reklama

Deti a rozvod

adi , 02. 02. 2007 - 23:43

reklama

Milé babenky!Chcela by som vás poprosiť o radu.Som rozvedená a mám 2 detičky.Chcela by som im to,čo najviac uľahčiť.No neviem ako ,keď som to sama nezažila.Ak ste tu také z rozvedenej rodiny a máte chuť sa podeliť so svojimi skúsenosťami,budem veľmi rada.Chcela by som sa vyvarovať chybám,neprimeraným reakciám,čo im povedať,čo spraviť atď.Majú to aj tak dosť ťažké a oni nemôžu zato.Ďakujem!


reklama


reklama

monca, Ne, 04. 02. 2007 - 14:29

Ahoj Adi.

nepíšeš, v akom veku sú tvoje deti a aký vzťah ostal medzi tebou, deťmi a tvojim bývalým po rozvode.

Ja som rozvedená 2,5 roka. Dcéry mali vtedy 6,5 a 5,5 roka.
Snažila som sa im vysvetliť situáciu tak, že aj keď my dvaja už sa nemáme radi, ale na ich vzťahu s otcom to nič nemení. Neočierňovala som pred nimi otca ale ani som im ho nepríkrašľovala. Deti sú veľmi vnímavé už v rannom veku, ony skôr pochopili moju situáciu (že si nemáme čo povedať a že má manžel inú rodinu, ktorú má radšej ako nás ), ako ja sama!
Snažím sa nahrádzať im otca aj matku, aj keď je to niekedy veľmi ťažké. Keď mi bolo veľmi ťažko po finančnej stránke, aj som si niekedy poplakala, že im nemôžem dať to, čo majú aj iné deti.Na ich požiadavky som tiež odpovedala v tom duchu, že si to nemôžme dovoliť a nemôžu porovnávať, čo majú oni a čo iné deti, lebo tam zarábajú obaja rodičia a ja som na to všetko sama. Teraz, keď som na tom finančne lepšie, zas nemám na ne toľko času ako predtým a vychovávajú mi ich rodičia.
Niekedy si myslím, že som sa dostala z blata do kaluže, ale musím byť silná a kráčať ďalej kvôli nim a ich budúcnosti.

Správaj sa k nim a vychovávaj ich podľa svojho vedomia a svedomia.

Ema, Ne, 04. 02. 2007 - 14:51

Milá Adi, túto tému sme tu už rozoberali niekedy v lete ,ale nepodarilo sa mi
to nájsť v histórii.
Monca má pravdu,popíš nám situáciu ako vychádzaš s bývalým ,lebo od toho závisí
všetko ostatné,čo sa detí týka.Ak ho deti majú radi a on ich a nie je nejaký
tyran alebo pijan, bolo by dobre keby sa s ním stretávali,ak on má o to záujem.
To vieš posúdiť,len Ty ,či je dobrý otec a či mu ich môžeš zveriť na stretnutie
a či sa dá sním normálne dohodnúť a komunikovať.
Ak myslíš,že by stretnutia mali zlý vplyv na deti,tak treba tomu zabrániť.

adi, Ne, 04. 02. 2007 - 22:43

Vďaka!Monca vystihla si to.Ja mám strašné výčitky,kvôli deťom,či som dobrá mama.Snažím sa im byť kamarátka,mama i otec zároveň.No je to niekedy veľmi ťažké.Oni pomaly začínajú chápať akého majú vypočítavého otca,veľmi ich psych.deptá.Možno je to horšie ako keby ich bil.A hreje ma,ak sa to tak dá napísať,že postupne začínajú chápať prečo som sa rozviedla.Dcérka dokonca odmieta k nemu chodiť.Je to trocha zložitejšie.Ale som rada,že vás mám a môžem sa vykecať,čo by som si bez vás len počala!A viem,že sú ľudia s oveľa väčšími problémami.Hambím sa

Kamila, Ne, 04. 02. 2007 - 22:48

Adi, neoháňaj sa väčšími problémami iných. Tvoj svet a svet tvojich detí stojí na tvojich pre vás životne dôležitých problémoch, ktoré vám komplikujú každodenné bytie. Prajem ti veľa síl a trpezlivosti na ich zdolávanie. Si dobrá a silná mama. Drž sa.Áno

MajkaV, Po, 05. 02. 2007 - 08:56

Adi, zažila som takéto niečo z pozície dieťaťa...zastihlo ma to vo veľmi háklivom veku 11 rokov. Neviem, koľko majú tvoje deti, ale píšeš, že začínajú chápať, prečo si sa s ním rozviedla a že dcérka nechce chodiť k otcovi. Radiť ti nebudem, to sa nedá, ale môžem ti povedať svoj názor. Moja mama nám nikdy na otca nepovedala nič zlé a nikdy nás proti nemu neštvala, napriek tomu že on jej nesmierne ubližoval. Same (so sestrou) sme to videli a cítili. Síce som mala aj rozbité ústa, obočie, či mláčku strachu pod sebou, tiež nás viac týral psychicky. Kto to neprežil, ťažko to aj opísať, čím človek prejde. Zanechá to stopy na celý život aj keď sa človek z toho dostane...Darmo, sú rany, ktoré ani čas nevylieči. Nepresviedčaj svoje deti ani o tom, že otec nie je dobrý, ale ani o tom, aby dcérka k nemu chodila, ale keď sa pýtajú, vždy im to vysvetli. Ak im budeš oporou (a to budeš, lebo máš o to záujem!), deti to spracujú. Veľmi ti držím päste, aby si im bola najlepšou mamou akou môžeš byť a aby ste to všetko zvládli. Kde je láska, tam to ide!!!

adi, Po, 05. 02. 2007 - 16:30

Vďaka Majka!Tvoje slová sú pre mňa také pohladenie na duši.Ani neviem,čo k tomu dodať.Hambím sa

monika, Po, 05. 02. 2007 - 19:50

adi, nasi sa rozviedli ked som mala 4 roky, cize si ani nepamatam obdobie s otcom, dlhe roky som mala pocit, ze ma to absolutne nepoznacilo (on mal o mna takmer nulovy zaujem), az teraz, ked mam sama dieta, tak mi obcas pride luto, ze ani nezdvihne telefon aspon na vianoce, narodky, a velmi ma mrzi, ze absolutne nemal zaujem o svojho prveho vnuka, mojho syna. doteraz ho nevidel. a myslim, ze ak by raz doslo k situacii, ze by zaujem o vnuka prejavil, asi by som uz bola proti.
ale adi, chcem ti povedat toto: bud velmi, velmi opatrna, ak si raz najdes noveho partnera. samozrejme mas narok na novu lasku a stastie, a zelam ti, aby si ich stretla, no bud velmi opatrna a daj na pocity a nazory deti. u nas toto nevyslo a je mi to luto.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama