R a iné perly

Naozaj, ako písala v komentári segra Brona, na túto prihodu som celkom zabudla. Dcéra bola už asi tak trojročná, a stále nehovorila poriadne R, čo syn už ako dvojročný hravo zvládal, rozrečnil /aj rozbehal/ sa naozaj veľmi rýchlo a bez problémov zvládal aj R, aj všetky slová, snáď okrem chodba - to bola stále chobda, a Dunaj - to boj Dujan. A ešte mal jednu slovnú úchylku - mačička robila mač, mač, ale cica mňau. Tak sme sa podujali so synom trénovať dcéru R, a Bohuško jej vraví- tak povedz do riti... A Beba - do liti, do llliti, ... a do pi.i. Spýtala som sa jej, odkiaľ to má a samozrejmá odpoveď znela: "Veď Bohuško tak s chlapcami hovorí..."

Svojho času som mala problémy so žlčníkom a dosť ma zdúvalo. Takže som v takých obdobiach hocikde - aj keď nerada - púšťala do okolia nepríjemných špiónov. Tak sme zasa cestou zo škôlky boli v obchode. Pomedzi regály sa tam motali dvaja takí bezdomovci ako vyšití. A čo moja dcéra na nich? Zahlásila na celý obchod: "Mami, tí ujovia strašne smrdia, asi tak, ako keď si si ty minule v trolejbuse tajne prdla." Ľudia naokolo sa usmievali, bezdomovci z obchodu zahanbene odišli a ja som svojou červeňou už druhýkrát podpaľovala tie isté potraviny.

Išli sme tak zo škôlky, ja s dcérou a kamarátka Zuzka so svojou Barborkou. Barborka sa nečakane rozbehla niekam dopredu. Moja Beba ju nenasledovala, len tak zrazu zakričala: "Barbora, nebéž, lebo sa zje...š, utekal jež a zje..l sa tieéž..." natiahla krásne posledný rým. Distingvovaná kamarátka Zuzka (pracovala v banke), s ktorou sme sa aj navštevovali, sa na mňa spýtavo pozerala a v duchu iste uvažovala, s kýmže sa to kamaráti. A ja som Beate len povedala: "To je škaredá básnička, tak sa nerozpráva, odkiaľ to máš?" Vlastne som inú odpoveď ani nečakala:"Bobo ma to naučil." Aha, pomyslela som si v duchu, takže ďalšia báseň, ktorá mu nerobila problém.

No a ešte si spomínam na jednu kamarátku, ktorú mi syn doviedol predstaviť domov, lebo sa vonku rozpršalo. Bolo to dievčatko o niečo staršie ako on, bývalo v ďalšom vchode a malo 4 bratov, o dosť starších. Takže pekne prišli k nám, a Bohuš vraví: "Mamička, toto je moja kamarátka Sonička." "Sonička, toto je moja mamička." Takto úplne vážne nás spolu predstavil, a to mal asi tak 6 rokov. Potom šli do detskej a zrazu počujem Soničku: "Ty ko..t, to je pekná detská! No do pi.i, ty máš aj televízor..." a tak ďalej. Chápem, že Sonička vyrastala so 4 bratmi, ale v tej chvíli som si spomenula, že musíme ísť k babke a milú Soničku som poslala domov.