Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.
Oslavovali sme promócie mladej ženy.
Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.
Kto pozná štúdium na bilingválnych školách vie, že to nie je jednoduché. Nielen cudzí jazyk drilujú, ale v podstate všetky predmety v tomto jazyku drilujú. A tak sa stalo, že s matikárkou sa nejak nedohodli. Nesadli si. Ostatné známky v pohode. Len tá matika. Vraj len za štyri. Konečná. Bodka.
Mladá dáma sa nedala odradiť. Rozhodla sa pre technické štúdium. Jedno z najťažších, elektrotechnické. Veru tam teda matematika nechýba. Nie je jej málo. A zrazu už nebol problém. A určite to nebolo v jazuku 
Až do konca štúdia došla v podstae so samymi A. Červený diplom. Cena dekana za diplomovú prácu. A čarovnou zhodou okolností v hľadisku aj učiteľka, ktorá kedysi nadelila tú štvorku. Ktovie, čo si myslela. Nemohla ju prehliadnuť, veď mala aj ďakovný príhovor.
Jasne si uvedomujem, že červený diplom ešte nič nehovorí o tom, ako človek uspeje. Len ja viem, čo robila popri škole, viem, že absolvovala drahé školenia len preto, aby sa vo svojom odbore ešte vaic zdokonalila. A viem, že v tom pokračuje. Tak sa o ňu nebojím.
Len sa trochu zamýšľam nad školstvom. Pomáha alebo skôr priemeruje? Nechcem povedať rovno, že ubíja.
no veru, o tých študentoch, ktorí nič iné iba školu a veľmi náročnú školu poznajú som už čítala. To si fakt ani neviem predstaviť.
Asi musí byť niečo hlboko v človeku, že sa presadí v živote nielen vďaka škole ale aj napriek škole.
Veľa som čítala aj o tom systéme, kde záleží už na tom, do akej školky ťa rodičia dajú. Že to ide s tebou. Aj škola. A hlavne vysoká škola, ktorá vďaka kontaktom otvara iný svet.
Len potom je otázka, či toto je to najdôležitejšie v živote. Práve včera večer som stratla bývalého kolegu. Po rokoch relatívne úspešnej kariery v nadnárodnej spoločnosti si povedal, že už má tabuliek, zvyšovania produkcie, výkonov dosť. Vyštudoval nový smer a vrhol sa úplne inam. Robí to, čo ho baví. Aj keď sám priznáva, že netuší, či ho to bude rovnako baviť aj o 10-12 rokov.
prave vcera u nas prenocoval jeden Michaelov kamarat z Bratislavy a trochu sa rozpravali aj o skole a o tom, ako pohorel na prijimackach na gymnazium - skvely chlapec, spravil chybu v rieseni a dalsie tri roky (?) bude so sebou vlacit skusenost, ze neuspel, potom sa moze pokusit o prijimacky druhykrat (s akym pocitom na ne asi pojde?)- v Nemecku prijimacky neexistuju, v Nemecku musis dosiahnut iba v jednom (prestupovom) vysvedceni na Grundschule v stvrtej triede isty priemer - ak si ho nedosiahol, este stale mozu rozhodnut rodicia, ci chcu, aby si siel na ten gympel alebo ta supnu na Realschule (posledna moznost bola Hauptschule, teraz ma vsak nejake nove pomenovanie), ucitelia v tomto nemaju ziadne pravomoci, maturitu si ale v pohode spravis i na Realschule a v 16, pripadne18 mas tisicpatsto moznosti rozhodnut sa na dalsiu specializaciu (nieco ako odborna skola) = Ausbildung - aj tu ich mozes vystriedat, kolko len chces, pokial nenajdes to "svoje" - muzovho kolegu syn teraz zacal s tretim v poradi, pricom kazde z nich bolo z uplne ineho konca - alebo ides s maturitou na vysku - pricom na velikanske percento VS nie su prijimacky - dostanes sa automaticky a este i vramci nich si kombinujes Hauptfach/Nebenfach - relativne volne (cize ja som mala kombinaciu nemcina a pravo, ktore som neskor vymenila za pedagogiku a lingvistiku)= nestratis zbytocne roky, lebo i Nebenfach si mozes prehodit na Hauptfach - a nikdy to nik nebral ako niekoho zlyhanie - tych par VS, co tu ma Numerus clausus (na prijatie potrebujes isty priemer znamok z maturity a poslednych dvoch koncorocnych (?) vysvedceni) sa tyka mediciny, prava, architektury, ucitelstva - ale i na to su stanovene iste podmienky ako cakacie doby a pod. - na Slovensku som si sama kedysi presla celym systemom a cast z neho i v Nemecku, teraz pracujem dokonca na základnej škole a rok mi na striedacku v skupine vypomáhali dve sefkine dcery, jedna maturovala 2018, druha teraz a vela sme sa rozpravali o systeme a ich skusenostiach s nim - ta starsia uz rok caka na miesto na lekarsku fakultu - co si napisala, nezodpoveda skutocnosti a bolo to asi iba nespravne pochopene z vasej strany alebo si iba niekto, kto sa nedostal v Nemecku na skolu, prisposobil pravdu sam sebe
