Školské postrehy

Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.

Oslavovali sme promócie mladej ženy.

Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.

Kto pozná štúdium na bilingválnych školách vie, že to nie je jednoduché. Nielen cudzí jazyk drilujú, ale v podstate všetky predmety v tomto jazyku drilujú. A tak sa stalo, že s matikárkou sa nejak nedohodli. Nesadli si. Ostatné známky v pohode. Len tá matika. Vraj len za štyri. Konečná. Bodka.

Mladá dáma sa nedala odradiť. Rozhodla sa pre technické štúdium. Jedno z najťažších, elektrotechnické. Veru tam teda matematika nechýba. Nie je jej málo. A zrazu už nebol problém. A určite to nebolo v jazuku ÚsmevÚsmev

Až do konca štúdia došla v podstae so samymi A. Červený diplom. Cena dekana za diplomovú prácu. A čarovnou zhodou okolností v hľadisku aj učiteľka, ktorá kedysi nadelila tú štvorku. Ktovie, čo si myslela. Nemohla ju prehliadnuť, veď mala aj ďakovný príhovor.

Jasne si uvedomujem, že červený diplom ešte nič nehovorí o tom, ako človek uspeje. Len ja viem, čo robila popri škole, viem, že absolvovala drahé školenia len preto, aby sa vo svojom odbore ešte vaic zdokonalila. A viem, že v tom pokračuje. Tak sa o ňu nebojím.

Len sa trochu zamýšľam nad školstvom. Pomáha alebo skôr priemeruje? Nechcem povedať rovno, že ubíja.

Komentáre

Toto je dosť všeobecná otázka a ani na ňu neexistuje správna odpoveď (u nás). Syn študoval na skole, kde boli zastúpení študenti z viac ako 70 krajín celého sveta. A ver, že ten náš systém rozhodne nepatril medzi najhoršie. Úroveň vzdelanosti priemerná, ale prístup k deťom asi nadpriemerný u nás. Mal tam prípady, keď jednu jeho spolužiačku na jej starej škole priviazali k stromu na školskom dvore, lebo si zabudla úlohu. Mal tam prípady spolužiakov, ktorí sa rezali, lebo nezvládali obrovské požiadavky, ktoré na nich rodičia aj ich systém kládol (študovali celé dni a po skole mali ešte ďalšie večerné školy, to bol tuším singapur). Týchto nakoniec aj rodičia presunuli, lebo synova škola sa im zdala malo challenging, hoci jej vyucbovy systém patrí k najťažším na svete. Mal tam plne stipendialnych študentov z chudobných krajín, ktorí prvý krát videli a vlastnili počítač až tam. A rodinu nevideli 4 roky, lebo nemali na letenky. Všetko si vydreli aj napriek systému a úrovne, z ktorej prišli. Mal spolužiaka z Afganistanu, pre ktorého to bola posledná šanca, inak by sa vydal s prevádzacmi ako migrant do Európy. Spolužiakov z nemecka, ktorí ušli pred tamojším rozdelovacim systémom, kde ti učiteľ určí, na aký typ štúdia si vhodný (a ak si s ním nesadnes, no, blbé). Geniálnych študentov z ciny, ktorí celý život obetovali štúdiu a sociálnu interakciu mali na bode 0. Študentov z krajiny, kde je normálne, že ti učiteľ robí testy, aby sa umelo zdvihla úroveň školy a teda aj dotácie. Títo potom mali veru veľký problém zvládať štúdium. Atď atď. Veľmi rôznorodé praktiky sú po svete. A ja som za tu našu priemernost a priemerovanie veru aj celkom šťastná.

no veru, o tých študentoch, ktorí nič iné iba školu a veľmi náročnú školu poznajú som už čítala. To si fakt ani neviem predstaviť.

Asi musí byť niečo hlboko v človeku, že sa presadí v živote nielen vďaka škole ale aj napriek škole.

Veľa som čítala aj o tom systéme, kde záleží už na tom, do akej školky ťa rodičia dajú. Že to ide s tebou.  Aj škola. A hlavne vysoká škola, ktorá vďaka kontaktom otvara iný svet.

