Zaspali sme .........

Mrcha jedna, čo tu na mňa drnčíš – budík dostal jednu po hlave a ja som sa otočila na druhý bok s vedomím, že mám 15 minút rezervu, kým budem musieť ozaj opustiť pelech. Otvorila som oči presne tých 15 minút po – po tom, ako synovi ušiel autobus do školy. Zaspali sme, to zas bude deň! Už som sa skoro „nakopla“ do nervóznej hektiky zaspatého rána, ale ....... veď keď už sme raz zaspali, nie je sa kam ponáhľať.
Mišiiiii, zaspali sme, zvestujem synátorovi ale ten je očividne s takým stavom veľmi spokojný. Lenivo sa poprevaľuje v posteli, príde za mnou do kúpeľne posťažovať sa – pozri ako zase vyzerám. Hodnotíme spolu „kvalitu“ vyrážok a jednu z nich uznáme za zrelú na likvidáciu, ...... ešte mi rýchlo napíš nejakú ospravedlnenku, musím utekať, ide mi bus. Dostávam krásny cmukavý božtek na líce a už ho niet. Začína sa „rozjasnievať“ , spoza druhých dverí počujem kňučať nášho psa Boniho (rozumej: dcéra Kiska). „No čo, flamender, kedy ste prišli domov?“ „Asi o druhej, ale spať som šla neskôr, ešte sme si urobili ten syr.“ Blažená mladosť – vyprážaný syr o druhej v noci (tíško závidím a uvedomujem si, že niekde v mojich snoch bolo niečo o varení – to zrejme môj čuch reagoval aj v spánku). „A to už si hore?“ „Veď idem dnes zaniesť knihy, bez toho mi nedajú maturitné vysvečko, zabudla si?“ Spravím vám čaj a raňajky – pýtam sa (nocovala u nás mimobratislavská spolužiačka, ktorá by sa nemala z toho pomaturitného flámu ako dostať domov) a už nalievam vodu na čaj do konvice a šacujem chladničku, všetko v krásnom ¾ valčíkovom rytme. Pricupitá tigrík Bimbo (rozumej: dcéra Barča) – mamičkáááááá – a celkom ako malé mača sa o mňa „obtiera“. „A ty čo nespíš, veď ty nikde nejdeš?“ „Chcela som ti povedať dobré ránko, mamičkáááá, a idem ďalej spinkať.“ Ešte aj Veľký Biely Šéf sa zobudil a schádza dolu schodmi v slniečkovej nálade , čo nebýva zrovna zvykom (pol ôsmej je pre neho hlboká polnoc). Kým s Bonim a spolužiačkou odfrčíme, stihne ešte zinšpicírovať štánicovo – (snáď aj) promočný oblek Barčinho priateľa, zorganizovať odvoz pre Mišovho najlepšieho kamaráta Maňa, ktorý dnes akosi tiež zaspal a je celý happy, že ho vezmeme so sebou.
Pred školou vyložíme za náklaďák učebníc, dievky ich odnesú pod bránu školy a keď sa už skoro rozbieham, Kiskina kamoška ešte pribehne k autu, otvorí dvere a povie: „Teta, ďakujem za nocľah a raňajky.“
Nie, toto nebude deň blbec, aj keď sme zaspali........ Milujem svoju veľkú rodinu aj so všetkými jej príveskami – najmä keď spolu s nimi môžem zažiť rána ako to dnešné!