Môj synátor odjakživa "zbožňoval" školu a učenie. Prejavovalo sa to už v škôlke. "Čo ste dnes robili?" "Nič." "Ani básničku ste sa neučili?" "Nieéé." "A ani žiadnu pesničku, nekreslili ste, čo ste teda v škôlke robili?" "Ale, čo ja viem, pozerali sme telku..." Permanentne každý deň. Nechcel spievať, nechcel kresliť, ani recitovať, tvrdil, že iba pozerajú telku, až som si kládla otázku, čože je to za škôlka...Ale jedného dňa, mala som na návšteve aj kamošky, prišiel domov z vonku, to mal asi 5 rokov, a hovorí:"Mami, ja viem novú básničku." To som spozornela, kamošky sa príjemne usmievali..."Tak zarecituj, zlatko, som zvedavá..." A on sa pekne postavil v obývačke pred gauč, ešte sa aj poklonil a začal: "Iči, pi.i, choď do pi.i a ty z pi.i von." A znovu sa pekne uklonil, akože to je koniec. Neviem teda, kto sa viac červenal, či ja, či moje kamarátky, a tie rozpaky - pochváliť ho, vynadať mu...Zmohla som sa iba na to, že som sa spýtala, ktože ho to takú úžasnú básničku naučil. Hrdo odvetil, že Miško Kmeťka (taký pubertiak z bandy na dvore, musel sa úžasne baviť), no a ja som si pomyslela, že toho Miška by som naradšej v zuboch roztrhala, ale čo už. Hanba bola na svete. Inak odvtedy som ho už nežiadala, aby recitoval. Myslím syna, Miško mi bol ukradnutý...
aka basen je lahka
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
aj môj brat mal takých to neslušných básničiek celú kopu...s partou ich hulákali za barákom,ľudia im za to nadávali,ale oni si z toho nič nerobili...ale on bol iný výkvet...už ako druhák mal na pol roka 2 z chovania, a keď sme v škole dostávali od Mikuláša sladkosti, on dostal od neho, pred všetkými žiakmi z prvého stupňa, metlou na riť
koneeeec
Aj-vaj, betana - u vás tým učiteľom bol cudzí chlapec - u nás to bol sám tata, čo učil deti básničky:
máme doma kohúta, čo nám s..ie do kúta
vravíme mu ty vole, choď sa vys..ť na pole
Prozmá, že až také "ostré" ako tá vaša neboli, ale tiež mi prišli "o level vyššie", než by som si pre škôlkarov priala
aj náš najstarší kvietok bol preslávený takýmito básničkami a hádankami.V škôlke na neho pani učiteľky do dnes spomínajú.Jeho najobľúbenejšia bola:
Nese.e to neš.í,keď to chytí,vreští.Čo je to?
A učiteľa mal viac než "seriózneho"...môj otec a ešte mu aj zatlieskal a cukrík dal,keď to predniesol...
ale veď to je klasická súčasť ľudovej slovesnej tvorivosti - inak slová ako s.ať a šť.ť sú často najmä v dedinských pomeroch považované za úplne štandardné -pamätám si, ešte keď som sama bola krpec, ako som bola úúúplne zhrozená zo svojej babičky, ktorá sa bežne chodila vyš..ť - "Babka, ty nevieš, že to je škaredé slovo?" "Aké škaredé - a ako to mám inak povedať?"
ono,tá jeho básnická zbierka sa neskladala iba z takýchto jemných,ľudovo utvorených...boli aj ostrejšie,len ja si ich nepamätám a nie je doma,že by mi ich pripomenul.
A inak,šť.ť a sr.ť chodila aj naša babka a tiež sme sa hanbili,keď to povedala pred cudzími
jéééminenku, pripomenuli ste mi časy, keď môj synátor nosil domov, tieto "hlášky" a hrdo prednášal:
Stanica tichá, stanica pustá,
len v kúte leží šabľa hustá.
***
Na zadku je malá dierka,
tam sa zmestí iba včielka.
A tá včielka to si ty,
šťastnú cestu do riti.
***
Čo to leží pri kanáli?
Detičky sa toho báli...
Žeby pes, a či mačka?
Kdeže, iba kyslá sračka.
***
Maja
A to si este zabudla napisat, ako tento pozorny starsi brat ucil svoju malu sestru vyslovovat R. My sa na tom doteraz smejeme a doteraz ho sem radsej nepustame
kedze tie nase to este nevedia a nebodaj by sa v nom ozvala minulost a ucitelske schopnosti....
vy dve ste fakt podarené a vydarenééééé, maminka z vás musí mať radosť
Maja
maminka z nás vždy mala obrovskú radosť, aj ocinko. a aj susedovci, napríklad teta Flochová pod nami, tá nás milovala, napríklad keď sme sa hrali na tanečnú školu. Inak sorry, segra, fakt som Ťa nechcela vraziť hlavou do tej zrkadlovej skrine... len si mi bola ťažká...ale inak to bola dobrá baletná zostava.
Mimochodom, zlatu pani Flochovu prekvapil skor ten valcek na cesto, co si vyhodila z balkona rovno k jej noham...
Ako dnes ocenujem taku susedku- vzdy ked som zacala revat naschval nahlas pri stupacke v spajzi, vybehla k nam a zobrala ma hrat sa ku nim... Zlata to zena
No bola to kristalovocisto zakoncena lastovicka...Co uz mi obezne labute obcas pristaneme o zrkadlovorovnu hladinu tvrdsie-...
Ale uz sa lepsim- vsetky nase skrine su pre istotu z masivu-vratane hrubych nepriehladnych dveri...
Horsie je ze za tymi zrkadlovymi dverkami bola moja ulozna skrinka a ked sme to vyrazili/ my dve mame fakt skvelych straznych anjelov ze sa nam nikdy nic vazne nestalo/ zacal byt na ociach ten moj bordel... To bolo na tom najhorsie, ved vies, ja a poriadok...
no, čo sa týka skla vo dverách, vždy som decká upozorňovala, aby sa nenaháňali tak, že si ich zaplesknú pred nosom. prečo? Ty to vieš, náš martin a juro, zlatí to bratranci, sa takto naháňali a martin cez to sklo preletel a podrezal si hrdlo iba kúsok od tepny...ešteže nemocnica bola rýchlo a jeho otec v službe...teraz sa na tom smejeme, ako rodič by som sa asi zbláznila.