Zbierky neboli nikdy moja silná stránka. Aj som sa nadšene vrhla do niečoho, čo bolo zrovna moderné, ako obaly od žuvačiek, zápalkové krabičky, známky.... Ale nikdy som dlho nevydržala, opakovaná činnosť ma moc nebaví. Síce mám kopec vecí, ale veru, žiaden poriadok v tom.
Zato môj manžel je pravý opak. Zbiera všeličo. A vždy prehľadne zakladá, ukladá. Máme zbierku výstrižkov z novín, zbierku hokejových kartičiek, mincí, známok.... On potrebuje svoj poriadok. A tu tomu vládne, tam mu do toho nesiaham.
Občas mám síce pocit, že tie skrine by sme mohli aj lepšie využiť. Ale potom si spomeniem na moje veci a som tichúčko.
A po nedeli budem ešte tichšie. Bol to nejaký klasický nedeľný program. Predstavujú slovenské zaujímavosti. Celkom radi to pozeráme, občas sa nájde aj super typ na cestovanie napríklad.
Zrazu šok - chlap má zbierku autobusov. Žiadne modely. Staré veľké kusy. Nielen také tie klasické zaoblené, v ktorých som sa kedysi veľmi dávno vozila do školy. Aj autobusy MHD. Prvé čo mi napadlo - mám vlastne veľké šťastie, lebo kde by sme skladovali toto, fakt netuším.
Vlastní Ikarusy, Karusy a aj staručkú Škodu.
Mmch, doteraz som za najväčšieho exota ohľadom autobusov považovala herca Václava Koptu.
Jeho vystúpenie vo Všechnopárty je fakt nezabudnuteľné.
A ako ste na tom u vás doma so zbierkami? Dá sa to zvládnuť?
môže hrať čokoľvek, pre mňa navždy ostane šoférom autobusu. A dokonca minule, ani neviem, čo to bol za film, fakt tam toho šoféra autobusu hral. Na tej starej škode :)
Inak, podľa mňa geniálne ukážka toho, že každý z nás je praštený nejakým iným spôsobom. A som vďačná, že ľudia okolo mňa (samozrejme vrátane mňa) máme len také malé, neškodné a nezavadzajúce úchylky
U mňa tiež nehrozia zbierky, rovnako ako poriadok a system v čomkoľvek.
My o tom niečo hovor
Videla som takých, čo tak milovali vlaky, že si postavili modelovú železnicu tak veľkú, že miestami chodila cez dom, miestami zabrala celý dvor. Veľkosť taká, že uviezla dieťa. Takže máš v podstate šťastie :)
Chlapi a ich koníčky
Ale furt lepšie ako autobusy...
A hlavne: "Kdo si hraje, nezlobí ..."
Ja sa tak zamýšľam nad tými mojimi zbierkami. Jasné ako puberťáčka známky, céčka ... neskôr vlastne materiál na tvorenie - servítky, vlny (bože, to bolo aj za autobus tuším). Dnes nezbieram nič, ale môj manžel má furt dojem, že máme nejak veľkú zbierku bicyklov
.