to, co fachmani ci odporcovia systemu kritizuju na nom je skutocnost, ze rozdelovanie vo stvrtej triede je prilis skoro (myslim si to i ja), ze niektore deti zacnu makat neskor - co sa skolskych povinnosti tyka - a potom im v triede chybaju ti lepsi, ktori by ich inak potiahli - skor ich ti lenivi stiahnu opacnym smerom
oproti niekdajsiemu Slovensku som tu ja pocitovala neskutocnu volnost a zavideniahodny pocet moznosti (moja slovenska kolegyna ma dceru o necely rok starsiu od Michaela a tvrdi presne to iste) ak je niekto sikovny a usilovny, zaisto sa tu nestrati - pretoze par ucitelov, ktori si z principu radi sadnu na niekoho, najdes na celom svete - aj ja som mala ucitelku, ktora na mne sedela na Sk, presne ta ista sedela na mojom bratovi, aj Michael tu v Mnichove uz dve zazil
aj to o Cinanoch si vzhladom na moje skusenosti a informacie podala velmi velmi skreslene - ludske a socialne kompetencie suvisia u nich s mnohymi dalsimi faktormi (preludnena krajina, politika jedneho dietata, nedostatok zien, rozdiel medzi vidiekom a mestom, zdevastovana priroda, 45 mil mrtvych za ery Mao Zedonga) a na vysvetlenie celej ich minulosti a systemu by bola potrebna aspon 300-stranova kniha - co sa tlaku na skolach tyka, nechcela by som byt ziakom ani v Cine, ani v Korei, ani v Japonsku
priznavam, ze nikdy som sa nespytala, ako bezal system v byvalej DDR a co si z neho ponechali do dnesnych dni, lebo i vramci spolkovych republik su iste rozdiely - aj v narocnosti preberaneho uciva - Bavorsko a jedna dalsia republika (zabudla som ktora) su vyhlasene za najnarocnejsie - su rodicia, ktori sa rozhodnu prestahovat kvoli znamkam deti do inej republiky, a tak sa zo stvorkarov-patkarov z Bavorska stanu jednotkari-dvojkari (napr. v Hamburgu - pouzila som toto mesto zamerne, lebo poznam konkretny pripad) - preto ti i teraz pridam dva-tri konkretne priklady: prvy je Michaelov spoluziak, roky byvali v dome oproti nam, poznam ho takpovediac od perinky, s jeho rodicmi sme si vzdy vyborne rozumeli, ja som v podstate mala rada i jeho, krasne snedy chlapec (jeho mama je Portugalka) ale to, co vystraja v skole, je hroza hrozostrasna - nik z nas rodicov nechape, co ho ku tomu vedie, je temou vsetkych rodicovskych stretnuti (teda iba rodicia mimo skoly, lebo vdaka nemu je problematicka i trieda) - zaisto ho maju v zuboch i vsetci ucitelia - minule dokonca povedal na vyucovani jednu neskutocnu hlupost (nechcem ju tu zverejnit), za ktoru mu hrozilo vylucenie zo skoly - ked Michael pred rokom oslavoval narodeniny, nemohol sa ich zucastnit a ja som sa stala svedkom rozhovoru ostatnych pritomnych spoluziakov, kde sa vsetci do jedneho zhodli, ze to, co vystraja on, je absolutne nemozne ... a Michael sa zacal tiez od neho distancovat, lebo sa s tym nestotoznuje, co on robi ... ak on neskor bude nadavat na ucitelov, ktohovie, co bude rozpravat a ako jeho rozpravanie zaposobi na posluchacov, teda co si z neho odnesu pre seba, lebo dokaze svojim sarmom zaujat - zaisto vsak netreba hladat chybu v uciteloch (na toto tvrdenie mi sluzi jeden iny, dlhsi pribeh s nim, ktory sa odohral pred 5-6 rokmi u nas doma a o ktorom som doteraz mlcala, lebo som si dlho myslela, ze ja nie som normalna) - druhy pribeh sa tyka Viktora a nieco sa mi mari, ze som ho kedysi mala i na NM - ktohovie, ako by skoncil on, keby ho v tretej triede preradili na pomocnu skolu a hoci sa nam vtedy spolocne podarilo zabojovat, on este stale nie je z najhorsieho vonku - teraz je piatak, zo skusenosti ucitelov, ale i rodicov viem, ze po tu osmicku/deviatku bude musiet este tuho na sebe makat - prajem mu z celeho srdca, aby vsetkym ukazal, ze je maly Einstein, ale ak to predsa len nezvladne vzhladom na narocnost