Zbytočné starosti

Minulý piatok som našla v našej poštovej schránke leták s oznamom, že tento víkend sa bude v Angerne – čo je susedná rakúska dedina – konať Veľtrh Pomoravia 2008. Písalo sa v ňom, že viac ako 80 vystavovateľov bude vystavovať svoje produkty a služby, okrem toho bude bohatý kultúrny program a rôzne akcie pre deti. Všade je vstup voľný a počas konania veľtrhu bude kompa pre peších a cyklistov zadarmo.
Tento veľtrh sa koná už po niekoľký krát a je to milé stretnutie susedov z dvoch strán rieky. Pod produktmi sa myslia výrobky drobných súkromníkov a pestovateľov, pod službami zase ponuka miestnych malých podnikateľov. Kultúrny program je vystúpenie tunajších spevokolov a tanečných súborov. Proste taký malý veľtrh!

Večer, keď prišiel manžel z práce, navrhla som mu ako program na dnešné popoludnie návštevu tohto podujatia. Od nášho domu je miesto konania veľtrhu vzdialené asi jeden a pol kilometra – príjemná prechádzka. Hodinku sa zdržíme v Angerne - pozrieme si výstavu, vypočujeme niečo z kultúrneho programu, syn sa zabaví na detských atrakciách - a zase pôjdeme domov. Akurát včas na dcérkin popoludňajší spánok.
Manžel sa zamyslel a potom vraví: „No, nápad je to fajn - ale nemáme našu slečnu zapísanú v pasoch!“ A ja mu na to: „ Pasy nebudeme potrebovať! Colnica je zrušená, colníci tam už pol roka nie sú – predsa sme v Schengene!“ A manžel: „No, aj tak, pasy musíme zobrať, nikdy nevieš, čo sa môže stať. A malú nemáme zapísanú. Na pasovom sú v stredu a v piatok – to som ja v robote. Ty asi nepôjdeš s malou vybavovať do Malaciek autobusom, čo?“ „No, to veru nepôjdem. Neviem si to v praxi ani predstaviť. Autom ísť nemôžem, tým pôjdeš ty do práce. Tak nepôjdeme na žiadny veľtrh a hotovo.“
Manžel pokýval hlavou, išiel sa prejsť do záhrady a po pol hodine sa vrátil s riešením: „Počuj, veď keby sme zobrali naše pasy a malej rodný list, tak by to mohlo stačiť, nie?“ „Zlatko, myslím si, že si robíš zbytočné starosti. Podľa mňa žiadne pasy nebudeme potrebovať. Ale keď si myslíš, že toto je riešenie, tak dobre. Urobíme to tak.“ A tým som považovala vec za vybavenú.

Ale môj manžel nie. Problém s pasmi konzultoval s kolegami v práci, po telefóne so svojou sestrou, na návšteve u známych a neviem, s kým ešte. Zo päť krát sa pokúšal začať debatu na túto tému so mnou. Vždy som mu len povedala: „Znova ti hovorím, podľa mňa žiadne pasy nebudeme potrebovať. A okrem toho - už sme sa predsa dohodli ako to spravíme.“ „No, dobre, ale keď nás budú kontrolovať...“ „ Myslím, že nik nás nebude kontrolovať a žiadne pasy nebudeme potrebovať!“

Dnes po obede som v kuchyni chystala veci na našu dlhšiu prechádzku. Pre malú - náhradnú plienku a potreby na prebalenie, čaj, keksíky, banán, náhradné oblečenie. Pre nás - minerálku, hygienické vreckovky, ovocie. A pre môjho manžela - tri pasy (môj, manželov, synov) a dcérkin rodný list.
Manžel prišiel do kuchyne a vraví: „Tie pasy už máš nachystané?“ A ja mu na to: “Áno, tam sú, aj malej rodný list. Beriem to len kvôli tebe – unesieme to.“ „Ale možno to budeme potrebovať!“ „Prečo si stále robíš zbytočné starosti? Týždeň ti hovorím, že nás nik nebude kontrolovať a nebudeme tie pasy potrebovať!“ „Dobre, dobre, veď sa nebudeme kvôli tomu hádať.“

A tak sme šli.
Za 20 minút sme prišli k budove bývalej colnice a odtiaľ už sme videli, že kompa práve odrazila od slovenského brehu. No, čo už – nevadí, počkáme. Chvíľku sa zdrží na druhej strane a zase príde na našu.
Prišli sme až k rieke, pozorovali kompu. Dorazila na rakúsku stranu, ľudia z kompy vystúpili, iní zase nastúpili a kompa sa pohla zase smerom k nám.
Ale prečo kompu dvaja chlapi postrkujú dlhými bidlami? Veď kompa má predsa motorový pohon!

Záhada sa objasnila, keď kompa dorazila k slovenskému brehu. Obsluha kompy oznámila všetkým čakajúcim, že motor je pokazený a musia ho opraviť. Bude to trvať asi hodinu. Práve tú hodinu, čo sme plánovali stráviť v Angerne. Keby sme prišli k rieke o tri minúty skôr, kompu by sme stihli. Takto sme sa akurát otočili a šli domov.

A cestou vravím manželovi: „Čo som ti hovorila? Nikto nás nebude kontrolovať a pasy nebudeme potrebovať!“