Zachovajme paniku

S tým projektom si mi pripomenula udalosť u nás doma, pár mesiacov dozadu (ani neviem, či som to tu už nespomínala :) )
Zo syna sme vytiahli, že má projekt na dejepis. Téma voľná. V momente zasvietili manželovi oči - velice sa na túto prácu tešil. Tak som mu to prenechala (moja parketa sú slohy a na tú smolu tento rok ešte nebol žiadny )

Ako išli dni, manžel stále rozmýšľal a rozmýšľal o danom projekte. Až to skončilo tak, že posledný možný termín ho dorábal do 4 hodiny ráno A potom sa ešte sťažoval, že je nevyspatý
Aspoň vieme, po kom to naše dieťa má .... Alebo, jak sa spieva v nejakej pesničke - deti zlé sú po otcovi a tie dobré po mame :)

"...a potom si dám ešte jabĺčko a potom si pustím Pottera a máme projekt na zajtra a Mišo ma fest pekné nálepky a na víkend pôjdem..."
STOP!!!
Čo to bolo o tom projekte?
Takto nejak, len tak, ledabolo, medzi rečou, som sa ja častokrát dozvedela že niečo vôbec má robiť veď to ťa môže v ten moment aj vykotiť! A tento trend si držal tak dlho, kým som to nestopla.Ak to povedal až večer, pred tým ako to potreboval do školy, zakázala som mu to robiť a on, síce, so slzami, prijal päťku, ak to bolo dobrovoľné, pochopil že sa obral o dobrú známku.
Ale zabralo to a vždy potom hned ako prišiel zo školy povedal že niečo robiť majú
Istú dobu aj slovníček fungoval - on zapísal čo si má pripraviť, ja som podpísala
Večer by som veruže z neho už žiadne myslenie nedostala a tak to čo zatajil/nestihol/nechcelo sa cez deň/nespravil, sme už večer nerobili.Bola by to moja úloha, nie jeho.Viem ako je to ked sa nechce/zabudne, len nech si potom za to nesie aj následky.

aj u nas funguju zle znamky za nespravene ulohy. Ja len kontrolujem a nechavam prepisovat, ucitelky v skole su sice prisne, ale asi menej ako ja, co napise v druzine by som mu ja dala rovno prepisat (kludne aj dvakrat ), ale kedze je to podpisane, tak riesim len to, co si nechal na doma. Vsetci slovnickuju, niekedy musim risa nechat nech zavola spoluziakovi, lebo ked v slovnicku nic nepribudne, neznamena to, ze nie je uloha. Len nie je zapisana. Poznamok uz ma dost, patoriek tiez, nie vzdy funguju ako kvapky na deravu hlavu .

neviem co s vymeskavanim tanecnej. Ked je zlahka nacaty, sopli - nie velmi, ide do skoly, na tanecnu a futbal ho uz nedam. Vacsinou to prejde po vikende. Ak je chory, 2 dni skusime samoliecbu, ak neprejde, navstivime lekarku a je doma do konca tyzdna. Ale kazdopadne znovu nejde na kruzky. v skole dochadzka fajn, na kruzkoch katastrofalna. Ale lepsie ako nesetrit sa a vynechavat skolu, kedze kruzky ma len sportove.

Ako toto riesite? Chodi sa u v as dieta na sportovy kruzok "pozerat"? Lebo je fakt, ze ked na tanecnej nacvicuju, je treba aby tam bol, 2 kroky by ho neskolili s horuckou ... ale pochybujem, ze by to ostalo pri dvoch krokoch.

Kamila, to ze robis na poslednu chvilu ... no ja asi tiez neviem robit bez adrenalinu

My mame zatial len skolkara. Do skoly ide az od septembra, ale uz nejake povinnosti ma. Denne by mal trenovat vyslovnost, zo sachu si obcas nosi na doma cvicenia a na zapise nam odporucili trenovat vyfarbovanie malych obrazkov, aby si vylepsil jemnu motoriku. Sachove cvicenia si robieval vzdy na poslednu chvilu a potom ich ani nedokoncil, na vyfarbovanie a cvicienie jazycka musel mat naladu. Tak sme bojovali. Som zvedava ako to bude vyzerat, ked bude prvacik. Nakoniec som to zaviedla tak, ze vyslovnost musi trenovat denne. To je prvorade. A potom si moze vybrat, ci si spravi sach alebo bude vyfarbovat. Ked si splni povinnosti, dovolim mu aj pocitac. No a to je pre neho asi najvacsia motivacia.

Dievčatá, ja som niekedy na jeseň vyhlásila štrajk. POvedala som to aj chalanom, že úlohy sú ich parketa, tak nech sa starajú. Ak niečo nevedia/nerozumejú/potrebujú pomôcť/vytlačiť obrázky/skontrolovať, tak samozrejme áno. Ale aby som nad nimi stála, kým si úlohy nenapíšu, tak to teda nie. To akoby oni museli stáť pri mne v kuchyni a hovoriť mi "Nakrájaj si cibuľu!", "Očisti zemiaky a daj ich variť!", "pridaj tam korenie!"... lebo inak by som si sadla k Naničmame a obed by som nevarila
Starší je v pohode, od 2. ročníka neviem, čo sa učia (iba keď píšem mail s úlohami pre chorého spolužiaka, lebo decká maily ešte nemajú) a niekedy sa ani neviem na rodičku zapojiť do debaty, keĎ ostatní rodičia rozoberajú texty v učebniciach, že ako to majú chápať... Ale veď snáď to učiteľka deťom vysvetlila? S mladším je to horšie, lebo má miernu dysgrafiu, tak tam sme museli viac zamakať a ešte stále treba na neho mrknúť očkom a úlohy skontrolovať. Ale tiež si už zvyká robiť si ich samostatne. S projektami pomáham. Najčastejšie len vyhľadaním a vytlačením obrázkov. Texty si doplnia sami alebo spolu niečo pohľadáme. Skôr sa ich snažím dotlačiť k tomu, aby hľadali v knihách, až potom na internete. Ale niekedy si mladší nedá poradiť a potom musí projekt prerábať
Čo si pamätám, so mnou sa rodičia alebo babka učili len v prvej triede asi tak do polroka, potom len kontrolovali, či mám úlohy dobre a asi od 2. ročníka som už všetko zvládala sama. Mám pocit, že ako deti sme boli takí odvážnejší. Ja som od 7 rokov chodila sama do obchodu, ktorý bol asi tak 10-15 minút pešo. Teraz nejdem 10-ročného junáka vyhnať pre rožky toť na vedľajšiu ulicu! Ani spolu s mladším bratom nechce ísť (mladší by išiel aj sám, ale toho sa ešte bojím pustiť).

no, u nas je to pestre, najstarsej som povedala, ze ulohy su jej zodpovednost a zatial prisla len raz, v nedelu vecer, ze nerozumie ulohe z matematiky, o ktorej vie uz tyzden!!! tak prislo na hubovu polievku, zratovala som s tym, ze je to posledny krat a na buduce sa nemusi ani unuvat, nie je problem vysvetlit, pomoct, ale nie v nedelu vecer o deviatej!!!!!
mladsi je tento rok v pripravke, kde sa ucia citat, pocitat, pisat, ako u nas prva trieda... nas keby niekto pocuval pri pisani a nevidel, tak si mysli, ze pri najmensom staviame chalupu, moje pokyny pocas pisania su totiz: naklon to, dotiahni to az po ciaru, rovno dolu, poloz to na ciaru, hore, hore, horeeeeee!, a teraz to zahni, zagulat...a to je prosim pismeno L ale uz sa lepsi, teraz zacina chytat mindraky, ak sa mu nejake pismeno nepodari pekne napisat, tak huci, ze nebude mat ohodnotene vyborne!!! tak gumuje, minule tak aktivne, ze diera v strane! musim vsak pri nom sediet a hustit donho... dnes vecer sme prisli domov o siedmej, tak napisat dve slova, aby sme mali zajtra pokoj a stacilo nam len precitat si text v citanke...osobne, pre mna je dost tazke ucit sa s nim, kedze francuzstina nie je moj rodny jazyk, ale zatial nam to ide obom...az na trpezlivost, nemam ju ani ja ani syn

Ja som mama nespolupracujúca, netolerujúca, neochotná, sem-tam sabotér, takže aj kvôli tomu je bezpečnejšie pre dieťa, aby som sa kolo neho nemotala, čo sa týka projektov, viď moja „Johanka z Arcu“ napríklad.

