabuduce ufujazdi smer poprad ty....
...a ten cintorin aj u mna je neskutocna terapia....klud, ticho, pieta...vela kvetov a anjelikov ...kde-tu sviecka....ja pridem krotka, ako baranok- s blazenym usmevom na tvari- s myslienkou v hlave- ved ma mozte vsetci bozat- ja som este mlada,krasna a perspektivna a mam este kopu casu, aby som skoncila tam na tom cintorine.....no ta ňe???
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa tiež vždy divím ľuďom, čo hovoria, že cintoríny nemusia ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Crystall ..."Po hodine som nevedela prečo revem - ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
crystall to je dobre,nasla som sa v tvojich riadkoch s pred par rokov dozadu cintorin mam za humnami-nemusela som tak daleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pre Ivet 36,
ano ano, tak toto poznam, ked penim, tiez sa nikto neodvazi ani ceknut. No len to ma velmi kratkodoby efekt, max. do druheho dna, potom sa citia, ze maminka si odpocinula a viac pokoja by jej uskodilo..
V poslednom case som zacala byt viac zakerna, odoberam mnou udelene vyhody, ako pravo hrat sa na laptope, nekupenie cd pre playstation alebo wii. Vtedy synator zacvika uskami, lebo vie, ze ked sa mamicka zacne vyhrazat touto kategoriou trestov, byva to zvycajne vazne.vyuzivam jeho slabosti..
hrozna matka..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale nie - skôr prezieravá - nech sa radšej doma naučí, že čokoľvek môže byť použité proti nemu - potom nebude v praktickom samostatnom živote zaskočený.
Tiež často hovorievam tým mojim, keď sa sťažujú na nejakú skrivodlivosť - "nikto nikdy nepovedal, že svet je spravodlivý"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
-si tu teda spravne-na nanicmame!
Podstatne je, aby sme sa zacali mat same rady- aj na ukor obcas zdutej rodiny!
Za ten jeden den v tyzdni, resp. jeden den za dva tyzdne- nikto neumrie ani od hladu, ani od spiny, bez ujmy na zdravi a na majetku!
Vyskusane- overene! Aj pre moju rocnu nasli v chladnicke jogurt, potom vyzivu,potom piskoty a ked strasne smrdela (nastastie mala ked je kaknuta neplace ) - aj ju prebalili- takze jeden den prezili aj bez strat na zivotoch.....posledne:ja som kreslila totiz obrazky-kvety na artmame, na skle malovane,str. 55....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus a Ivetka,
dakujem.
ja som si uz uvedomila, ze s bezo mna z casu na cas zaobidu a svet sa nezruti..
len nechem, aby na to prisli aj oni (Syn 8, dcera 5)!!! Nejak rychlo(?)mi vyrastli a chcu byt samostatni..
Tak ich obcasne necham zdut sa, ale pravdou zostava, ze ochotne a dobrovolne davam zo seba to, co povazujem za najlepsie(aj ked pomyslenu hranicu mam jasne stanovenu, ziadne sebaobetovanie).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najviac milujem tie blogy, ktoré keď čítam, zrazu sa pristihnem, že kývem hlavou akože - poznám, poznám... i keď nesmiem zabudnúť pridať, že hoci mám i ja rada veci dokončené, toto je jedna z mojich najslabších stránok. Vždy som si myslela, že keď budem mať nad sebou niekoho, kto mi bude veci pripomínať, všetko sa vyrieši. Splnilo sa mi to, ale nič sa nevyriešilo, len mávam viac výčitiek svedomia. Niekedy... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šak to, šak to ....
Bóže byť tak jedno z tých, čo sa pri slove "svedomie" spýtajú čo to je
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, všetky do radu ! ste úžasné v svojich - mne tak blízkych - opisoch !
V záchvate veeeľkej spolupatričnosti vás hromadne objímam a bozkávam ! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujééééém a posielam zopár objatí naspäť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja tebe adus
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aduska a ja ta a hovorim,ze robota nie je zajac....neutecie,ona si nas pocka,takze najskor treba potesit oci,srdce,dusu a potom mozno? to ... "odlozene na potom" ...dostane tiez na frak.Ja som sa po rokoch uz v tychto veciach dostatocne ukludnila a ked aj koli zdravotnym problemom nestiham,ci nevladzem,poviem si,ked budem ok-potom spravim.Hlavne je si robit sebe potesenie,co najcastejsie....tak ako sa to spomina v blogu "Zamyslenie".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Noo, toto pozname asi všetky. Časom vyťahujeme rôznych kostlivcov zo skrine.
Niektorí sú už absolutne mimo, na niektorých ešte dôjde.
Mne sa strašne páčila jedna z myšlienok Fly lady - tuším aj tu to jeden čas bežalo.
Stredu nazvala tuším "antiodkladací deň" proste jedeň deň, keď sa robí práve na týchto nedorobkoch, alebo veciach, ktoré dlho odkladáme (mmch, preventívka u zubára tento rok už bola? - objednanie na ňu je typická práca na stredu
)