Každý máme také, pravda.
O kreditke
Keď mal syn okolo 2 rokov, nastala taká chvíľa, že ja som sa ocitla toho času v Poprade, manžel v Bratislave a syn doma uprostred. V Poprade mi došli peniaze, reku vyberiem z bankomatu. Pozerám...iba puzdro a pocit "opustenej duše v cudzom svete bez peňazí a bez šance". Manžel má tendenciu si veci zobrať, použiť a nechať vo vrecku, akože vybavené....
Prvé, čo som stihla, telefónom som vynadala jemu. Prekvapenie...on nemal moju kreditku. Nemal, nemá...ja si mám dávať pozor na veci. Poznáte, že? Tak sme sa sekali chvíľu, až nás napadlo nemožné, čo syn? ...volám domov, NIE, maminka, ja som ju nevidel. Bože, okno...myslím si, prečo mi šibe, prečo si nepamätám, kde som ju dala. Taška stokrát vyhádzaná a nahádzaná, keď zavolá syn:
-vieš, maminka...ja som si tak sedel na gauči a tá kreditka urobila HOP z tvojej peňaženky a bežala takto popred mňa a schovala sa do spálne pod koberec. (túto vetu si pamätám aj teraz po 5 rokoch). Úľava...ono ani nevadilo, že sa našla, ale že mám hlavu dobrú, to bol miliónový pocit.
...no a niečo podobné sme absolvovali túto nedeľu...
ale s ladičkou. Nedeľná večerná pokojná chvíľa. Každý sa zašíval ako prišlo. Ja som sa tmolila s malinkou, dcéra zavadzala synovi, syn cvičil na gitare, manžela napadlo vyhádzať skriňu s káblami a koncovkami, ktoré tam má na "mraky", kým našiel tú jednu. Všetci sme boli v detskej...káble ako sa na tatina patrí, správne chytil do guče a nahádzal do skrine, ja som odišla z izby s babami...syn dotrénoval a došiel, že by si aj rád zbalil gitaru, že mu máme vrátiť ladičku. Pozerám na neho, čo ja mám s tvojou ladičkou? Išiel teda za tatinom, to isté. Lenže deco to nevzdalo, tak sme museli začať všetci hľadať. Logickou dedukciou sme všetko zvalili na tatina...posledný sa motal s káblami, nech si hľadá. Aj hľadal, keď vám niekto v nedeľu podvečer rozhodí celú domácnosť, tak infarkt je na mieste...vyhádzal skriňu s káblami...nič ..vyhádzal si cestovnú tašku, nič...vyhádzali sme detskú izbu...nič, hračky..nič...kumbál...nič..veci v kuchyni...nič...nič...nič... A tie komentáre ani nechcem popisovať. Hlavné bolo, že ladička je v byte...v pondelok ráno, dokvitne tá malá s ladičkou v ruke. Len tak...aha, čo mám. Strčila ju pod molitan v kresle v detskej....pardon, opravujem...TO BOL BOBO! Bobo to samozrejme nebol a pocit krásneho pohodového nedeľného večera bol v tramtárii....
A dnes ma rozhodilo putovné pižamo. Vždy syna vrátim, už roky, aby si to pižamo zdvihol zo zeme a uložil. Dnes to zaklincoval: Ale ja si ho vždy dám do postele! Neviem, prečo ho nájdem na zemi. A už vôbec neviem, prečo je niekedy na zemi v obývačke alebo v kúpeľni. JA si ho dávam do postele.
Tak za prvé máme asi putovné pižamo alebo ako mi naznačil, že jediná, ktorá sa nad tým pižamom trasie som ja, keďže on si ho dáva zodpovedne do postele a ja celý čas trávim tým, že mu ho hádžem kade tade po byte! A ešte si dovolím sa nad tým rozčuľovať. 
...tak by to istila zas tvoja kabelka...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
crystall veď ja to ich cepujem,že do dámskych kabeliek zákaz vstupu ,tak zas len mňa otravujú
..tak vidíš ani z voza ani na voz a včul babo raď
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ja by som im to klincové prekvapenie veru prichystala...a máš námet do Naničmamy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
teraz ma napadlo riešenie
kúpim si novú kabelku/ach jaj/ a starú im nechám na kľúče
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Putovných vecí je ozaj všade dosť, mne skôr vadia také tie čo znenazdajky rašia v úplne neočakávaných momentoch na úplne neočakávanom mieste - dcérin študentský preukaz na kuchynskej linke medzi pečivom, odličovacie tampóny v šálke od čaju (do ktorej idem práve naliať čerstvú dávku čaju), ponožky na krbovej rímse (nie neboli mokré - lebo to by som ešte pochopila) - čiže veci ani nie tak zmiznuté, ako totálne zatúlané - ako keby sa dáma z vyššej spoločnosti v plesovej róbe ocitla v tej najposlednejšej zapľuvanej krčme - alebo naopak - štamgast z tej krčmy na plese v opere.