a mnozstvo, ktohovie, co bude rozpravat on ... uvedomi si, ze ucitelia v nahustenom systeme nemali mozno sancu spoznat vramci neviazanych rozhovorov, co v nom naozaj väzí? - teraz mam vo svoje skupine podobneho chlapca - treti priklad - tiez sa nedokaze koncentrovat na plnenie povinnosti, je neskutocne pomaly, v jemnej motorike zaostava za spoluziakmi ojooj - ale pritom je neskutocne inteligentny, ale uz i frustrovany, lebo vidi, ze nestiha - zacina stracat zaujem, uvidime, ako sa to s nim vyvinie a posledny, stvrty priklad - je chlapec, ktory na pomocnu skolu patri a rodicia ho tam odmietli dat - a stazuju sa otvorene pred detmi na neschopnu ucitelku - co budu deti neskor rozpravat druhym o svojich skolskych ne-/uspechoch, ked podobne vyroky pocuju z ust mamy/tata - vlastnej/vlastneho ci od kamaratovych rodicov? mozno mam deformaciu z roboty, ale ja uz detom ako verklik vravim, ze najviac verim tomu, co vidim/ zazijem
, na zvysok najprv hladam dokazy
ani ja nesuhlasim so vsetkym, ako tu funguje skolsky system a tiez si zafrflem na mnohe, napriek tomu za seba tvrdim, ze vzhladom na vsetky moznosti, ktore tu system poskytuje, mozeme byt radi, ze ich mame ... a velmi rada by som zazila system severskych statov - vychvalovany je do nebies, doshuju dobre vysledky v PISA (tam napr.Nemecko pokrivkava), no i tak si neviem predstavit, ako zvladaju ucivo bez domacich uloh - videla som jeden zaujimavy dokument, no obavam sa, ze mi v nom nejaka podstatna informacia unikla
co sa Azie tyka, moj muz pracoval vsade mozne po svete a jemu sa akosi najlepsie pracovalo prave v Azii - Cina, Korea, Japonsko, pobytovo tam nazbieral na svoje konto niekolko rokov - preto mame odtial najviac pribehov, darcekov (tisic patsto roznych paliciek, vejarov a salok na caj
) a znamych - ked som tam sla raz muza navstivit, kupil mi knihu Kulturny sok v Cine, aby som sa trochu pripravila na to, co ma caka - odvtedy sa tam sice vela zmenilo, no i tak som nad mnohymi informaciami usta otvarala a lapala po dychu - preto som i napisala, ze na ich pochopenie si treba nastudovat vela materialu - kazdopadne je ich vela a kazdy jeden vie, ze na jednu poziciu maju desattisice zaujemcov/nahradnikov - preto sa oznacuju i za narod laktov a kedze oficialne smeli mat rodiny iba jedno dieta, pricom chlapec mal ovela vyssiu hodnotu nez dievca, spravili si z neho bôžika a vychovali malych egoistov... a z coho bol sokovany Michael, som sem tusim tiez pridala... tu
Dáša, kočka je vééľmi šikovná, že blahoželám.
Inak krásna zbierka skúsenosti z celého sveta, aj keď skúsenosti takých aj onakých ....
Pridám jednu moju, pre zmenu z vysokej v Holandsku, aj keď samozrejme aj to bude od školy ku škole inak. Aj to zrejme závisi od odboru mladšieho syna, Herný dizajn, Marge kam ide nakoniec tvoj na výšku? Späť ku škole môjho syna. prednášok mali len zopár, ničo v štýle workshopov, 2 -3 hodiny týždenne. Inak vždy v dvojmesačnych cykloch robili projekty, tímová práca, učenie sa na praktických úlohách. Žiadne skúšky, len hodnotenie projektov, na základe písomnej dokumentácie, snáď aj priebežnej práce. ..., skončia školu s celkom slušnou praxou.
Som to tak zvažovala. Ono - ak ide niečo príliš ľahko v našich životoch, často si toho nevážime. Asi škola by nemala byť však o tom, aby to bola taká výzva, že lepšie ako za 4 podľa niekoho to človek nedá. Na druhej strane, možno práve pre tie problémy aj je taká úspešná. Neviem, nepoznám ako sa stavia k prekážkam v živote. Ale podľa toho, čo píšeš, je ten typ, čo prebúra. Nepodlezie - skôr preskočí
. A jasné, že ste na ňu právom hrdí. Gratulujem aj ja.
Škoda, že niekedy pedagóg sa nenájde v povolaní. Ono treba byť asi kus psychológ a vedieť ktoré dieťa / aj dospelého/ motivuješ pochvalou a ktoré naštartuje aj menší neúspech.
Ale toto bolo asi hraničné, ako ju zbytočne podceňovali.
Našťastie sa nedala.
PS - Slavoj Žižek tvrdí, že úspech nepodnecuje rozvoj. Možno matikárka bola podobného filozofického razenia. Neviem, ktorú stránku by však rozvinula vo mne.