Upratujem. Chytá ma to v takých intervaloch 
Došlo aj vrecúško s pokladmi. Tak som sa tým začala preberať.
Strieborná retiazka, čo som nosila celú základnú školu.
Jedna náušnica od krstu. Ktovie, kde skončila druhá
Náhrdelník k promóciam.
Retiazka s krížikom, ktorú som nosievala len pod tričko. Nebola som veľmi odvážna...
Otváram ďalšiu maličkú krabičku. A tam je krásny kameň. Bieločierny. Žíhaný. Nádherný. Ale ja obsolútne netuším, k čomu sa viaže. Niekto mi ho podaroval? Má mi pripomínať nejaké miesto? Márne lovím v svojich spomienkach.
A tak si zrazu uvedomujem, že aj tie spomienky asi treba občas utrieť od prachu. Aby som zrazu nezistila, že ukrývam v skrini len kopec kameňov...
Pekné, možno niekedy stači nájsť ten poklad a spomienky sa rozvinú neskôr 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Základná otázka je, či vôbec chcem tie spomenky rozvíjať Čo keď je to niečo, čo bolo kedysi fajn, ale v behu času mi to až tak príjemné už nebude pripadať...
Možno mám strach z vlastných spomienok???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a možno ten krásny kamienok ti nesie iné posolstvo.
Niekedy aj boľavá spomienka po rokoch je pochopená a už nebolí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som tak nedávno na povali našla asi 25 ročné zaľúbené listy od ctiteľov,kamarátok, spolužiakov ,tak som čítala ,spomínala a vrátila sa v čase.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
juj ja mam kopec takychto veci, aj svojich aj po detoch 
prve topanocky, saty, prve vlasky, zlomene nausnice, zubky 
pre mna su to obrovske poklady. Tiez uchovavam kresby a vytvory, niektore som dokonca dala aj zaramovat. Ako vravis je mile obcas ich oprasit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milé
ja si tak prezerám fotky...a stale v nich nemám poriadok