Pravdupovediac, zanedbanie projektov netolerujem a zaujímajú ma známky a výsledky. Pevne verím, že mladý má dostatočne dlhý čas na prípravu a to, že sa zbadá večer pred, jednoducho nemôžem akceptovať. U nás to nejde ani z časového hľadiska, jednoducho, keď si on zmyslí alebo sa zbadá, nemusím mať ja čas (ani ho nemám), aby som bola k dispozícii, čo je horšie, nemusí byť na večer k dispozícii počítač pre podklady k projektu. Ja mám prioritnú robotu a tým to hasne, bodka. Neraz robil projekt v daný deň ráno od piatej alebo skoršej, lebo počítač nebol k dispozícii, aj na záchode sedel na byte, aby nesvietil a makal. Jasné, že mi to je ľúto (občas), ale kto sa kedy bude starať o to, že on si nechá veci na poslednú chvíľu a bude sa mu prispôsobovať? Nikto. Tak nech postará sám o seba a bude si istý, že zo svojej strany spravil všetko ako najlepšie vedel, najlepšie v dostatočnom časovom predstihu.

To je moja vízia, zatiaľ u nás neúspešne. Jeden výsledok to má, že čas pri počítači si treba dostatočne dopredu naplánovať a rezervovať čiže synátor je nútený dopredu avizovať a vedieť sa dohodnúť. Už ani neriešim, že 20 detí donesie to isté z stiahnuté z Wiki. Ke´d to učiteľ nerieši, už ani nebuzerujem. Keby bolo na mne, tak pekne písomne odprezentované projekty. Aj som hlasovala za nejaké písomné, tvorivé veci, ale že neprešlo. Čo kreativita? Pamäť? Niečo zo seba? Nápad? Myšlienka? Sústredenie? Radosť z toho, čo som dokázal/a?
Len buch-buch-buch, doniesť do školy a však dobre to dopadlo, ale ako si spraví, tak má.
Zas, aby som nebola len v pozícii „bachara“, jasné, že sledujem, minimálne na ráno plánujem časovú rezervu, aby sa stihol presunúť na vytlačenie, bo doma tlačiť nemôžeme, lebo pri jeho veľkolepých plánoch (aj pre kamošov a celú triedu) by farba pošla po troch dňoch aj s cestou.
Takto dostane centy, vytlačí si úsporne, čo zašetrí mu zostane, musí mať dostatočný čas, aby si to stihol nejako kreatívne upraviť na prezentáciu alebo odovzdanie. Tam už to sledujem napozadí, hľadáme riešenie, keď už to celé po...hnojil a nechal to na poslednú z posledných chvíľ. A pomáham čestne, vždy mám centy preventívne prichystané, nekomplikujem.
Hnusná som.

Ja som mu vyviedla raz jednu vec.
Prihlásil sa na animátorský kurz – kurz animácií, učili sa animovať. Podelili ich do skupín (on bol pri 12 ročných) a každá skupina mala na starosti časť z filmu. To bolo poobede, vracal sa tak okolo ôsmej večer. S počítačom som sa lúčila ťažko-preťažko (lebo ho potreboval kvôli výkonu), orevala som ho, ohladkala (ten počítač) , že ak sa mu niečo stane, to bude taký masaker, aký táto rodina ešte nevidela. Inštruktor mu naištaloval všeličo a voľačo, požičal mu touch-pad, či touch-tablet tak nejako a milé dieťa animovalo po večeroch projekt na piatok, kedy boli rodičia pozvaní do kinosály na odprezentovanie „filmu“. Vždy sme sa dohodli, že dokedy potrebuje byť hore a tak animoval a animoval tak do jedenástej v noci od pondelka do stredy, počítač sa presúval, potom už iba ten touchpad. A moje dieťa animovalo a stále animovalo a čo robilo? No, animovalo! Ja som sa pyšne vytešovala v duchu, že neriešime somariny na internete, ale moje deco sa pre niečo nadchlo a nech teda sedí pri tom počítači, aspoň sa niečo naučí. I prišiel štvrtok, upratovací deň, ja som išla do jeho izby a kukám, ahaHO, počítač. Mama mala absťák, tak som svižne prisadla, pozrela si veci, skontrolovala kopu všeličoho, porobila-uzavrela, vydýchla si, pekný deň za nami.
Večer o ôsmej mi synátor hlási, že som mu celý trojdňový projekt zrušila, vymazala, vyhodila a ráno to mal odovzdať. Nenormálne mi zlepilo vtedy, ani ospravedlňovanie nepomohlo, ani keby som sa pokrájala na slíže. Stihnúť bez spánku niečo za 8 hodín, čomu sa poctivo pod dohľadom venoval tri dni a tri podvečery, nemožné. Nereálne už z len z toho pohľadu, že ja som s tým nevedela pohnúť, maximálne iba čučať do animátorského programu v angličtine. A on to stihol. Šiel spať asi o druhej. Na druhý deň sme ho boli podporiť na „premiére“.
Ale tie „moje nervy“ sa nespamätali doteraz. Taká som vám ja. Mama-sabotérka.

No - musím sa pridať po včerajšom zážitku.
Dieťa vyberiem u spolužiaka - vysmiaty, rozpálený od PC.
"Čo si dostal?"
"Päťku."
" ČO SI DOSTAL?" Dváham hlas akoby mi to malo pridať na sluchu.
... mlčí.
" Z čoho?"
" Z projektu u geografie."
" Z projektu? Ako? Prečo?"
" Ja som ho neodovzdal."
Tak som zaflekovala ( vedľajšia cesta, nikde nikoho, obytná oblasť - to aby ste sa za mnou nebáli šoférovať ) až sme leteli obaja na predné sklo.
Koniec. Ende. Tma.
Tri dni sme robili projekt. Ja hľadala podklady - bože ako nemám rada spojenie "nájdite si na internete, keď dajú 11ročným", pomáhala dávať do bodov ( mala to byť prezentácia), manžel fotky pomáhal vyberať, do prezentácie vkladať. Tlačili, viazali - no celá rodina projekt robila.
A on - neodovzdal.
Prečo?
Neviem. Netuším. Nešípim.
... už mi len vychádza, že chcel splynúť s davom ... tých 5toriek za neodovzdaný projekt bolo totiž hodne.

Poučenie? Asi bude tie projekty odovzdávať, lebo teraz má zakázané návštevy spolužiakov, TV, PC, tablety .... ale na rybičky sa pozerať v akváriu môže .

Moje zlaté. Nedá mi sa nepodeliť so zistením PREČO nebol projekt odovzdaný. Už som trochu vychladla, dieťa taktiež, či začína cítiť následky neodovzdania projektu ? ... Ktohovie... Výsledok je však, že z neho vyliezlo, prečo to neodovzdal.
"Druhí to mali na jednu stranu a ja na DVE!"

Ja viem, ja vieeeem .... v živote je niekedy viac horšie ako menej, ale dúfam, že som ho presvedčila, že to nechá posúdiť na učiteľovi.

Moj syn ma nikdy nezapojil do projektov robil ich tajne na poslednu chvilku.Mali nejaky projekt o cistote zivotneho prostredia ,vzal moju metlu do skoly s napisom pouzivat denne.Projekt o nebezpecnych chemikaliach v domacnosti vyriesil s flastickou Poison eau de parfum s plagatom na ktorom bolo tel cislo prvej pomoci po poziti jedu,na temu zdrava vyziva nalepil sacok s Mack Donalda so znackou STOP.Taky bol lenivy na domace ulohy a vsetky projekty ,ale stale sa nejak vynasiel.Mali raz nieco povystrihovat a on to robil samozrejme v skole tak tie obrazky len povytrhoval a ucitelke vysvetlil ,ze som mu nechcela dat pravacke noznice ked je lavak (mna by take nieco ani nenapadlo).Teraz uz ho mam zmaturovaneho ale dobre si je pospominat.

Je mi luto ,ze nechce dalej studovat.Rozhodol sa ,ze bude bohaty a v tridsiatke moze ist do dochodku(ja mu to prajem).Ked si kupil auto za $500 ,aby sa mohol ucit jazdit a spravit si vodicak tak mi uz doslo ,ze ho musim nechat nech si reziruje zivot sam.Dufam ,ze mu ta vynaliezavost ostane a podari sa mu to co planuje.Teraz ked je uz velky(v aprili bude mat 18),ma ale hreje pocit ,ze sem tam sa pride opytat aj na moj nazor.