V stredoveku ste pani domácu z meštianskej, či šľachtickej rodiny bezpečne poznali podľa troch znakov.
a) bola dobre oblečená
b) hlave domu hovorila: múj drahý choti
a hlavne
c) mala za pásom, okrem iných potrebných čačiek, obrovský zväzok kľúčov.
A tak samozrejme pod palcom celú domácnosť. Kľúče od pivnice, od komory, od truhiel s látkami a šatstvom, od brány domu a pokiaľ manžel nemal vlastnej vôle a ona dosť dôvtipu, tak aj od pokladnice.
Odhliadnuc od toho, že ponad nás odvtedy prehrmelo pár storočí, sa od pani domácej stredovekej moc nelíšim.
a) som dobre oblečená (OK, OK - robím, čo môžem, šetrite kritikou. Som len matka v domácnosti, nie módny guru. 
)
b) hlave domu hovorím: môj manžel
a hlavne
c) všade so sebou vláčim obrovský zväzok kľúčov.
Mám tam kľúče od všetkého. Od domu, od firmy. Od brány, aj bráničky. Niekoľko kľúčov od domu mojich rodičov, aj od domu manželových rodičov. Od schránky. Od visiacich zámkov. A ešte dva, ktoré som už zabudla, od čoho boli. Je to zväzok ozaj úctyhodný, vyčančaný množstvom príveskov, s ktorými sa neviem rozlúčiť a večne nadávam, keď medzi nimi zubami lovím ten správny kľúč, pričom na jednom pleci mám jednu nákupnú tašku, na druhom druhú spolu s kabelkou a v náručí nervózne dieťa, čo sa krúti ako húsenica (to bol zas nápad spojiť nakupovanie s tréningom vytrvalého chodenia pre drobca). A to som začínala iba s jedným kľúčom a dvoma príveskami.
Nebolo by na tom nič tak nezvyčajné, keby mi však tie kľúče pravidelne nepripravovali horúce chvíľky a necvičili už aj tak dosť preťažené mozgové závity. Ja som totiž notorický strácač (a nachádzač) kľúčov. Ani to by nebolo tak strašné, hoci je to otravné, keby dvere do našeho domu neboli ako do trezoru Národnej banky. Proste, keď sa raz vyvriete, tak ich môžete vyrúbať aj so zárubňou. (A keďže sú tak veľké, že zaberajú celú prednú stenu našej úzkej predsiene, je jednoduchším riešením vykopnúť okienko na záchode 
ako snažiť sa do domu vniknúť pomocou zbíjačky.) Takže preto máme radšej náhradné kľúče strategicky rozmiestnené po rodine.
V snahe dostáť svojej úlohe modernej ženy sa snažím využiť všetok čas, čo mám, na maximum. A teda robiť aspoň dve veci naraz. Veď kým sa varí obed, dá sa povysávať. A tak často, keď vybehnem z domu po niečo von, kľúče samozrejme v ruke (čo keby sa zavreli dvere!), potom vbehnem dnu a už deti čosi-kdesi, treba rýchlo riešiť, veď poznáte... proste pustím kľúče na prvom mieste, kde ma napadne a už je to. O pár minút môj mozog márne spomína, kde som ich to nechala. Potom chodím po dome ako chorá vrana, prehľadávam, rozmýšľam. Robím si kompletnú analýzu celého dňa: kde som to naposledy mala kľúče v ruke?!!! Obvykle ich nájdem rýchlo – ale včera...
Podvečer som bola s deťmi vonku. Pooberali sme maliny. Potom sme šli dnu. Urobím večeru, uložím spať. A chcem ísť vysypať smeti. Automaticky zamierim k vešiaku na kľúče v predsieni (ktorý tam pribil môj drahý v snahe zabrániť môjmu strácaniu kľúčov – márne, musím poznamenať) a kľúčov niet. Hrklo vo mne ako v starých hodinách. A kurnik, kde zase sú? Začnem snoriť po dome na obvyklých miestach. Nič. Whups, prituhuje. Spomínam, v pamäti preberám okamih dňa za okamihom – kedy som ich naposledy potrebovala? No skúste si to, aká je to drina, spomenúť si na každý okamih dňa. Zrazu zistíte, že netušíte, čo ste vlastne pol dňa naozaj robili. Čo bolo prv, čo potom. Nakoniec sa vám zdá, že všetko je zároveň možné i nemožné. Chodím po dome, hľadám. Snorím. Prehrabávam. Sedemkrát som prešla celý dom od pivnice po horné poschodie. Po špičkách sa zakrádala do detských izieb, by som prekutrala deťom všetky skrýše hračiek (čo ak ich našli a niekam v rámci hry ten nedostatkový zakázaný vzácny artikel zašili?). Skúsila som aj umývačku riadu, mikrovlnku, chladničku, mrazák, trúbu, ... veď jeden nikdy nevie.
Nič.
