reklama

nákupy - moja radosť

Pridal/a betana dňa 25. 11. 2009 - 17:37

reklama

Skutočne s radosťou si spomínam na tie časy, keď som nakupovala pre svoju najskôr nenarodenú a potom narodenú dcéru rôzne krásne vecičky. Vošla som do obchodu, očami spravila prieskum a poďme na to – kúpim tieto žlté dupačky s kankalikovopindžovým vzorom a kankalinkovopindžovú košieľku so žltým vzorom, ponožtičky, čiapočky, kabátiky, body... Nakupovanie jedna radosť. A ešte krajšie to obliekanie. Síce sa bábätko trochu zlostí, ale čo dostane na seba, to nosí a neprotestuje. Pár rokov úplná pohoda. Ale zrazu prejde čas a príde puberta a nákupy pre mojou milovanú dcéru sú pre mňa ťažkou nočnou morou, nehovoriac o pohrome pre moju peňaženku. Číňáky môžeme vynechať, hádam nebude slečna nosiť nejaké „šity“, ako sa to dnes nazýva. Blíži sa zima a moje hororové sny sa menia na skutočnosť. Prechádzame po námestí, vchádzame z obchodu do obchodu. Aby ste vedeli, potrebujeme čižmy, kabát alebo bundu, rifle, bežné veci na nosenie, ktoré pre seba nakupujem systémom, že vojdem do obchodu, padne mi do oka, vyskúšam, sedí – beriem, nesedí – idem ďalej alebo sa na to vykašlem. No moje drahé dieťa nie. Hrabe sa v regáloch a hľadá vysnívané rifle. Vyťahujem nejaké zospodu. „Tie nie, také už má Katka,“ protestuje. Ešte sa držím, iba vzdychnem a odkladám ich nazad. V ďalších vyzerá tučná, iné majú blbú farbu a keď už aj milá predavačka obracia očami, radšej z obchodu vypadneme. Keď prejdeme celé námestie, ideme do obchodného centra a celý kolotoč začína nanovo. Chodiac z obchodu do obchodu usudzujem, že moja dcéra pravdepodobne vyrastá v Holywoode a u mňa býva len nejakým omylom. Kabát má byť červený, ale jediný červený, ktorý majú, má „blbé“ gombíky. Prečo, to fakt neviem, blbá je moja šéfka, a teraz už aj gombíky, zisťujem. Bunda – ó, táto v interšporte je fakt úžasná, takú by chcela. Ale to zasa protestujem ja – hádam svojmu dieťaťu nekúpim bundu „iba“ za 200 euráčov, no kde sme? Moja princeznička také „lacné“ nosiť nebude. Vychádzame odtiaľ a už sa hádame, potom to vyzerá asi tak, že ona kráča tak dvadsať krokov predo mnou a tvári sa, že ma nepozná. Ja si zasa v duchu predstavujem, ako ju mlátim hlava-nehlava alebo niečo podobné. V obuvi je plno krásnych čižiem, ale tohtoročný najnovší model, ktorý vlastne ani nevieme, aký má byť, tam nemajú. Takže sa – chvalabohu – uspokojíme s jednými čižmami, ktoré sú síce podobné tomu modelu, len by mali mať iný opätok. Inak sú, chvalabohu, OK. Beriem ich, kým si to nerozmyslí. V ďalšom obchode majú pekný kabát, presne takýto strih by chcela, ale keby nebol kockovaný, ale červený.... A takto pokračujeme, kým sa nepohádame tak, až napokon kúpime aj čierny kabát a hotovo. Milí módni návrhári, milí výrobcovia, milí obchodníci, týmto Vás všetkých chcem poprosiť o dôkladnejší prieskum trhu. A najlepšie by bolo začať zisťovať, čo sa bude páčiť budúcu zimu, už teraz. Aj tak to ešte nikto nebude vedieť, ani moja dcéra, ale za pokus by to snáď stálo.


reklama

reklama

crystall, St, 25. 11. 2009 - 17:47

Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev
Tlieskam Tlieskam Tlieskam
...este nepoznam, ale aj mna to caka so slecnou, ma to dva roky a uz si to obzera prdel v zrkadle!!!...
zlati chlapci v tomto...mikina, botasky, rifle, v lepsom pripade teplaky, hlavne nech je to pohodlne, maminka, vies?...spokojne je to so vsetkym, kibicuje si to akurat tak do vonavky...ostrihat raz za cas, hreben to nepotrebuje, ziadne ucesy nemusim studovat ani gumky a sponky sanovat...ach... oboje ma svoje caro...Chichocem sa

betana, St, 25. 11. 2009 - 18:32

jaj, no cesanie a strihanie znicenych koncekov je samostatna kapitola, to sme tu mali pri poslednom strihani utrpenie, ake ani Kristus asi nezazil...