Ale najviac vo mne zarezonovala tá veta Úľava...ono ani nevadilo, že sa našla, ale že mám hlavu dobrú, to bol miliónový pocit
Toto je niečo čo poznám veľmi dôverne - ja viem na milión percent, že som niečo niekde dala/nedala - ono to tam však nie je a všeeeeetci ostatní začnú spochybňovať moje duševné zdravie - no takého smajla, čo by som sem teraz chcela švihnúť si ani neviem predstaviť - červený od zúrivosti, nafúknutý ako parný kotol čo ide každú sekundu prasknúť a zúrivý ako býk, čo ho toreádor už celú večnosť preháňa po aréne ......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...no, však práve....adus... tebe to mizne a iba tebe sa to vyskytuje...som v tvojom klube...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..jaaaj moja crystall....este ze vas neni viac !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je unas bezne, dva obrovske vrtaky som nachystala svokre na vratenie- polozila som ich na konferencny stolik, zmizli....hladame kde su,.... nie su nikde....tak sme odisli bez vrtakov, vratime sa a vrtaky mile premile na stoliku....
USB kluc mi drahy hodil na gauc...pytam sa kde mam ten kluc? No hodil som ti ho sem aha...a kluc nikde...o pol hodinu kluc na gauci...sa vyskytol...
Cize uz so si celkom aj zvykla na miznuce a znovu sa objavujuce veci v nasom byte...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, ono to vždy nejako dopadne...ke´d to nie je hneĎ, tak je to obdeň, alebo sa to objaví vtedy, keď to vôbec nečakáme...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MOje putovné sú mobily - však aj preto ich mám tri, aby mohli furt niektorý sa túlať. Jeden mám firemný, jeden oranžový a jeden fialový a kedže doma potrebujem asi najsamviac oranžový, tak ho podchvíľou nechám na radiatore pred kúpeľňou - stred bytu. Zvyčajne poprosím Adka, nech mi ho pozrie a on sa s výrečnosťou predškoláka a rozhorčením dospelého vráti: "Ale mama, on tam vôbec nie je." Tak pátrame, vyhádžem kabelku, prekutrám vrecká, obehnem poslednú cestu pred mysliacim si položením telefonu a nikde. Tak sa idem vytočiť, že kde budem zvoniť a obyčajne dobehne Maťo - mama ja som "telefonoval" babke a začalo to zvoniť .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...vieš, ja si dá sa povedať, vždy spomeniem na tú tvoju "disketu", ešte aj tu si volala o pomoc. Ani zamak som nepochybovala o tvojej hlave, že ju máš ale úplne v poriadku...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je sranda, že si na to pamätáš . Ale keby si vedela čo tomu článku predchádzalo. No, detektív Babočka bol šuvix ako som ja byt hore nohami obracala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ale to psycho kolo toho by mi/nám ušetrilo kus života...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak toto tiez poznam - asi ako kazda mamina Najma tie pomyslne otazky "Som blba ja, alebo ti okolo mna??" A
Ale nasla som na to dobre riesenie: vo chvili, ked nieco neviem najst, treba usilovne zacat hladat NIECO UPLNE INE!!! Lebo: ked napr. hladam nejaky papier ( nemyslim toaletak, ale potvrdenie, vypis...), tak najdem karticku, ktoru sme hladali pre 2 dnami. a tak to ide dookola.... Len keby clovek dopredu poznal ten "kolobeh veci" akoze co treba zacat hladat, aby som nasla "moju" vec.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vyborne riesenie, praktikujem ho aj ja. Tvarim sa, ze ja VOBEC nehladam to, co hladam, ale hladam NIECO UUUPLNE INE....vacsinou nenajdem jedno, ani druhe, ale nieco tretie a som milo prekvapena, ze to este existuje.
O pochybnostiach o svojom dusevnom zdravi by som mohla pisat litanie, pocit absolutnej paniky, ktory ma ovladne, ked si uvedomim, ze pred chvilou to tu lezalo a uz to tam nie je a mna zasa caka HLADANIE 
...nikto to nevidel, nikto o tom nic nevie a potom mi vola muz z prace, ze hadaj, co mam vo vrecku...
Teraz mame zvlast potulne obdobie, veci sa rozne hybu - vyberam kuchtu zo skrinky a na dne na mna caka auticko, tata si do prace donesie tahacieho kacera, dcera do skoly moj mobil a moja mama od nas nesie ako prezent mokre ponozky cmajznute zo susiaka 
. Chodi nam jednoducho po byte skriatok a vsetkych nas tajne obdarovava .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ten posledný odstavec - nemá chybu - krásne som si precvičila bránicu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
až mi slzy tečú lobelka tak sa smejem. U nás tak putujú kľúče, mobil, rôzne potvrdenia, ale aj oblečenie. Viem, že je to tam kde práve hľadám a ono to tam nie je. Tak idem hľadať na inom mieste, kde viem, že na 100% to tam bude a ono zase tam nie je, tak vtedy sú všetci doma na vine, že čo zoberú nedajú na mnou určené miesto. Tiež si vtedy kladiem otázku, či šibe mne alebo okoliu. Tak to nechám tak a po čase keď hľadám niečo iné sa objaví to čo práve nehľadám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u mna plati mobilove pravidlo prezitia - nevypinat ho za ziadnych okolnosti, ani ho nenechat uplne vybit. Lebo nemy mobil je strateny mobil, ten ani vlastna majitelka nenajde
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...a ja už mlčím a iba vás čítam...práve sme sa vrátili z očkovania oboch nožičiek, tak musím poľutovať babiku...
...a jedinú vec, ktorú som si FAKT vedomá, že som stratila, bol moj snubný prsteň a kupodivu sa našiel po dvoch rokoch...v ostatnom strácaní som si vedomá, že nešibe mne, ale okoliu, len ich o tom neviem presvedčiť...pravda je taká, že ťažké srdce mám na to poslednú dobu, manžel zabúda, alebo to fláka, detiská ako ktoré...je obdobie daňového priznania, veci zprava nájdem vľavo a opačne a tie čo boli hore, nájdem dolu alebo vôbec nenájdem...ku tomu to babenko, človek je pohybovo dosť obmedzený, do toho tá predlžená materská, možnože aj osprostievam ...ale spomínam si, že čosi podobné som tu písala presne na jar pred rokom, takže ku koncu zimy to na mňa lelzie a s jarou a letom to odchádza...a pol dňa som sa tu dnes zašívala, lebo som čakala, že s tou malou pôjdeme, ale teraz už sme späť, sme boľavý, tak sa ideme mojkať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás sa hráva hra nájdi pár a vyhraj.Vždy oprané a suché ponožky dám na jednu kôpku nech si každý vezme svoje.A to hlavne z toho dôvodu,že mužská časť rodiny si tie svoje stráži aby ich náhodou neuchmatol niekto iní.Keď si niekto nepreberie ponožka a zostanú na stole,jednoducho ich šupnem do ponožkového koša.A potom všetci chodia a vykrikujú-nájdi pár a vyhraj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...u nás niektoré už navždy ostanú nepárové...
z neznámych záhadných dôvodov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no toto presne. presne toto. vsetky farby sa daju potriedit a najst im par, ale cierne nie. vzdy nejaka ostane. ako to, ze do pracky dam pary a von vylezu neparne? uz som si aj v lidli kupila take tie kolieska, co schytia par dokopy a tak sa operie. pri vyberani z pracky su este v paroch, pri skladani zase jedna chyba! my mame doma asi prvu sukromnu ciernu dieru.
inak, ja ked nieco neviem najst, uz sa nezamyslam nad svojim dusevnym zdravim. ja iba konstatujem, ze som to asi zozrala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Crystal, som sa čudovala v prvom momente, že ako mohol stratiť ladičku - že to asi máte dosť veľký dom Čítala som to ako ladyčka-to je na východe bednička na ovocie-zeleninu... Som sa pobavila.
Nám pred troma týždňami niekam odišli manikúrové nožničky-jediné. A priebežne som zabúdala v drogérke kúpiť ďalšie-naschvál-že koľko to tí moji chlapi vydržia - mne netreba-mám manikúru... Tak na mňa gánili doma, že kde sú-a chodili s dlhými nechtami hľadajúc-nebolo toho, koho by napadlo ísť kúpiť-vydržali-dnes som už kúpila a rodina si vydýchla-staré určite nájdeme v dohľadnej dobe...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A nas je plný byt.Celkom normálne je u nás neustále hladanie.Prehadžeme všetko-nájdeme až o niekolko dní,ked už nehladáme.Lenže každý si všetko udajne odkladá na svoje miesto.Ja hovorím,že máme čarovný byt.Ved ako si vysvetliť,že veci odložené na svoje miesto,sa ocitnu sami od seba na najnemožnejších miestach.Napríklad učebnica v chladničke.Lenže všetci su poriadkumilovný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to s tým hľadaním je teda asi všade.Ja som tento týždeň hľadala záručný list od televízora,lebo sa nám pokazil a ja som nemala ani šajnu,kedy sme ho kupovali.Tak som našla bločky od všetkého,ešte aj od náušníc,ktoré mi môj drahý kúpil miesto snubného prsteňa(lebo som zrovna vtedy stratila náušnicu)a bude to už 25 rokov.Ale záručný list ani bloček od toho televízora som nenašla.Až som zavolala synovi,či on náhodou nevie,bol ho s manželom kupovať.No samozrejme nevedel,že keď príde,sa pozrie.No ale ktovie,kedy to bude.Tak som pozrela do šuplíka,kde má on papiere a záručný na samom vrchu.Televízor má skoro 5 rokov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u nás furt "putujú"po dome kľúče od auta
...ja už alergická na ich hľadanie raz muž raz syn a potvory kľúče sa vždy nájdu v mojej kabelke
zaujímavé ako sa tam dostanú
ja totiž nemám vodičák
...dnes šiel muž na vraj "poslednú"lyžovačku,pobalený bol ajn svajn a tie porazené kľúče zas hľadal pol hodinu..ja ho prekvapím,zoberiem najväčší klinec ktorý nájdem a nabijem ho pri garáži do steny
/len rozmýšľam či potom nájdu ten klinec s kľúčmi???/