Presnorila som firmu – päťkrát. Nervózna a podráždená ako prvnička pred pôrodom. Manžel už mal zo mňa psinu. (Jediné, čo som s istotou vedela, že sú niekde v dome, takže bol pokojný a vytáčal ma do nepríčetnosti ukľudňovaním: Však sa nájdu. Veď hej, ale ak ich zašili deti, tak najskôr za pol roka!)
Tri hodiny som ich bez prestávky hľadala. Trápila si mozog, spomínala. Bolo takmer pol dvanástej, keď tu zrazu... sa mi začalo chcieť smiať. Všetko do seba krásne zapadlo. Vyrazila som do dažďa na záhradu rovno k malinovým kríkom. Ako ohar, čo chytí stopu. Už som dokonale vedela, kam mám ísť. Tesne vedľa kríkov, vo vyššej tráve, ležali schované kľúče. Strčila som ich tam, keď som s deťmi oberala maliny, aby mi ich nevzali a niekam nezapotrošili (nejak mi ostali v ruke, neodložila som si ich na okienko zvonka a keďže dvere ostali otvorené, nemala som potom potrebu odomykať). A veľmi dobre som si spomenula na myšlienku, s ktorou som ich tam dávala: Tu ich nikto nebude hľadať.
ano, uplne presne. na toto som myslela aj ja - priviazat kluce k mobilu. alebo dat na ne nieco ako pager, aby pipali, ked im zavolam. asi si ten zlepsovak dam patentovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, to ako by si o mne písala - dokážem kvôli rôznym veciam urobiť sebe aj ostatným dobré dusno - lebo samozrejme obviňujem všetkých, že či už naschvál alebo náhodou niekde zapotrošili práve to, čo ja teraz a v tomto momente potrebujem a stopercentne viem, že ešte (pred chvíľou, včera, pred týždňom ... doplň podľa potreby) to tu bolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som videla taký nejaký pípakový prívesok. Nebol na mobil, ale tlačítko si mala zvlášť a mohla si si ho zavesiť na mobil
Ale KDE som to videla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
rychlo si spomen. to bude moja spasa. kym nedojdu baterky, ovsem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pred pár rokmi som videla prívesok,ktorý odpovedal na zapísknutie.Tiež zapískal.
Bolo ho možné kúpiť v Maďarsku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaaaaaaj, ja a kluce...
raz som bola bez klucov od domu vyse pol roka... boli sme kdesi s manzelom, poprosila som ho, ci mi moze na chvilu vziat moje kluce k sebe do vrecka (do zimnej bundy)...
a ked sme sli domov, klucov nebolo, manzel tvrdil, ze som mu ich nedala, ja som si celkom ista nebola...
... o par dni sa oteplilo, zimne bundy sli do cistiarne a potom odlozit... a v oktobri, ked som manzelovu bundu vytahovala zo skrine, cosi v nej zastrkotalo no jasne, moje kluce, ktore manzel isto iste nemal, nevidel...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic, ja sa zvyknem pri tvojich príspevkoch pristihnúť pri tom, že neustále prikyvujem - akože poznám, poznám. 
dobre píšeš, spisovateľka. mala by si si dakde realizovať (ak sa ešte ne).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skromne priznavam, ze sa realizujem. ale iba po nociach (vtedy vie ist fantazia na plne pecky) v dobre zasitom adresari (aby to nikto nenasiel).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja kolegynka by určite povedala, že to píšeš o mne , aj keď ja notoricky hľadám kľúče v škole-raz sú v triede, v jedálni, v počítačovej, niekde založené...Na budúci rok mám k jubileu sľúbený vyhľadávač kľúčov , tak som zvedavá, čo to bude!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
urcite ti daruju specialne cviceneho psa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja k tým kľúčom pridávam okuliare. Nosím totiž mínusky na diaľku a keď robím niečo v miestnosti, tak ich nepotrebujem, resp. niekedy mi doslova zavadzajú. Najlepší "úkryt" som mala medzi kvetináčmi . Ale tej radosti keď ich nájdem ... Horšie je, keď sa ponáhľam do práce a okuliarov niet. Vtedy nastupuje scenar č. 2 náhradné staré, ale v nich sa cítim ako z múzea tak len strčím hlavu medzi plecia a bežím. Však si ich v práci aj tak zložím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja si ešte za socíku pamätám našu triednu ako chodila po škole a pískala...neskôr nám bolo vysvetlené, že má kľúče nastavené na svoj vybraný signál...a tiež ich stratila nevedno kde...Podľa mňa také niečo v super zdokonalenej podobe existuje aj dnes...Treba si pomôcť..., zatiaľ ich nosiť so zámkom na krku...hoci pri takom množstve by si asi chodila v preklone
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hej, bol taký prívesok na kľúče, že keď si zapískal, tak prívesok zapípal...ale aký mal dosah??to si veru nepamätám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hej, ten si pamatam. kamos nam ho este ako deckam dosiel ukazat, ze co mu tato kupil. predviedol nam, ako sa vzdy ozve, ked zapiska, a potom ich hodil do vysokej travy... viac sa neozvali. a to sme poctivo cez nu chodili a piskali...