Len potom je otázka, či toto je to najdôležitejšie v živote. Práve včera večer som stratla bývalého kolegu. Po rokoch relatívne úspešnej kariery v nadnárodnej spoločnosti si povedal, že už má tabuliek, zvyšovania produkcie, výkonov dosť. Vyštudoval nový smer a vrhol sa úplne inam. Robí to, čo ho baví. Aj keď sám priznáva, že netuší, či ho to bude rovnako baviť aj o 10-12 rokov.

prave vcera u nas prenocoval jeden Michaelov kamarat z Bratislavy a trochu sa rozpravali aj o skole a o tom, ako pohorel na prijimackach na gymnazium - skvely chlapec, spravil chybu v rieseni a dalsie tri roky (?) bude so sebou vlacit skusenost, ze neuspel, potom sa moze pokusit o prijimacky druhykrat (s akym pocitom na ne asi pojde?)- v Nemecku prijimacky neexistuju, v Nemecku musis dosiahnut iba v jednom (prestupovom) vysvedceni na Grundschule v stvrtej triede isty priemer - ak si ho nedosiahol, este stale mozu rozhodnut rodicia, ci chcu, aby si siel na ten gympel alebo ta supnu na Realschule (posledna moznost bola Hauptschule, teraz ma vsak nejake nove pomenovanie), ucitelia v tomto nemaju ziadne pravomoci, maturitu si ale v pohode spravis i na Realschule a v 16, pripadne18 mas tisicpatsto moznosti rozhodnut sa na dalsiu specializaciu (nieco ako odborna skola) = Ausbildung - aj tu ich mozes vystriedat, kolko len chces, pokial nenajdes to "svoje" - muzovho kolegu syn teraz zacal s tretim v poradi, pricom kazde z nich bolo z uplne ineho konca - alebo ides s maturitou na vysku - pricom na velikanske percento VS nie su prijimacky - dostanes sa automaticky a este i vramci nich si kombinujes Hauptfach/Nebenfach - relativne volne (cize ja som mala kombinaciu nemcina a pravo, ktore som neskor vymenila za pedagogiku a lingvistiku)= nestratis zbytocne roky, lebo i Nebenfach si mozes prehodit na Hauptfach - a nikdy to nik nebral ako niekoho zlyhanie - tych par VS, co tu ma Numerus clausus (na prijatie potrebujes isty priemer znamok z maturity a poslednych dvoch koncorocnych (?) vysvedceni) sa tyka mediciny, prava, architektury, ucitelstva - ale i na to su stanovene iste podmienky ako cakacie doby a pod. -  na Slovensku som si sama kedysi presla celym systemom a cast z neho i v Nemecku, teraz pracujem dokonca na základnej škole a rok mi na striedacku v skupine vypomáhali dve sefkine dcery, jedna maturovala 2018, druha teraz a vela sme sa rozpravali o systeme a ich skusenostiach s nim - ta starsia uz rok caka na miesto na lekarsku fakultu - co si napisala, nezodpoveda skutocnosti a bolo to asi iba nespravne pochopene z vasej strany alebo si iba niekto, kto sa nedostal v Nemecku na skolu, prisposobil pravdu sam sebe

to, co fachmani ci odporcovia systemu kritizuju na nom je skutocnost, ze rozdelovanie vo stvrtej triede je prilis skoro (myslim si to i ja), ze niektore deti zacnu makat neskor - co sa skolskych povinnosti tyka - a potom im v triede chybaju ti lepsi, ktori by ich inak potiahli - skor ich ti lenivi stiahnu opacnym smerom

oproti niekdajsiemu Slovensku som tu ja pocitovala neskutocnu volnost a zavideniahodny pocet moznosti (moja slovenska kolegyna ma dceru o necely rok starsiu od Michaela a tvrdi presne to iste) ak je niekto sikovny a usilovny, zaisto sa tu nestrati - pretoze par ucitelov, ktori si z principu radi sadnu na niekoho, najdes na celom svete - aj ja som mala ucitelku, ktora na mne sedela na Sk, presne ta ista sedela na mojom bratovi, aj Michael tu v Mnichove uz dve zazil

aj to o Cinanoch si vzhladom na moje skusenosti a informacie podala velmi velmi skreslene - ludske a socialne kompetencie suvisia u nich s mnohymi dalsimi faktormi (preludnena krajina, politika jedneho dietata, nedostatok zien, rozdiel medzi vidiekom a mestom, zdevastovana priroda, 45 mil mrtvych za ery Mao Zedonga) a na vysvetlenie celej ich minulosti a systemu by bola potrebna aspon 300-stranova kniha - co sa tlaku na skolach tyka, nechcela by som byt ziakom ani v Cine, ani v Korei, ani v Japonsku

