U nás je to podobne, len s tým rozdielom, že hlavným spolušportovcom je môj manžel. Ten s nimi hráva futbal, hádže s loptou, korčuľuje, bicykluje, ...A naozaj to nie je jednoduché. Tri deti 7,10,12 ročné, každé s inými schopnosťami, s inou povahou, proste cirkus na celú dedinu. Jeden zranený, druhý ukrivdený ... Ja s malou slečnou sa radšej niekde schovám. Môj drahý ma svoje muchy ale v tomto ohľade ho naozaj obdivujem. A deti spoločné športovanie milujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musim vam napisat par riadkov o tom , ako sme aj s kamoskou, s ktorou chodime na korcule a bicykel, ukedali nasim mladsich synov-11 rokov, a isli s nami na korculr. Takze vylet sa zacal dobre, ale skoro zacalo prsat, takze z korculovania bolo postavanie pod stromov, lebo nic ine na blizku nebolo.
A dnes poobede, ked som prisla domov zo skoly, tak ma medzi dverami privital syn, ze co robim dnes o 17,30 a ja mu na to, ze pojdem cvicit, Smutna tvaricka sa ma opytala, ci by som radsej nesla na korcule-samozrejme v zostave, ako sme boli vcera...
Je to super, ked este aj zacinajuci pubertaci chcu ist niekam s nami a hlavne, ze spolocny vylet dostal prednost pred fucikom alebo PC, no nie?