Lottika, St, 25. 11. 2009 - 17:47

Poznáme!Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe
Takto som naposledy nakupovala šaty na stužkovú. Pobehali sme všetky NC v Nitre i v Blave. Chvalabohu už šaty máme!Tlieskam
Ale niekedy som mala chuť škrtiť a skuvíňať. Chichocem sa

eva m, St, 25. 11. 2009 - 18:06

betanaÁno uzivaj si toChichocem sa
ako zaby sme aj my boli take, nie?
Eva Slnko

betana, St, 25. 11. 2009 - 18:27

no my veru urcite nie, my sme si moderne svetre strikovali a vela sme si sili z burdy, ale veru zohnat taku modernu latku na popisane sako...esteze oco mal tolko trpezlivosti a chodil s nami do trencina do partiovky z meriny, kde vypredavali mierne kazove latky, ktore nesli na vyvoz...takze my sme chodili moderne a super oblecene. a mama vedela super presit aj svoje stare veci, alebo sme nosili niektore jej... a moja mi tiez uz berie veci zo skrine.

eva m, St, 25. 11. 2009 - 19:31

a mozno otcovi tiez z vas obcas tiekli nervyPohoda
Eva Slnko

elca, St, 25. 11. 2009 - 18:37

och betana, dôverne to poznám, mám to doma dvojmo...v poslednom čase to už riešim tak, že keď niečo treba - ja určím sumu, do ktorej sa musia zmestiť a ony si samy resp. s tlupou kamarátok obehnú mesto a kúpia

lusesita, St, 25. 11. 2009 - 19:46

betana dikÚsmevpráve si mi pustila film "ja a moja dcéra" s pred pár rokov dozaduChichocem sa Chichocem sa škoda,že som vtedy nemala možnosť vidieť niekoho v podobnej situácii tak ako ja teraz tuná,bola by som určite menej vytočená až zúrivo nešťastná.Dnes sa na tom obe smejeme.Napísala si to eňo ňuno.Úsmev Slnko

ramzesa, St, 25. 11. 2009 - 20:52

No paráda toto Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa . Moja ma ledva 3,5 roka a už tiež si neoblečieme len tak hocičo Vyplazený jazyk. No a v puberte sa mám na čo tešiť Prekvapenie Chichocem sa Váľam sa od smiechu po podlahe . pekne napísané Tlieskam Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe .

vločka, St, 25. 11. 2009 - 21:10

3 hodiny strávené s dcérami v deichmane v košiciach asi hovoria za všetko, tá mladšia si kúpila hneď, ale staršia.....nič...jedny fakt dobré mali zlé číslovanie a tak na druhý deň mal ocinko toľko trpezlivosti, že zastavil ešte v michalovciach kde tie boty už vôbec nemali, ale jedny sa jej tam zapáčili ešte viac, ale také číslo topánok nie. slečna predavačka bola veľmi ochotná a vyzistila, kde na slovensku také boty s jej číslom majú, tak jej ich objednala. a z bundou sme mali pred tromi týždňami podobný scénár ako ty betanaPohoda ...ešte má v pláne kúpu nohavíc...škoda, že tu nieje hororový smajlík Mrkám Pohoda ....blahoželám nám k tak úspešným deťom s vlastným názoromTlieskamZlomené srdce Kvietok

lobelka, St, 25. 11. 2009 - 22:54

Áno Váľam sa od smiechu po podlahe vyborne Váľam sa od smiechu po podlahe
...nieco z toho uz mame doma, zatial len so synatorom (crystall, prepac, ze ti beriem iluzie, salamovy stav trval presne 11 rokov a 9 mesiacov. Potom prisiel velky tresk). Hormony velia mat vlastny nazor a vkus, ktory sa sice tazko formuluje, ale hlavne musi byt iny ako moj. Doteraz roky noseny strih rifli je trapny a vhodny nanajvys do zahrady, aj to len ked ho nikto nevidi. Tricka musia byt o cislo vacsie, aby spravne plandali. Musia obsahovat zahadne obrazce pripominajuce krizencov graffiti s rozslapnutym pomarancom. Zvycajne byvaju zahalene vyznamnou vrstvou Axe, ktora je aplikovana v mnozstve vyrazajucom dych vsetkym ostatnym tmolicom po byte. Predstavy o teniskach sa viazu na modely ich "cool" mladeho ucitela. Bohuzial, je mi trapne navstivit ho s tym, ze miesto do klasifikacneho harku budem sliedit po jeho nohach a pytat sa, kdeze tie svoje uuuzasne tenisky kupil. Chvalabohu, jedna vec ma tesi - syn sa stavia normalne a skromne k teme "znacky" a "neznacky" a tuto temu nemusime riesit.

crystall, Št, 26. 11. 2009 - 10:01

...no, do kelu...Váľam sa od smiechu po podlahe

renka, St, 25. 11. 2009 - 23:31

BetanaÁno skvele opísaný nákup s puberťáčkou...ja som to už pre záchranu mojich posledných zdravých nervov vyriešila ako elcaVyplazený jazyk

betana, Št, 26. 11. 2009 - 07:33

no, ja som toto zazila vlastne len raz, inak jej tiez davam prachy a nech si to vybavi s kamoskami.

