Prečo by malo byť niečo jednoduché, keď nemusí. Rušný minulý týždeň vystriedalo iné zábavisko. A to som si myslela, že so školou bude viac pokoja, aspoň teoreticky. 
Už v nedeľu sa najmladšia deva sťažovala na bolesť hrdla, Začala som hneď fázu kurírovania, už sa poznáme. Teplotu nemala, nejak sme dúfali, že to rozchodí, lebo pri histaminovej intolerancii sa vie hrdlo ozvať častejšie ..., tak šla v pondelok do školy.
Vo waldosrfskej začínajú zostra. Keď som po ňu došla o pol tretej už bola KO. Pribudla teplota, ktorá akosi úraduje aj dnes ... U nej tradične hrdlo ustúpi nádche, tretí sprievodný jav, radšej nespomínam. No dobre som sa rozhodla, že bez kašľu sa zaobídeme ... Akosi klasicky využívam tri dni, na kurírovanie s tým, čo viem, aby sme nemuseli ísť k lekárke. Tá ma už pozná, aj ja ju, v tejto fáze by sme sa zhodli ..., na tom čím ju liečiť ... už strácam prehľad o dňoch, dnes beží deň druhý ...., zatiaľ to nevyzérá na end ...
V pondelok, kým som došla po dieťa som ešte stihla nakuknúť do života iných mamičiek školopovinných detí. Najprv na ZUŠ - ke, kde mamičky z notesmi plánovali svojim deťom klavír,, tanec, pomedzi celkom nabitý čas po škole. Učiteľ klavíra, čo to mal celé zosynchronizovať,mal hlavu v smútku, hneď prvý deň, ani sa mu nečudujem.... zachytila som aj voľačo o doučovaní na piatacky monitor, pomoc ...
Potom som nabehla do športovejj predajne, lebo Tinka potrebovala väčšie "baleriny" či čo na eurytmiu. Ako áno aj obyč. tepláky som jej hľadala na telesnú, nie sranda ... Som mnou tam pobehovalo kopec rodičov s deťmi pri hľadaní športovej obuvi, oblečenia, do školy, na krúžky ...
V papierníctve som našťastie nebola, zásobovanie pomôckami vo waldorfskej škole riešiť nemusím ... Ale zas šatník som deve dopĺňala počas letných výpredajov, lebo skoro zo všetkého vyrástla. Takže si viem celkom dobre predstaviť, že náklady rodičov takých dvoch detí, na začiatku školského roka môžu byť nemále. Rovnako tiež menežérske schopností nás mám, aj keď sa miestami tvárime, že do desať nevieme narátať. Aspoň ja si tak často pripadám.
Takže škole zdar a mamičkám veľa trpezlivosti a energie prajem. A na zdravie všetkých zúčastnených som zabudla, tak nech sme všetci zdraví, hlavne tí naši školáci ...
Dievčatá, aký bol váš začiatok školského roka?
Blahoželám.
Ja pokračujem nejakých 23 rokov, ak rátam aj škôlku v permanentnom zábavisku. 
, nielen začiatkom septembra.
Zaujímavé, že ten náš nepotrebuje do školy nič. V pondelok sa podarilo opäť obsadiť posledné lavice, takže asi je spokojný
Jediné, čo som počula, bolo tuším nadávanie na rozvrh.
Však to už veľký chlop, ani nerastie, už možno?
A tých zošitov zas tak nespotrebujú. 
Blahoželám k poslednému radu. 
Ono keď Tinka chodila ešte na klasickú základnú školu prvý stupeň, ta potrebovala krabicu s výtvarnými pomôckami do školy, do školského klubu a ešte sme tuším vtedy zabezpečovali niečo aj na vytvarnu do ZUŠ ..., a to len vytvarna, takže ono asi nie sranda ... Plus zopá kníh s akupovalo, zošity, na telesnú to furt rástli, botasky do telocvične, tričko sa nájde, tepláky ..., joj nestihla som tento rok kúpiť v Lidli ..., vyber, tam maju sikovné
Poslušne hlásim, že ja som to bravúrne zvládla.
Mladší nejakú výbavu nafasoval na konci predchádzajúceho roku, takže zošity neriešim. Jedine splašene som obaly večer ešte dokúpila, ale tak ... úspešne. Peračník a perá a ceruzky sme sfúkli z veľkoobchodu, kde nebolo nikoho, len nervózni malopredajcovia
. Telesná netuším - tuším dnes majú, hádam si niečo zbalil.
Vychutnáva si odhlásenie z obedov
. Som zvedavá dokedy ma 3,30 bude baviť vstávať a variť. Už dnes ráno sa mi nejak nechcelo. Ale tak nebolo to nejak bolestivé, tak majú aj poobede jesť.
Starší je prváčik.
Moje malinké o pol hlavy odo mňa vyššie zas začína ako najmladší. Nadšene rozpráva o profesoroch (už teraz - alebo zatiaľ? - miluje slovenčinára, ktorý po nich chce len 4 známky), miluje triedneho ("mami, on mal uniformu jak kontrolór lístkov vo vlaku" - nie nie je na dopravnej, je na strojarine), miluje svoju školu ( dúfam, že mu to 4 roky vydrží - "je tam blízko billa a lidl a máme bufet!!! a celkom blizučko tá super reštika"), spoznáva spolužiakov ("čo ja viem ako sa volá? Neviem. Ale boli sme spolu po škole hodinu v obchode niečo zháňať."), nič nepotrebuje (" nie nie netreba - telefonát o 40 minút a zaplatenie účtu, naloženie do auta a moje spokojné naštartovanie, že už môžem domov" maminka, keby si bola taká dobrá - A4 čistý - 3x").
Ale tešíme sa - zatiaľ.
Najhoršie je u nás asi Zet. Tá nastupuje na voliérový režim. Ale jaká som ja vzácna, keď prídem domov!
U vás je tiež veselo, nech staršiemu optimizmus čo najdlhšie vydrží. Ako naozaj si schopná ráno vstať o 3,30? Na aký pohon funguješ?
Tak na chorobu prišlo aj u nás. Sranda je, že nastupuje do maturitného ročníka a my sme si až teraz uvedomili, že toto isté bolo každý jeden začiatok školského roka. Jasná alergia na školu
Alergia na školu, to je vážna choroba,
prajem skoré uzdravenie.