Netuším, možno som to naozaj zle pochopila. Ty máš s tým určite väčšie skúsenosti, čo sa nemeckého systému týka. Ze dotyčných nezobrali sa mi nezdá, toto boli naozaj premiantne decka, ktoré prešli sitom niekolkostupnovych prijímacie. Skôr došlo k neporozumeniu. A jedna sa o strednú školu btw, to len na dokreslenie, možno ti napadne, pred čím mohli zdrhat. Čína je kapitola sama o sebe a hento boli ich creme de la creme exempláre. Nikdy a nikde nemôžeš posudzovať plošné, to by som si ani nedovolila, ani som to nenapísala. Fakt je taky, ze väčšina ázijských krajín je silne zameraná na výsledky. V čomkoľvek, vrátane stúdia. Číňania co som mala možnosť spoznať, taka ta vyššia trieda, bohatí biznismeni a ich deti sú veľmi rasisticki a všeobecne Ázia ma dosť veľký koloniálny komplex. Nemajú radi bývalých kolonizatorov (rozumej bieli), ale zároveň túžia byť ako oni. Chodiť do Európy, ovládať jazyky, mať belsiu pleť a vynikajúce vzdelanie. A robia preto všetko. Na ťažších školách máš klasický trojuholnik: spánok, učenie, sociálny život. V drvivej väčšine môžeš mať len dve z nich. A práve títo Číňania mali absolútny odklon od sociálneho života. Učiť, spať, učiť, spať. Tak to bolo myslene.

priznavam, ze nikdy som sa nespytala, ako bezal system v byvalej DDR a co si z neho ponechali do dnesnych dni, lebo i vramci spolkovych republik su iste rozdiely - aj v narocnosti preberaneho uciva - Bavorsko a jedna dalsia republika (zabudla som ktora) su vyhlasene za najnarocnejsie - su rodicia, ktori sa rozhodnu prestahovat kvoli znamkam deti do inej republiky, a tak sa zo stvorkarov-patkarov z Bavorska stanu jednotkari-dvojkari (napr. v Hamburgu - pouzila som toto mesto zamerne, lebo poznam konkretny pripad) - preto ti i teraz pridam dva-tri konkretne priklady: prvy je Michaelov spoluziak, roky byvali v dome oproti nam, poznam ho takpovediac od perinky, s jeho rodicmi sme si vzdy vyborne rozumeli, ja som v podstate mala rada i jeho, krasne snedy chlapec (jeho mama je Portugalka) ale to, co vystraja v skole, je hroza hrozostrasna - nik z nas rodicov nechape, co ho ku tomu vedie, je temou vsetkych rodicovskych stretnuti (teda iba rodicia mimo skoly, lebo vdaka nemu je problematicka i trieda) - zaisto ho maju v zuboch i vsetci ucitelia - minule dokonca povedal na vyucovani jednu neskutocnu hlupost (nechcem ju tu zverejnit), za ktoru mu hrozilo vylucenie zo skoly - ked Michael pred rokom oslavoval narodeniny, nemohol sa ich zucastnit a ja som sa stala svedkom rozhovoru ostatnych pritomnych spoluziakov, kde sa vsetci do jedneho zhodli, ze to, co vystraja on, je absolutne nemozne ... a Michael sa zacal tiez od neho distancovat, lebo sa s tym nestotoznuje, co on robi ... ak on neskor bude nadavat na ucitelov, ktohovie, co bude rozpravat a ako jeho rozpravanie zaposobi na posluchacov, teda co si z neho odnesu pre seba, lebo dokaze svojim sarmom zaujat - zaisto vsak netreba hladat chybu v uciteloch (na toto tvrdenie mi sluzi jeden iny, dlhsi pribeh s nim, ktory sa odohral pred 5-6 rokmi u nas doma a o ktorom som doteraz mlcala, lebo som si dlho myslela, ze ja nie som normalna) - druhy pribeh sa tyka Viktora a nieco sa mi mari, ze som ho kedysi mala i na NM - ktohovie, ako by skoncil on, keby ho v tretej triede preradili na pomocnu skolu a hoci sa nam vtedy spolocne podarilo zabojovat,  on este stale nie je z najhorsieho vonku - teraz je piatak, zo skusenosti ucitelov, ale i rodicov viem, ze po tu osmicku/deviatku bude musiet este tuho na sebe makat - prajem mu z celeho srdca, aby vsetkym ukazal, ze je maly Einstein, ale ak to predsa len nezvladne vzhladom na narocnost a mnozstvo, ktohovie, co bude rozpravat on ... uvedomi si, ze ucitelia v nahustenom systeme nemali mozno sancu spoznat vramci neviazanych rozhovorov, co v nom naozaj väzí? - teraz mam vo svoje skupine podobneho chlapca - treti priklad - tiez sa nedokaze koncentrovat na plnenie povinnosti, je neskutocne pomaly, v jemnej motorike zaostava za spoluziakmi ojooj - ale pritom je neskutocne inteligentny, ale uz i frustrovany, lebo vidi, ze nestiha - zacina stracat zaujem, uvidime, ako sa to s nim vyvinie a posledny, stvrty priklad - je chlapec, ktory na pomocnu skolu patri a rodicia ho tam odmietli dat - a stazuju sa otvorene pred detmi na neschopnu ucitelku - co budu deti neskor rozpravat druhym o svojich skolskych ne-/uspechoch, ked podobne vyroky pocuju z ust mamy/tata - vlastnej/vlastneho ci od kamaratovych rodicov? mozno mam deformaciu z roboty, ale ja uz detom ako verklik vravim, ze najviac verim tomu, co vidim/ zazijem Veľký úsmev , na zvysok najprv hladam dokazy

ani ja nesuhlasim so vsetkym, ako tu funguje skolsky system a tiez si zafrflem na mnohe, napriek tomu za seba tvrdim, ze vzhladom na vsetky moznosti, ktore tu system poskytuje, mozeme byt radi, ze ich mame ... a velmi rada by som zazila system severskych statov - vychvalovany je do nebies, doshuju dobre vysledky v PISA (tam napr.Nemecko pokrivkava), no i tak si neviem predstavit, ako zvladaju ucivo bez domacich uloh - videla som jeden zaujimavy dokument, no obavam sa, ze mi v nom nejaka podstatna informacia unikla

co sa Azie tyka, moj muz pracoval vsade mozne po svete a jemu sa akosi najlepsie pracovalo prave v Azii - Cina, Korea, Japonsko, pobytovo tam nazbieral na svoje konto niekolko rokov - preto mame odtial najviac pribehov, darcekov (tisic patsto roznych paliciek, vejarov a salok na caj Veľký úsmev ) a znamych - ked som tam sla raz muza navstivit, kupil mi knihu Kulturny sok v Cine, aby som sa trochu pripravila na to, co ma caka - odvtedy sa tam sice vela zmenilo, no i tak som nad mnohymi informaciami usta otvarala a lapala po dychu - preto som i napisala, ze na ich pochopenie si treba nastudovat vela materialu - kazdopadne je ich vela a kazdy jeden vie, ze na jednu poziciu maju desattisice zaujemcov/nahradnikov - preto sa oznacuju i za narod laktov a kedze oficialne smeli mat rodiny iba jedno dieta, pricom chlapec mal ovela vyssiu hodnotu nez dievca, spravili si z neho bôžika a vychovali malych egoistov...  a z coho bol sokovany Michael, som sem tusim tiez pridala... tu

Neviem ake je skolstvo teraz u nas, ale nemam velmi dobre spomienky na školu, aj keď som sa učila s vyznamenanim a prijímacie skúšky som urobila na ekonomickú, ale aj tak som nebola prijata, pretože môj otec mal problémy s veľkými komunistami v meste. Mohla som ísť len za sustruznicku na učilišti, bolo my do plaču ,keď som videla,že spolužiačky, ktoré sa neučili tak dobre ako ja ,boli prijaté. Ale som osoba čo sa nevzdáva, otec nechcel aby som tam nastúpila, ale uprosila som mamu aby mi to podpísala a tak som začala chodiť do ucnovky, nenavidela som to z celého srdca, teória bola perfect ale prakticka v dielni čosi hrozné. Chodila som do triedy s chlapcami, ktorí ledva prešli základnú školu. Bola som vo vsetkom na ucnovke veľmi aktivna , takže si ma všimli na riaditeľstve , vedeli že tam nepatrím. Pomohli my pri mojej žiadosti na preradenie na strojnícku priemyslovku,tiež to nebol môj odbor ale aspoň to nebol ucnak. Skončila som s vyznamenanim, bola som prijata na strojnícku vysoku v Kosiciach bez skúšok, kde som aj tak nenastupila, moj sen stále bola ekonómia, čo som dialkovo aj dostudovala. Teraz moja dcéra študuje na College ďaleko od mojej vlasti v Campus center maju vsetky zastavy statov z ktorymi spolupracuju je medzi nimi aj slovenka zastava, na čo som veľmi hrda. Minuly rok sme tam stretli mladého assistenta profesora z Bratislavy, bol tam na 2roky na stazi ,veľmi potešil, že stretol slovenky. Povedal, že je rozdiel medzi vyskami.

Dáša, kočka je vééľmi šikovná, že blahoželám.

Inak krásna zbierka skúsenosti z celého sveta, aj keď skúsenosti takých aj onakých .... Áno Pridám jednu moju, pre zmenu z vysokej v Holandsku, aj keď samozrejme aj to bude od školy ku škole inak. Aj to zrejme závisi od odboru mladšieho syna, Herný dizajn, Marge kam ide nakoniec tvoj na výšku? Späť ku škole môjho syna. prednášok mali len zopár, ničo v štýle workshopov, 2 -3 hodiny týždenne. Inak vždy v dvojmesačnych cykloch robili projekty,  tímová práca, učenie sa na praktických úlohách. Žiadne skúšky, len hodnotenie projektov, na základe písomnej dokumentácie, snáď aj priebežnej práce. ..., skončia školu s celkom slušnou praxou. 

Nazdar, presne som na teba myslela! Nakoniec si junior vybral Škótsko,tiež game dizajn. My sme hlavne radi, že je konečne blízko a nie cez pol zemegule ako posledne 4 roky.... V septembri nastupuje, takže ho pôjdeme pekne odprevadit a okukať.
Skotsko znie skvele, ;) Hlavne ako to neskutočne rýchlo zbehlo, ved len nedavni si spomínala, že chce ísť na strednú na koniec sveta...
Však toto, na deckách vidíme, ako nám život pomedzi prsty uteká! Ale je úžasné, keď už sú odrastene. Keď vieš, že ste to zvládli. Neskutočný zazrak

Som to tak zvažovala. Ono - ak ide niečo príliš ľahko v našich životoch, často si toho nevážime. Asi škola by nemala byť však o tom, aby to bola taká výzva, že lepšie ako za 4 podľa niekoho to človek nedá. Na druhej strane, možno práve pre tie problémy aj je taká úspešná. Neviem, nepoznám ako sa stavia k prekážkam v živote. Ale podľa toho, čo píšeš, je ten typ, čo prebúra. Nepodlezie - skôr preskočí Mrkám. A jasné, že ste na ňu právom hrdí. Gratulujem aj ja.

Škoda, že niekedy pedagóg sa nenájde v povolaní. Ono treba byť asi kus psychológ a vedieť ktoré dieťa / aj dospelého/ motivuješ pochvalou a ktoré naštartuje aj menší neúspech.

Ale toto bolo asi hraničné, ako ju zbytočne podceňovali.

Našťastie sa nedala.

PS - Slavoj Žižek tvrdí, že úspech nepodnecuje rozvoj. Možno matikárka bola podobného filozofického razenia. Neviem, ktorú stránku by však rozvinula vo mne. Chichocem sa

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok