Zet

Od predposledného júna máme Zet. Dovliekla som ju hlavne na svoju vlastnú radosť a potechu, lebo od začiatku mi bolo jasné, že 95% starostlivosti bude na mňa. Preto sme nemali úplne malilinké rozkošné šteniatko, ale volila som vlastne „menšie zlo“  ... Zet mala už cca pol roka, keď som ju doviezla. Síce kúsala všetko možné (záhradný nábytok bol najsamvác cool), ale už sme to ospravedlňovali zúbkami, čo sa menili. Cikacie návyky mala ako lady – žiadne cvrkanie pod seba – pišťala strašne, že „rýchlo rýchlo, lebo bude mláčka“ ale nepustila. Bola rozkošná. Už je u nás cez 5 mesiacov a tuším už je konečne DOMA.

Je to presne ten pes z dediny, kedy „susedovie pes zabehol za našou fenou a toto sa narodilo. Ale obaja sú vlčiaci, je to čistokrvné!“ . Zet bola od malička malinká. Ostala posledná z vrhu pri mame, za ktorou sa opätovne zabehol susedovie pes  a tak nejak  ... asi sa jej veľa žrádla a pozornosti nedostávalo, lebo keď sme ju priviezli, tak nás skoro prvé dni zožrala. Po mojom odbornom pohľade – mali sme keď som mala 10 rokov foxteriéra, tak hádam sa psom rozumiem!  

Som zhodnotila, že ak tata bol fakt ovčiak, tak dede asi až tak úplne čisto ovčiak nebol. Jednak bol z nej naozaj drobec oproti papierovým NO z cvičáku s rovnakým termínom narodenia (ozaj, aj ten ako u správnej dámy len matne hádame, lebo nejak ... kto by to na dedine značil – nejak z jari to bolo ... február, marec ... tuším už sneh nebol), druhák na labe som našla nejakú bielu škvrnu - srsť, čo podľa mňa tam nemala byť.  Zet teóriu o pôvode to prijala s frfľaním ( čítaj niečo na to mrnčala, keď som vydala doma oficiálnu správu a do očkovacieho preukazu dala zapísať „kríženec NO“ – ozaj veterinár tiež váhal, ale keďže ovčiaci sú vraj hysterky pri očkovaní a Zet len niečo žalostivo vysvetľovala a snažila sa zdrhnúť cez okno, uznal, že to nebude až tak čistokrvné, lebo jeho každý ovčiak pri očkovaní hryzne.).

Časom sa s tým faktom Zet asi zmierila a povedala si, že fajn, ak je s niečím krížená, tak evidentne s niečím vznešeným, alebo aspoň s  niečím bytovým. Čivava jej docela vyhovovala. A tak začala uplatňovať svoje rodové právo na interiérové potulky a nazeračky. Podľa nej je absolútne nádherná ako dekorácia na gauč či sedačky- a pritom to začalo tak nenápadne na záhradnom nábytku, kde nocovala. Zet je mojkadlo. Miluje svojho pána, ale pani je alfa smečky a keďže vie, kto ju kŕmi a venčí tak sa odo mňa ani nepohne.

Najnovšie si vydupala odo mňa, aby som konečne pohla zadkom, a keďže cvičiť chodím už 3,5 roku a na bike je už teraz dosť štrkovo na cestách, mala by som pridať beh. A tak beháme. No nie denne, ale na to, že som mala ešte 2 roky dozadu problém odbehnúť 800m, dnes dávam v pohode bez zastavenia a kráčania cez 3 kilometre čo máme našu trasu. Len keby boli už dlhšie dni, lebo takto beháme po tme. A neni to bohviečo. Aj trasy sa nám zužujú na prepletanie sa po uličkách, kým my obe by sme skôr privítali pole a Zet aj vypnutie z vôdzky. A tak sa tešíme, že budúci týždeň konečne sa to zmení a deň sa začne predlžovať.  A zatiaľ, zatiaľ nám zostáva svetielko na krku, reflex na bunde a štekajúci borci za plotom.

Psíčkari nazdar!