nasli sa az za tyzden, nahodne, ked sme travu preberali steblo po steble. asi sa tym tvrdym padom na zem nejak to zariadenie poskodilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, práve som sa vrátila od maminky a pozerala som u nej katalóg Magnet a tam bol na dobierku ten prívesok na kľúče na zapískanie, dokonca so svetielkom stále niečo cez 5euro...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u nas sa permanentne hlada vsetkood klucov az po auto-nepamatame si kde zaparkujeme tych pipatiek by som potrebovala za vagon,roky som hresila manzela,ale uz aj ja mam rovnaku diagnozuMagic napisala si to uzasne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ze trafena hus zagaga? na, tu ma mate
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je naša rodinna diagnóza. Nejak sa to dedí aj priženením a privydajom. Dokiaľ som bývala s rodičmi a chodili sme ráno spolu doroboty s tatinom, tak nás mamina vyprevádzala frázou:
"Peňaženku - kľúče - mobil - okuliare máš?"
Inak expert v hľadaní stratených vecí bola naša babrlle. Tá vyňurila aj peňaženku pod tááááákou kopou prádla. Asi tam mala ten pípač, alebo nejaký senzor vracajúci spätný signál.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež to poznám...raz som hľadala mobil - a našla som ho v chladničke. Niekto mi volal, práve, keď som vykladala do chladničky nákup, takže keď som dovolala - šup tam s ním
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jej to je super som normálna !!!
keď som to prečítala zistila že strácam presne to čo vy a neustále kľúče, mobil, peňaženku a ešte čosi navyše papuče!!!
do domu máme niekoľko dverí jedny vpredu na ulicu .ine cez kuchyňu do dvora ,sú tu jedny do kotolne a podobne ..behám, makám, varím deti ratujem na to je potreba niektorými dvermi dom opustiť,no čo čert nechcel inými sa dnu vrátim a papuče nie sú ...chodím hľadám, nič zas sa stratili .
papuče vyzujem aj pri gauči či pod jedálenským stolom ,puberty šikovne keď nájdu použijú ich
idú vešať prádlo ,bežia k bráne za ...šup mamine šľapky a ja len nariekam a hľadám deti potom chodia a hľadajú už sľúbili tisíce zlepšovákov ako ich nájsť či vôbec nestratiť...
funguje len to keď sa nevyzujem vôbec či dnu či von ...hm a tak trochu ešte jeden, pri každých dverách aspoň jedny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja som specialista na kluce. Mam ich v ruke a polozim ich kamkolvek a potom hladam. Teraz som za macherku, lebo som rozpojila kluce od domu a prace. Ked idem z domu, kluce necham v aute a zoberiem si tie od prace ktore nechavam v aute po prichode domov. Takze mam auto ako klucenku
Problem je ze teraz nemam svoj kluc od auta Niekam som ho polozila presne s myslienkou, aby ho krpci neroznasali pred tyzdnom v sobotu a viac som ho nevidela. Teraz mam nahrady a muz mi hrozi ze ma vystahuje, ak ho nenajdem 
Inak na toto bol dobry moj maly syn. Stacilo sa ho opytat, kde mam maminka kluce a on ich doniesol. Teraz vo vacsom to uz nefunguje. Ale zajtra opat vyskusam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sranda - ja mam kluce pripevnene na mobile - prezvonim - a je to - ajhla kluce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neuveris kde som pleskla kluce raz ja...fakt som prenurala cely byt a uz som bola znacne spotena a nervozna, lebo sme boli na odchode a nakoniec som sla zobrat este do chladnicky malinovku pre maleho pocas hladania a na druhej policke vedla lekvaru a salamy si tronili moje kluce od bytu!!!!! nepytaj sa ma ako sa tam dostali, asi som mala zatmenie mozgu, ale boli tam a ja som mala cely den dilemu...nakoniec som si povedala, ze blbi lidi taky lidi a je doriesene
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zatmenie mozgu. to som mala pri mature. vtedy som chodila po dome ako biela pani a nasi potom nachadzali na cudnych miestach cudne veci. zosit z matiky v chladnicke, ovladac od telky v mikrovlnke, tanier v kosi na odpadky a vyjedeny poharik od nutely medzi poharmi v polici, kladivo v kosi na pradlo (to fakt neviem, naco mi vtedy bolo), ceruzku a pero zapichnute v kvetinaci s difembachiou, nedopity pohar s colou za sklom v kniznici, ...
prisaham, ze nic z toho si nepamatam. neviem, kedy som to tam dala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, toto poznám dokonale. A najlepšie je, keď hľadám kľúče pred odchodom do práce - ja totiž musím stihnúť vlak, je to prvný ranný /o 5:20/ deťúchy spia v postieľkach a ja nemám odvahu dvere len tak pribuchnúť. No hrôza, vtedy by som privítala, keby boli kľúče ako mobil - prezvoním a nájdem
. A do klubu strácaných vecí môžem ešte pridať kľúče od práce, peňaženku i ten mobil.