Ujo Slota by mal radosť

Tento príbeh sa začal písať pár mesiacov dozadu, ale včera to bol už riadny výbuch smiechu. Bodka, ktorá mi dala impulz, že vám to musím napísať.

Môj mladší synátor mal 22 mesiacov a ja som sa konečne odhodlala na odúčanie od prsníka. Celkom dlho sme to vydržali, to je fakt. O tom, že som sa nikdy nehanbila kojiť ani na verejnosti a prsník som počas doby kojenia naozaj považovala len ako nástroj obživy mojich ratolestí snáď nabudúce. V podstate ani som sa na to ukončovanie pripravovať nemusela ... u mňa je vždy na prvom mieste teória „keď pohár trpezlivosti pretečie“ :). A presne tak isto to bolo aj v túto aprílovú noc. Dieťa sa mi budilo každú hodinu a ja som si naozaj povedala dosť! Nastalo hádzanie fľaše s mliekom o zem a nočné pochodovanie s békajúcim chlapčaťom. Aspoň, že cez deň sme vedeli vypnúť. Boli sme zaneprázdnení sledovaním prípravných zápasov našich hokejistov na majstrovstvá sveta. Keďže mám doma statočný „chlapinec“ hokej je u nás number one športom :). Celý deň sme sa kreatívne pripravovali na zápas. Chalani ma vytiahli do mesta, aby sme si kúpili fixky na tvár a poriadne sa pofarbili. Zháňali sme slovenské zástavy, rabkáče, čiapky, nič svetoborné...súhlasím...isto to robíte všetky naničmamky, ktoré máte doma otrokov hokeja. Ale predstavte si, že žijete v Čechách!!! Predstavte si tú odvahu oddanej slovenskej matky, ktorá po českých „krámoch“ naháňa slovenské symboly :) :)  Keď sme pochopili, že to asi nepôjde, nahúckali sme moju maminu nech nám nejaké tie potešenia v národných farbách zaobstará na Slovensku a pošle nejakým kuriérom. Keď už si takto večer sedíme pofarbení, vyobliekaný v bielo-modro-červenom... začína sa zápas. A čím sa začína zápas?? Hymnou. A tu sa niečo stalo. Moje staršie dieťa sa začalo vypytovať „čo je to hymna?“ Ako sa spieva hymna? Pusti mi hymnu? A zrazu zápas prestal byť zaujímavý. „Youtubovo“ znalé deti sedeli pri počítači a pozerali hymnu. Dokola-dokolečka. Zápas skončil, o výsledku nemáme potuchy, ale bytom sa šíri melódia národnej hymny a moje deti sa dokonca zžili už aj s Matúškovými slovami.  oooh, Slota by mal radosť :) pomyslela som si v duchu.

Prišla noc. Ďalšia noc v poradí -  tretia bez mlieka. Po troch hodinách spánku sa malý uzlík nervov (ako ho sem-tam v mysli častujem) dožaduje svojho. Vysvetľujem...“mliečko nie je miláčik“ ... dohováram „si už veľký chlapček“...snažím sa s fľašou....báááác o stenu. Keď mi trpezlivosť a nápady dochádzajú vezmem malé uplakané na ruky. A spievam...a od Prešova... nepomáha...ťuki ťuki ťukalo...ani spievankovo nezabrá. Všetky esá som z rukáva vysúkala a nič. Potom ma napadla hymna. „nad Tatrou sa blýska“ predstavte si kočky moje dieťa spozornelo a prestalo plakať „hromy divo bijú“ – moje dieťa neplače a ukľudnilo sa. „zastavme ich bratia“ – moje dieťa spí. Uložila som ho do postele a sama zo seba som sa začala smiať. Stála som v kúpeľni pri zrkadle so záchvatom smiechu. Ďakujem ti ujo Matuška za slová hymny, ďakujem ľudovej piesni „kopala studienku“ za melódiu. Zaspala som. Prvú noc som spievala hymnu síce každé tri hodiny, ale zabrala. Druhú noc som spievala už len dvakrát a v tretiu od aplikovania tejto metódy som už spievať nemusela. Dávid sa odučil od prsníka... oooh ujo Slota by mal radosť.

Pár dní, možno aj týždňov nás hymnovanie bavilo. Vďaka mojim deťom som sa naučila aj českú hymnu. Na škole ma to už obišlo, ale vyššie ciele boli také aby som sa ja tú hymnu naučila. Úprimne sa mi zdá v porovnaní s tou našou ako uspávanka. Ale to je asi len môj pocit. Okrem hymny sme začali študovať aj vlajky. Hrali sme pexeso s vlajkami, čítali knihy. Moja trpezlivosť dochádzala, keď môj 4ročný syn nevedel večer zaspať, lebo ešte som mu nepustila hymnu Buthanu. No uznajte dámy, my maminy musíme mať riadnu dávku trpezlivosti.

Komické boli aj nákupy. Brázdime uličkami obchodného domu. Obe deti sedia v tých autíčkových košíkoch, asi ich poznáte. Zúrivo krútia volantom a vytrubujú. Našťastie v máloktorých košíkoch sú ešte tie trúbky funkčné. No top celého nákupu je keď si spomenú na hymnu. Zrazu začnú nahlas vyspevovať s hrdosťou národovca. Mladšie vytrubuje a to staršie vyspevuje. Tí skôr narodení Češi, ktorí ešte slovenskú hymnu poznajú, sa potmehúcky usmievajú. oooh, slota by mal radosť....

(inak len taká malá poznámka...teraz keď to píšem moje dieťa spieva pre zmenu hymnu ZSSR. „sajus nerušimj“..., dedo si si všimol Rusi majú novú hymnu..mali sme problém tú pôvodnú vygúgliť, hučí tu do môjho svokra :) )

Včera sme boli na výlet na Šumave. Pýcha Čechov, na ktorú nedajú dopustiť. Aj mne sa toto pohorie páči. Nejde síce o žiadne veľhory, ale určite má čosi do seba. Dali sme si prechádzku na Černé jezero. Príjemný nekopcovitý terén a tak sme vzali chlapcom bicykle. Keďže parkovisko bolo úplne plné  viete si predstaviť, že aj turistická „stezka“ bola preplnená ľuďmi. Starí, mladí, v turistickej obuvi, dokonca sme stretli aj dámy v lodičkách – a to počasie nebolo príliš slávne. Po troch kilometroch sme dorazili k jazeru, urobili zopár fotiek a rýchlym krokom...neskôr behom sme sa vracali k autu. Začalo nám liať. Dospelí bežali a poháňali moje ratolesti na bicykloch. Dážď sa stupňoval, ale tempo sme už zrýchliť nedokázali. Obzrela som sa na moje „primoknuté“ deti a dúfala, že neprechladnú a stihneme sa ukryť skôr ako budeme do nitky mokrí. Moje myšlienky opäť prerušil Dávid. „nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú“ a starší pokračoval „kde domov muj, kde domov muj“ Zo záchvatom smiechu sme dobehli k autu. Ľudia, ktorých sme míňali mali show. A ja som si len povzdychla ... oooh, Slota by mal radosť .....