lua, Št, 26. 11. 2009 - 08:16

ja som tak zháňala v lete 3/4 nohavice pre 8 ročnú dcéru, číňanov som vynechala lebo na ňu (a to nie je pevná iba má trošku boky a bruško) neboli, všetko úzke, našli sme jedny také elastické ale bola na nich hanah montana a na moje počudovanie povedala že v tom chodiť nebude lebo to nosí každý (v duchu som s nou súhlasila) ale na ňu nič nebolo, všetko jej bolo úzke a gumičky zašité v páse nedali sa ani vymeniť , nakoniec sme kúpili kraťasy ale 3/4 žiadne, chlapčenské farby v žiadnom prípade, žiadne vysiace šnúrky, a iné ,,somariny,, no proste v celej nitre si nič nevybrala, bud boli malé, veľké alebo zlá farba, našťastie toto máme zatiaľ iba občas, no ked začne vystrájať aj pri iných kusoch oblečenia, mám sa na čo tešiť, našťastie si zatiaľ nepotrpí na značky

-, Št, 26. 11. 2009 - 08:32

kto chce kam, pomôžme mu tamChichocem sa Ja priznávam, že jedny rifle nosím NONSTOP celý mesiac, ale moja slečna má každý deň iný "outfit"Chichocem sa Nuž, mám sa ja na čo tešiťPrekvapenie A tie jej vlasiská!Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie To bude švandy kopec, faktPrekvapenie Chichocem sa Ale čo keď je v tom takáááá peknáááááVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

sonia, Št, 26. 11. 2009 - 09:57

Ze vlasiská Prekvapenie ,mať také vlasy Áno tak sa tu s vami ani nebavííím Chichocem sa Váľam sa od smiechu po podlahe .Videla som jej vlásky vo fotogalérii a sú krásne,dlhé kučeravé - no radosť mať také Slnko Kvietok Slnko ...

-, Št, 26. 11. 2009 - 10:28

a vieš, koľko času to zožerie- každé ráno natáčať?Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok

elca, Št, 26. 11. 2009 - 11:27

aj tu sa môžeš dožiť prekvapenia - sesternica, keď mala kedysi tiež krásne, dlhé a kučeravé vlasy a v siedmej triede sa z vlastnej iniciatívy bez vedomia rodičov dala ostrihať /niečo vo vtedajšom štýle Petra Nagya/. Strýko /jej otec/ sa vtedy s ňou asi mesiac nerozprával

betana, Št, 26. 11. 2009 - 12:22

no, my sme sa raz so sestrou hrali na kadernicky a ostrihali sme sa doma manikurovymi noznickami. mama takmer plakala a tie fotky, co mam, by rozveselili aj vsetky smutne princezne na svete. ostrihali sme sa totiz tesne pred tym, ako nas mali v skolke fotit. No a mama skonstatovala, ze aj mysi by to krajsie vyhryzli...

alexa35, Št, 26. 11. 2009 - 10:25

Super opis, som si to predstavila v reále, sranda... A já by som aj chcela tomu môjmu 16r. pubišovi niečo nové kúpiť, aspoň rifle-ale keď jemu je všetko dobré tak ako je-dotrhané, staré, aj s džúrou na zadku, dole na nohaviciach dorvané... A nepôjde si nič pokukať so mnou ani za svet. Už len čakám nejakú pripomienku od triednej, aby sme mu niečo doma aj dopriali nového... Lenivý je so mnou chodiť ako svet! Že mu je ľúto každej hodinky strávenej mimo dom-rozumej mimo PC...Mrkám

crystall, Št, 26. 11. 2009 - 12:52

KEď sme pri tom strihaní, syn ostrihal dcéru dvojročnú. Tak pred polrokom, odišiel von za kamošmi a ja sedím, sedím s manželom na gauči v obývačke, pozerám malinká štvrť hlavy vykosená. Ľudia, ja som tak zvrieskla od desu, že susedov muselo klepnúť, chudákov. Začali sme s manželom pátrať, kde sú nožnice, nikde...po chvíli ma napadlo a kde sú vlasy???? nikde...pýtame sa jej, kde si sa strihala a ona len kývala hlavou, že NIE, NIE to "MA". Vravím, "MA" to byť nemohol, "MA" je vonku. "MA" prišiel z vonku, reku nevieš, čo sa stalo a chalanisko sa priznalo, ja som ju ostrihal. Pýtam sa a kde sú vlasy??? Tie som schoval - aj mi ich doniesol ukázať. Klepka!
Tak ma napadlo, u kaderníčky to vrieska o dušu spasenú, že nedám vlasy, nedám...a pri bráchovi drží hlavu ako pena a čuší.
Dáko som jej to 3 mesiace prekrývala, ked potom našla tie mega velké nožnice, tie 20 -30 cm a začala s nimi strihať pred sebou a na prvy šup si odstrihla nad čelom guľatú plešinu. 6cm diera na hlave. To ma už mdloby obchádzali, už som revala ako pavián, moja kráááásna dcéra a toto!!! Drahý zavelil, že už jedine dohola ostrihať, mdloby na entú... Prisámfakt chodila s tou plešinou, kým jej trochu nepodrástla ofňa...

betana, Št, 26. 11. 2009 - 12:54

ale aspon vies, kto Ti ju ostriha bez jej protestov, zver to synovi - len ho predtym posli na nejaky rekvalifikacny kurz...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama