Stretnutie s Máriou-Teréziou

Občas mi to píše, občas nie. Tentokrát mám pocit, že som v tej druhej fáze. Ale skúsim sa s vami podeliť aspoň o zopár krásnych dojmov zo stretnutia v Piešťanoch.

V piatok ráno sme z Košíc vyrazili v skromnej štvorčlennej zostave. Ja, Pegy, kámoška Terka a jej kolegyňa z práce Mária. Päťhodinová cesta sa natiahla o polhodinové meškanie. Zábava gradovala ďaleko pred Trenčínom, keď sme zistili, že Mária má fóbiu z toho, že nestihne vystúpiť z vlaku v Piešťanoch. Poučená, tuším, filmom Slunce, seno a jahody a scénou "Máme spoždění, nezastavujeme", sa jej obavy s pribudajúcimi minútami stupňovali. Keď sa nám ju nepodarilo presvedčiť, že kufre aj seba pretlačíme cez úzke vetracie okienko v kupé, radšej sme sa solidárne pripravili na vystupovanie s veľkým predstihom. Svorne a vzorne sme stáli na chodbičke pri dverách už skoro tri zastávky pred Piešťanmi. Vôbec sme nikomu nezavadzali s našimi kufriskami a tortami, čo dievčatá napiekli. Rehlili sme sa okolo toho ako horské kozy. Len sme sa museli kus kontrolovať, keď fešný sprievodca hlásil z telefónu na chodbičke blížiace sa stanice. Mal z nás veľkú radosť.
Šťastne sme vystúpili v upršaných Piešťanoch. Zvládli sme ubytovanie a mohol sa začať pracovný víkend s príjemnými pozastaveniami.

Tradične sme sa zahrali na mikulášských pomocníkov pri balení tašiek produktov Oetker. Statočne sme sa mnohé zapotili, zadné svaly na nohách pri zohýnaní ponaťahovali, občas rozmýšľali či sa ešte narovnáme ... Rovnako tradične sme sa vybrali večer o desiatej na prechádzku po kúpeľnej promenáde. Došli sme až na most cez Váh. Kúsok za mostom kotvila väčšia loďka. Mária, bojaca sa vody ako čert kríža, zahlásila, "sadneme si na ňu a poplujeme" .... Terka jej hneď zakontrovala, "Však pluť, môžeme aj bez toho. " A tak som sa na staré kolená pokúšala dopľuť do Váhu. Terka sa ku mne pridala. Nebolo to vôbec ľahké, keď sme pri tom chytili nezastaviteľný záchvat rehotu. Také som potrebovala.

V sobotu skoro ráno sme ešte s Luciou meditovali, chce sa nám vstať nechce vstať. Na výber sme veľmi nemali, bez nás by to veľmi nešlo, hlavne bez nej. Artmamy nás prekvapili svojou hojnou účasťou na výstave, bolo im málo pripravených stolov. Cukrárky začali spájať naplnené korpusy do veľkej torty. Medovnikárky vyskladali plot a vyzdobili ho medovníkovými srdiečkami, džbánmi ... Obom skupinám to šlo do ruky. Aramana, mala všetko pod kontrolou, dievčatám to šlo jedna báseň. Sobotná výstava a súťaž za doprovodu fešných fujaristov a jednej dámy, zbehli rýchlo. Najväčší úspech aj tak zožal mladý muž s heloligónkou. Pred krájaním torty a menšou davovou psychózou som sa vybrala na izbu doplniť hladinu cukru. Snehové pusinky od Evičky ma zachránili Aj vďaka ním som zvládla ešte veselú večernú disco párty a zopár príjemných rozhovorov s našimi zlatými dievčatami. Didžej sa na našu skromnú partiu prichystal veľmi zodpovedne, dotrepal si tam plné auto aparatúry, vraj len jedno. Len tak nenápadne ho riadila, naša Mária, keď mu kafrala do výberu pesničiek. Nedá mi nespomenúť jeden z krásnych momentov večera. Mladý muž na vozíku sa pridal k baviacej sa partii na parkete a užíval si to spolu s nami . No a naša slávna dvojka z vychodu, Mária s Teréziou uzatvárali zábavu, keď už už to všetci vzdali.

V nedeľu sme si dali už len oddychovu prechádzku po kúpeľoch, centre Piešťan. Objavili sme fontánu, ktorá tiež pľula, len jej to šlo oveľa lepšie a krajšie ako nám. Ako malé deti sme pod ňu podbiehali. Ako veľké sme pre zmenu kochali sochou barlolamača, ktorý sporo oblečený, alebo skoro nahý, pózoval pred vstupom na kúpeľný ostrov. To neodolateľné stehno .... a pavučinky trčiace mu z rôznych otvorov. Opäť sme sa rehlili, koľko do nás vošlo. Okrem veľkého fešáka sme obdivovali aj nádherne labute, ktoré zápolili vo vodnom póle o chlieb, rybičky, rozkvitnuté lekná, vietor, zamätajúci lístie ...

Spiatočnú cestu som si kus spestrila bruchabolením. Mária zistila, že keď má v ruke presný rozpis zastávok, plánovaných príchodov a Terku s mobilom a hodinkami po ruke, zvládne aj meškanie bez veľkých stresov.

Ešte potrebujem pár dní dospať víkend plný dojmov, aby som bola aspoň za kus duchaplnejšiu, ale nedalo mi nepodeliť sa o zážitky s dvoma nádhernými devami, plnými radosti zo života s Máriou a Teréziou. Pegy baby ich krásne doplňala. Ďakujem dievčatá.

Ešte raz by som sa chcela poďakovať všetkým, vďaka ktorým bol víkend v Piešťanoch nádhernou prezentáciou šikovnosti slovenských dievčat, srdečnosti a ochoty pomôcť, pridať ruku ku spoločnému dielu ....