Nielen deti maju pre mňa nachystayných kvantum prekvapení. Občas dokážem prekvapiť aj samú seba. Ako mama svojich deti som dost volnomyšlienkarka, majú slobody, volnosti nadostač, aj tam kde by nemali mať. Ak ich niekam púšťam výlety, stanovačky, cestovanie do sveta, vždy v dobrej viere, bez obáv a úzkosti. Rôzne skúšky tiež zvládam vcelku s prehľadom ... Ale tento rok ma zakočili tri situácie, až tak, že som nechápala samú seba.
Porvýkrat, keď moja dospeláčka oslavovala čierny opasok v taekwonde. Tri uliate poháriky ...., dieťa ok, nič sa nedialo, len ja som si to odrevala večer v posteli ako malé decko. Druhá sitácia, synátor, myslím, že dosť neprávom dostal na konci roka trojku z matiky. Lajdak na n-tu, ale s dobrou hlavou. Dovod trojky som nepochopila, to nič aj pre neho lekcia, ale čo to spravilo so mnou 
Do tretice najmladšie dieťa, chodiace na tréningy takekwonda už dva roky, bolo tento týždeň prvýkrat v novej skupine, kde bola najmladšou. Nekukala som, stačilo počúvať. Bola som presvedčená, že tam bola poslednýkrát a budeme chodiť radšej na tanečnu. Maličká po tréningu vysmiata, však sa medzi väčšímu niečo nové naučí a ja vystresovaná, ešte že som nemala kam zaliezť a vyrevať sa.
Devy krásne, máte aj vy podobné skúsenosti v úlohe mamy, kedy ste zvlášt citlivé na dianie okolo svojich detí?
V terajšom suchu bude treba vody dosť. 
Prvé dni v škôlke boli aj pre mňa náročné na ostatné som asi tvrdšia, alebo malinké bábätká som mala rozložene na veľmi dlhú dobu. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no jasne, ze mavam take okamihy 
ovladnu ma emocie, prezivam za svoje deti , racio mi niekde v kutiku duse sepka, ze prechadzaju svojimi zivotnymi skuskami, ktore ich ucia, posuvaju, ze su veci, ktore si musia prezit, lebo zdedit, ci odovzdat sa nedaju. Aaale srdce krici silnejsie ako sepka racio
Vtedy mam silnuuu tuuuzbu moje deti objat, skryt pod moje ochranne kridla a nepustit...nerozumne, viem...
Uz sa ucim to ovladat a nechavam veci plynut 
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, obavam sa, ze budem na tom podobne. Chrobak je sice este maly, ale uz v porodnici som bola matka-levica zaroven som dost za slobodu a zivotne lekcie, ale ked tie nase dietky su... proste nase!
A tie vyssie spomenute papucky...no neviem, neviem ci sa nepridam potom tiez k zasobovaniu puste vodou 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Také plne chápem.
Mňa však zaskočili udalosti, keď deti boli relatívne úplne v pohode, ale čo to so mnou spravilo ...., mala som pociť, že som si podobné odžila, alebo .... nechápem. Ale keď si predstavím, čo so mnou robia obyčajné filmy, ani sa nemôžem čudovať, že takto prežívam "svoje deti"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uff, kamilka, tiež mám tieto stavy, keď je dcéra chorá, tak mám podobné symptómy u Dodka ešte viac, asi tá opičia láska u mňa, neviem. Tiež sú situácia, ktoré neviem prehltnúť, napr. Keď Zuzke nadáva jej frajer, tak by som ho... radšej nedokončím. Uvedomujem si, že ichmusím nechať žiť si svoj život, aleeee. Keď my mamy sme mamami až do skonania a až za hrob. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sylvush, co si ty vlastne predstavujes pod pojmom opicia laska? Mne sa nezda, ze by prave tvoja vychova bola toto: Nadmerne ochranná výchova: “opičia láska”. Predstavuje nadmernú starostlivosť rodiča o dieťa – robí všetko “len pre jeho dobro”. Prianie dieťaťa mu je často rozkazom.
(wikipedia)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som bola mama na plný úväzok - teda aj mama aj tato a tak boli pre mňa najhoršie situácie, ked som niečo musela zakázať a dodržať to. potrebovala som ten plač a tu strašnú úzkosť, aby som prekonala aj samu seba.
Bolo veľa ťažkých situácií,, myslím pre mňa, ale toto bolo pre mňa tým najbolestivejším. Koľkokrát som sa tvárila, že nevidím určité veci, lebo by som ich bola musela riešiť.
No teraz ked moje devy sú veľké a počula som ako sa rozprávali, ako si mysleli že mama nevie že číta pod perinou či vyberajú zo smetiaka veci, ktoré som vyhodila a až ako 15 ročná zistila, že mama to vždy vedela, len nie vždy zakročila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach Kamilka moja, mať ja Tvoje problémy s mojou Majkou!!!!!!!!!!!! Teš sa moja, že sú len také aké sú. A ja sa teším s Tebou 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uvedomujem si, že mám úžasné deti a vážim si, že mám len také "problémy", viem, že je to vzácnosť. J ato nepovažujem za problém, len občas nechápem smú seba.
Držím place aby sa to s tvojou Majkou utriaslo a bolu už len lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa podobne citim nie len pri detoch, ale aj pri rodicoch. Ked vidim ako je maly uplakany, ked pre neho pridem do skolky (zvyka si na poobednajsi spanok a vzdy ked vidi niektore deticky ist domov uz na obed, pride mu to luto a place), tak len tak tak zadrziavam slzy. Ked vidim ako sa k rodicom sprava svagor, tak sa pre zmenu rozohnim... ale ja neznesiem krivdu, ak by bola pachana na hocikom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám podobnú skúsenosť, starší syn je prváčik a ja už týždeň od nervozity takmer nejem a počas pracovnej doby myslím len na to, ako sa má v škole to moje drobné krehučké dieťatko
No a on? Zo školy ho vyberám vysmiateho a očividne spokojného. Tak len dúfam, že mu to ešte dlho vydrží
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som citlivá na svoje deti. Ktorá nie, však? Ja si pri nich odslzím všetko.....Teraz najnovšie prvý školský deň, tak mi ho bolo ľúto, keď si nemal ku komu sadnúť a sedel tam sám... 
A takto ja prežívam všetko, dnes mi akurát starší synátor ukázal, že on už dávno zabudol, čo mňa za neho trápi ešte dnes. Nuž matkou človek ostáva celý život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja do smrti nezabudnem, ako ma rozhodilo, keď si moje dievčatá umyli po prvý raz samé vlasy, išla som za mužom a sťažovala som sa , že ma už nepotrebujú, bola som fakt hotová
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naozaj vážny dôvod.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja sa pridavam a som rada ze nie som sama ,moje drobuliatka maju nieco cez 5 a 3 a pred 2rokmi som sa nevedela dockat kedy sa budu spolu hrat ,kupkat a ja si budem lebedit a pozorovat ich a budem mat koooopec casu na domace prace a odych ...a teraz ked sa zavru do izbicky a ja k nim pridem ,tak mi povedia ,mamka chod prec ,chod si pozriet telku my sa chceme hrat same ,tak mi to pride nikedy tak lutko a som smutna ,ze uz ma pri hre nepotrebuju a vedia sa zabavit same ,vymysliet si pribeh ...a teraz ked chodia este aj k tomu do skolky ....to aj ja som si pofnuckala ...momentalne marodime ,lebo malicku tie zmeny trosku rohodili ,tak sme si predlzili prazdniny ,tak si uzivame lenosenie a rozpravocky a este ma vie rozhodit ,ked chodievame na navstevu k starym rodicom a su na ne prehnane prisny a rozpravaju im vci ktore sa mi nepacia ,to mi je teda do placu tiez ,v tej sekunde mam chut ich vziat a ist prec ,alebo ked je k nim niekto nespravodlivy ,alebo ked sa im niekto vysmieva ze nehovoria dobre madarsky a pod...ja som bola vzdy prehnane citliva na vsetky neprijemne situacie ,hlavne co sa tykalo mojich princezniciek ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zvládla som stužkové, promócie a aj svadbu svojho dieťaťa bez slzičiek
/ aj keď som mala na mále/, ale čo nezvládam - synova operácia kolena a keď som bola pri jeho prebúdzaní z narkózy a on mi ešte omámený rozprával veci, ktoré by mi pri plnom vedomí asi nepovedal , bola som neuveriteľne dojatá ako ma moje dopelé dieťa ľúbi a je vďačné za to , čo ja považujem za úplnú samozrejmosť , to mi slzičky vyhŕkli nekontrolovane. Neskôr mi bolo do plaču , keď sa syn rozišiel so svojou frajerkou - prvou veľkou láskou , nemôžem sa pozerať ako moje deti trpia , ale patrí to k životu a musia si prežiť občas aj neúspech a bolesť , len ja ako mamina by som ich najradšej od všetkého zlého chcela uchrániť.
Vždy sa mi tisnú slzičky , ale skrývam ich , keď sa na letisku lúčim a viem, že na dlho a potom keď sa moje dieťa vráti späť , je to jedno koľko majú deti rokov, vždy máme o ne strach aj keď sú už dospelé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pravdaže, takisto :) NEviem si narýchlo spomenúť na konkrétnu situáciu, ale je ich veľa :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa pozriem na tie svoje ratolesti, spomeniem si ake boli ked boli mensie a revem ako najata.
Ked dcerka zastupila do skolky, plakala som s nou (potajomky). Nasilu som sa premahal a usmevala sa pred nou, vo vnutri som sa triasla hrozou, ako to zvladneme. Ked som v prvy den, co bola v skolke, zbadala jej papucky doma, slzila som ako krokodil. A mam ich oboch este malych.
Co to bude, ked budu vacsi? Mozno uz nebude vodohospodarsky problem, zasobim viac ako jednu krajinu. Len voda bude slana.....