Celkom isto viem, že som toto obdobie prežila sama so sebou aj ja, ale buď som už zabudla, alebo som bola " výnimočné" dieťa. Ani moja mamina si nespomína, že by bolo toto moje životné obdobie nejako zvlášť problémové.
Mojim dvom dcéram sa dávam často sama sebe za príklad vzorného pubertálneho dieťaťa, za čo ma oni odmenia posmeškami a komentárom, že prečo im to vlastne hovorím, keď som žila v minulom storočí.
Nemáme to s nimi ľahké, nakoľko prežívame obe pubertálne obdobia súčasne s odskokom jedného roka- dcéry majú 14 a 15 rokov. Už asi 4 roky sama seba denne utešujem, že už to bude iba lepšie, ale veru nebude. Keď už si myslím, že sme hádam z najhoršieho vonku, vždy príde niečo, čím ma jedna, alebo druhá vyvedú z omylu a svojím správaním ma presvedčia, ako hlboko sa mýlim.
A ja stále čakám a dúfam, že sa to už zmení a napriek tomu neustále počúvam poznámky o tom, akí sme trápni rodičia, ako pochádzame z doby ľadovej, ako ničomu a nikomu nerozumieme, ako sa nemožne obliekam a o účese a make-upe už ani radšej nehovorím. Keď vychádzam z domu medzi ľudí, vždy ma moje dcérky znova a znova ubezpečia, že som úplne nemožne oblečená i nalíčená a ja vážne uvažujem, či to mám zobrať kanálmi, alebo cez hlboký les.
A nehovorím už ani o tom, že chodiť s rodičmi na výlety je totálne nezaujímavé, ba až trápne, rozhádzaná izba je vždy " super uprataná", strapaté vlasy sú "cool" a holé chrbty do polovice zadku sú tiež v úplnej pohode. Stále si nemajú čo obliecť, hoci skrine s ich handrami praskajú vo švíkoch. Prezliekajú sa asi sto krát za deň a zrkadlo by vedelo o tom rozprávať siahodlhé príbehy. Aááá! Skoro som zabudla na líčenie mojich dcér. Podľa mňa chodia zmaľované ako veľkonočné vajíčka, podľa nich sa maľujú skôr málo a mala by som vidieť ostatné baby a ešte mladšie od nich. Môjmu argumentu, že ja som sa nemaľovala ani na gymnáziu sa vždy schuti zasmejú. Ich nálady sa pravidelne striedajú a tak jeden deň sú tie najlepšie kamošky a na druhý deň riešim ich žabo-myšie vojny. Keď treba pomáhať v domácnosti, každá z nich má úplne rovnaký pocit, že ona robí viac ako tá druhá a že sme hrozne nespravodliví a že tá druhá je náš maznáčik a že na ňu úbohú sme si zasadli.
Napriek všetkému sa snažíme zo všetkých síl s nimi vychádzať a udržať si aspoň posledné zvyšky autority. No vo svojom vnútri cítim, že sme ich predsa len dobre vychovali, aj keď niekedy mám depky z toho, že som ako matka totálne zlyhala. Ale, keď počúvam známych okolo seba, tak viem, že môže byť ešte oveľa horšie.
Som optimistka a tak neprestávam veriť, že raz sa mi moja snaha určite vráti. Takže hlavu nevešiam a stále naivne dúfam, že raz toto ich bláznivé obdobie pominie a budeme sa spoločne smiať na všetkom, čo sme si museli v ich ťažkom období ako rodičia odtrpieť. Je ale jedna vec, na ktorú sa neskonale teším . Teším sa na to, ako raz budú mať svoje deti v puberte, budú sa mi ako matke sťažovať a ja im iba so škodoradostným úsmevom poviem: " Tak si to dievčence moje tiež poriadne vychutnajte!"
Myslíš krízu stredného veku? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to si bola u nás, alebo čo? Tiež sa už neviem dočkať, kedy to svojim dcéram a synom natriem, keď budú mať vlastné deti a to ich ešte budem bonzovať vnúčatam. Júj to bude super.
U nás puberta, je asi tento štýl. Nemám si čo obliecť, všetko staré,.... Tak dobre, pôjde s kámoškou si niečo kúpiť (podmienkou bolo rifle, tričko s dlhým rukávom a nejaké teplé topánky(. Viete čo si kúpila? Tri kusy tričiek bez rukávov. To som myslela, že od zlosti obletím našu matičku Zem aspoň 10x. Argumentácia pubertiačky.: Rifle nemali moju veľkosť, ak mali boli blbé, tričko sa jej ani jedno nepáčilo a topánky, ktoré chcela boli drahé, tak si kúpila trička na leto. Dnes išla von, nemá si čo obliecť. Jedne rifle ešte mokré(ešte nestihli obschnúť od piatka(, druhé od včerajšej guľovačky tiež mokré. Čo teraz? Keď kámoš už vyzváňa polhodiny pod blokom. Veta, ktorú už poznám, ktorá nastane vždy v takejto alebo podobnej situácii. "Mamíí, vezmen si tvoje rifle, nevadí, že?" Ešte som si neodpustila poznámočku, ale len takú drobnú, "veď si vezmi namiesto riflí tie tričká čo si si kúpila, budeš in.
" Som mrcha mama? Ale odpoveď som už nepočula, len buchnutie dverami. A možno aj odpoveď aj bola no asi by sa mi nepáčila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vitaj v klube.Ja som si včera kôli puberte(rozumej dcére)aj poplakala.Ráno otvorila oči a od jej izby si už na mňa otvárala hubu.Tak som sadla s manželom do auta a šli sme zháňať nejaké súčiastky.Dcérina poznámka bola:"tatííí,môžeš ju niekde cestou vyložiť..."
Počas mojej neprítomnosti som tajne dúfala že dcéra spraví ľahký obed o ktorom som jej pred ochodom hovorila.Samozrejme že nič nebolo uvarené,ja som za hlasného trieskania so všetkým dorobila obed,zaľahla s chorobou do postele,aj si veru poplakala,ale dcéra chodí okolo s otázkou čo mi je?
Oboznámila som ju s tým že sa na ňu hnevám,ale nech príde sama na to prečo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:"tatííí,môžeš ju niekde cestou vyložiť..."
Aji, ty uz si v inom leveli, na teba tusim s tym mojim pubisom este nemam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Synova puberta prešla ani neviem ako,ale dcérina tuším zúri aj za syna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola, 
pekne popisane.
Pripomenula si mi mojho byvaleho sefa, veledolezity otitulovany panko, ale ako otec dvoch dorastajucich dcer si kazde rano pokorne otvoril sekretar a holil sa pred nim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, som rada, že sme v tom viaceré 
Spolu tú pubertu ľahšie prekonáme Ena74, Tebe len závidieť môžeme, keď si Tvoja dcérka môže požičať veľkosť Tvojho oblečenia. Takú mamu by asi viaceré pubertiačky brali A ešte som zabudla, že pred každým slovom a za každým slovom je slovo : " Bože!" Vravím dcére: " Nehovor stále Bože!" Dcérka odpovedá : " Bože! Ja nehovorím Bože!... Bože! " 
Díky za milé komentáre, potešili ste ma!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievcata, ja sa tu blazene usmievam, my uz mame PO. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj tak pekné od Teba, že si nás prišla podporiť svojím príspevkom 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola, ja uz som tu popisala litanie o tom ako som ja prezila, hehe.
U nas este pretrvavaju nejake dozvuky a to je tiez same booozzzzeeeee, traaaaaapne, co to mas na sebe, mamči? Booozzzeeeee ja s tebou nikam nejdem, ked chces ist v tomto a podobne.
Ale je toho coraz menej, a ja mam sice strasne na piiip pamat ale dlhodoba funguje a viem, aka som ola ja pubertacka- priiisernaaaa
Preto plati- ako prezit puertu nasich deti- dobru pamat na to, aki sme boli, zlu pamat na to, co nam povvedia pubisi, zlate bervy, more trpezlivosti, vsetko brat s nadhladom a humorom, vela ich objimat a cmagat- aj nasilu a milovat takych akych su
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tvoje rady sa mi páčia, budem sa nimi riadiť, lebo ja veru moc trpezlivosti nemám, ani nervy nemám zlaté, snáď iba hlasivky už mám zlaté z toľkého vrešťania
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to s tým oblečením je občas na nervy, čosi hľadáte v svojej skrine a ono to tam nie je, najčastejšie je to hodené pri posteli alebo v koši na pranie. No to s tou našou pubertou to bolo o niečom inom. My sme boli iní. Viac slušnejší, viac sme toho museli ako chceli na rozdiel od tých naších dnešných pubertiakov. A to majú toho viac ako sme mali my, veď si len pospomínajme-te. Ale to je asi na iný blog. Takže ako píše lydush len veľa trpezlivosti a lásky a to ešte vynásobiť objatiami a bude dobré. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...na NM ja najsamlepšie to, že ked Vás trápi nejaký problém, tak akokeby jedna z Vás čítala vaše myšlienky a napíše blog, práve o tom probléme, ktorý trebars doma riešite
Moja milovaná skoro 13-nástka mi klame...teda, už sme na každé jej minulé klamstvo došli, a som v neustálom kontakte s učitelkou.Ale Ona ani tak neklame, ako si určitú skutočnosť obracia vo svoj prospech.
Trebars dnes: Učila si sa na fyziku? Nemáme sa čo učiť, naposledy sme si čítali.
: Ok, tak mi povedz látku z posledných dvoch hodín!
: Ježiš, mamí, ale to ja neviem, to som sa ešte nestihla naučiť!
Neustále je vo svojom svete, stále číta, a píše nejaký román.Dakedy ju oslovíme, a ona kuká jak tela na nové vráta
Fakt je, že čo sa týka neporiadku, s tým problém nemám. Sem tam mi šmajzne rifle, lebo tie jej (asi 3kusy) skončili v bermudskom trojuholníku.A moje svetre sú strašne super
Ale upratané má, vynesie smeti, umyje riad, už aj žehlí...
Ale to ODVRÁVANIE!!!!Pomoooc...na všetko je jej odpoved :aaaleeee...a mne už vyskakuje ruka...a ked začne byť ešte aj drzá, alebo sa usmievať do tváre...
Som v koncoch.Ja som si také niečo nemohla k rodičom dovoliť.Taký bol svet, neviem, možno sa mýlim, ale neboli sme také drzé.
Internet som zakázala, von som zakázala, ani bohovi jej teraz nič nové na seba nekúpim.Možno potom si uvedomí, že k rodičom nemá byť drzá, a klamať už vonkoncom!
Ale určite to vypáli ináč!Držím Vám všetkým palce.Ja som si aj poplakala.Dva dni bolo Ok, a zasa to isté dookola
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby nestrašte 
,ja neviem - mám osemročného a už od mala sa snažím byť dôsledná a mať hranice ktoré sa neprekračujú - sama neviem čo bude v budúcnosti,spolieham sa na to že to čo som do neho odmalička vštepovala nezabudne...možno som naivná ,neviem - uvidíme...zatial fungujeme na rozhovoroch a až v krajnom prípade nastupuje "trest" - t.j.odchod do izby - "na samotku" alebo zákaz počítača...ale kedže bol odmalička pokojné a veselé dieťa a je ešte k tomu sám,nemá vela impulzov k tomu aby "vymýšlal"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moji traja sú v trojročných odstupoch - som sa desila, že to budem mať minimálne desať rokov doma non-stop pubertu, ale nejak som mala šťastie či čo - jasné, oduté huby boli, aj divoké slovné ping-pongy, ale také - no neviem, zvládala som ľahšie než som myslela - a zrazu, ani neviem ako mám doma tri dospelé deti
Najviac som si cenila (a doteraz oceňujem) že moje dve dcéry sa dokážu úplne bez problémov deliť o šatník - každá má síce svoju skriňu so svojimi vecami, ale úplne bežne vyberajú obe z oboch skríň a nie sú kvôli tomu žiadne zvady - len odkedy prvorodená študuje v zahraničí, tak tá mladšia vždy "kontroluje" čo si berie so sebou, lebo vie, že stým potom minimálne dva týždne nemôže počítať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jáááj som sa baby pobavila na vašich príbehoch. my to s našim synom našťastie až také hrozné nemáme a ten druhý má ešte len 8 (alebo už?!) tak dúfam, že ho to tiež nešvacne aj za toho prvého ale mám známych (sú to dvaja bratia), ktorí svojim rodičom povyvádzali už kdečo a maminu už pekne dlho volajú "Vendula" (aj keď sa krstným menom volá Marta). no a najlepšie na tom je, že ona bežne na to reaguje, kdežto keď na ňu zavolajú mama alebo Marta, tak sa ani neobzrie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj to ja mam dvoch parobkov,a to sú čísla.u nás doma od rána sami debil,najnovšie mi porezali stôl v kuchyni ,no pardon to bol duch nie oni, ,a o sexe budu s vami rozpravať ako dospelý ,veru puberta je tažka vec,učenie im nevonia však aj tak nič nemali,trička čim vytahanejšie tým krajšie ,ked na nich zavolam tak sa ani neobzrú :vraj ich strapnujem.plakať som ešte neplakala, ale aj to príde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si veru sem-tam aj poplačem. Snáď sa raz nad tým zasmejem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte babulky.tak vam dakujem za vase pismenka,ktore ani tak nepatrili mne ako som si ich chcela ukradnut,lebo aj ja mam doma pubertacku.no ano uz ju to chyta a poriadne,ale aj tak si myslim,ze ak by nasa ml.dcera 9r.tak neskakala,tak by sme ani nevedeli,ze st.dcerka je v puberte.ano, ma take nalady co sa mi az tak nepacia,ale aj tak ju este dokazem skrotit.no ml.dcera je hrozna a ja vazne pochybujem ,ze z toho vyrastie ako mi hovoria.je proste strasna.strasne provokuje,je drza a neustale rype do starsiej dcerky.pomooooooooooooooooooooooccc.nechcem sa ani zamyslat nad tym,ze ked pride do puberty ml.dcera,tak az potom sa zblaznim a vypadaju mi vsetky vlasky.neverila som ,ze pubertu je tak tazke znasat a myslim si,ze co ked uz v puberte je aj ta ml.som citala,ze uz je aj skora puberta.este som sice neplakala,ale ml.dcera schytala facky po lici a to ja nezvyknem bit,ale toto som uz nemohla pocuvat...tak aj vam zelam pevne nervy aj ked viem ,ze asi to nebude take lahkeeeeeeeeeeeee....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak Ti držím všetky palce! Ja tie moje už ani nefackujem, lebo som najmenšia z rodiny a nedočiahnem Ale boli chvíle, že som si fakt aj poplakala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
od zúfalstva som sa pridala do vášho klubu. Práve sme mali výstup so svojou 12 ročnou dcérou. Už som z toho paf. Pobalila si veci a chcela odísť z domu. V škole ju učiteľka chváli, že má najlepšie správanie z triedy a doma je úplný opak. To by ju mala vidieť doma. Nechce sa mi tomu ani veriť. Stále sa uráža, nechce sa jej nič robiť a na všetko má pripomienky. Uráža aj svoju 13 ročnú sestru. Nechápem to. Vychovávame ich rovnako, ale majú rozdielne povahy. S tým sa nedá nič robiť,to mi je jasné, ale čo s tou pubertou? Neviem nepomáha ani krik ani kamarátske dohováranie. Nemá niektorá z vás na to recept?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne toto som prežívala s dcérkami aj ja. V škole výborné a vzorné žiačky a doma papuľnaté a urážlivé rebelky, čo by sa najradšej pozabíjali. Hlavne tá mladšia bola hrozný nervák a zlostná. Jeden čas sme s ňou chodili aj k psychologičke, ale to nepomáhalo, lebo aj tam bola taká vzorná, až sa psychologička čudovala, že prečo s ňou vlastne máme problémy. Časom sa to upravilo samo. Chce to len prečkať to kritické obdobie a kopec pevných nervov a trpezlivosti. Aj ja som si vždy hovorila, ako si vzorne deti vychovám a teraz ako mama vidím, že sa nedá všetko tak, ako som si to vysnívala. Každá je iná, aj keď obe moje. Jedna tvrdohlavá, druhá urážlivá, jedna pracovitá a druhá lenivá. Držím palce, aby si toto kritické obdobie prekonala. Ja sama ho ešte stále s dcérkami prekonávam. Niekedy som na tabletky a niekedy je pohoda 
Takže hlavu hore
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vitaj v klube. a to ja mam dceru iba jednu a syn vlastne ani pubertu nemal, mozno zahapruje neskor, ako jeho otec.