V čakárni

Ahojte . Prázdniny sú v plnom prúde a Tomino má za sebou dni plné slnka a kúpania sa na našom kupku. Stihol mať už zápal prínosových dutín a zaľahnutie v ušiach.Neobišlo sa to bez ATB. Ako sme tak čakali u lekára (cca 4 hodiny )a postupne zostávali apatickí ako ostatní pacienti v tej horúčave (bolo to pred týždňom), trochu vzrúša v čakárni robili dvaja súrodenci. Chlapec-6, dievča-7 boli celkom zlatí,no, trošku hluční. Proste im bolo dlho. Mamina ich sem-tam upozornila, aby boli tichšie, nenaháňali sa, nešťuchali a pod. Dievčatko si pekne kreslilo, a maminke darovalo pár obrázkov so srdiečkami.Chalan do nej dobiedzal, chcel sa blázniť. Keď zasa raz ich mama zvýšila hlas nech prestanú, dievčatko sa k nej pritúlilo a povedalo jej:"Maminka, ja ťa mám tak rada. Najradšej na svete. Aj život by som za teba dala." Poviem vám, to bolo tak zlaté.Tie naše deti môžu byť neviem aké výmyselné,ale vždy to budú naše , však?