Už druhý týždeň sa chystám s vami podeliť o jeden z neopakovateľných zážitkov. Okrem toho, že najmladšia deva bola marod a ja som si "nepočula vlastnú myšlienku"
, som aj tápala ako to podať.
Včera, keď som si prečítala rozhovor s Luciou Šoralovou, dostavila sa u mňa neskutočná úľava. Niekto to povedal za mňa, presne tak ako to vnímam. Dovolím si Lucku krátko citovať:
Ja sama som jedna veľká emócia, nemám racionálny základ a cítim sa často neuchopiteľná. Nepamätám si fakty, len obrazy, situácie, pocity, farby, dojmy. O zážitkoch hovorím prostredníctvom emócií, nehovorím o tom, kde alebo kedy sme s niekým boli. Pocity sú pre mňa v živote najdôležitejšie, musím zo seba dať nejakým spôsobom von.
Škoda, že neviem skladať hudbu, mám pocit , že tou hudbou je to sprostredkovanie pocitového vnímania sveta jednoduchšie. Hudba so mnou robí divy, cítim ju tak zvláštne cez bolesť v rukách, tie by tancovali ..... Dočítam knihu mňa "bolí ma sdrce ..." Milujem miesta, kde by som dokázala presedieť celý deň a len dýchať a kochať sa. Slnko, potôčik, hory, plesá, voda, more, zelené kopce ale aj ľudia .... Občas sa pokúšam o trochu rozpačité skladanie písmenok, aby som tu krásu opísala, ale to nie je ono...
Svet pocitov je dosť zmätený, náročný, pre nás čo v ňom žijeme, občas aj živoríme, a aj pre naše okolie. Presne ako Lucia spomína, mať deti, znamená pre nás uletené dosť kruté pripútanie k realite. Mám štyri deti a ozaj nepreháňam, že pre mňa ta realita bola často boľavá. Dopriala som si jej bohate. 
Však som sa potom utrhla z reťaze ..., ale ni etak celkom mám aj štvrté dieťa, ktoré mi našťastie nedovolí uletieť.
Prebehla som zopár svojich starých mini básničiek a hor sa do reality tu a teraz. Aj tá vie byť krásna, pomedzi upratovanie, varenie, umývanie riadu a šoférovanie ... Ale keď do toho vložíme vášeň ...
Chcem krídla, chcem lietať a plávať s vetrom opreteky ... 
PS: ten zážitok vám radšej opíšem samostatne, lebo tu som až barz uletela. 
tak ja takychto vykonov podavam stale asi aj kazdy den a viac. po praci stiham navarit, uprata a este si aj odychnut a venovat sa partnerovi a to sa nikam neponahlam, vsetko robim s kludom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už dva dni si skladám myšlienky, že ti sem napíšem. Už dva dni prechádzam z nálady do nálady . Ako mi bolo včera povedané - mám svoje dni - reku hej, 365 v roku 
.
Viem pochopiť to prežívanie každého okamihu, precítenie, to, že vnímam veci ako niektorí v mojom okolí nie ( ide ich zo mňa poraziť ). Akurát, že ja žijem rýchlo. Veľmi rýchlo občas. Emócia strieda emóciu. Takže u mňa to občas vyzerá, ako keď podpáliš muničný sklad - furt čosik vybuchuje ... a potom je spúšť po požiarnikoch, okvápe voda (to si porevem občas) a už sa navážajú nové "výbušniny" a začína ten cirkus odznovu. Proste plne napĺňam charakteristiku môjho znamenia - strelca. Vystrelím a niečo padne. A ak nepadne strelím zas a zas a rýchlejšie a rýchlejšie. Však niečo zasiahnem . Musím mať akciu. A v tej akcií to prežívať - rýchlo a zbesilo najlepšie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Očúvaj moja, však aj som strelec, len v spomalenom filme. A kus unavený takže tie krivky sú jemnejšie.... To prežívanie okamihov je krásne ale často aj boľavé, však to poznáš, len ty to striedaš v rýchlejšom slede. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes som podala hrdinský výkon. Iba 40 minút som nakladala umývačku.
A to som pomedzi to len macky nakrmila, nic ine, neodbiehala som k PC ..., len som sa venovala aspon fyzicky jednej zalezitosti, co je pre mna tiez dost velky uspech. 