Robili mi zle Prečo?

7 rokov na základke bolo super. Dobre som sa učila, a mala som dobré kamarátky. Prázdniny som strávila s rodinou. No a moje spolužiačky sa (bohužiaľ) zmenili. Vošla som do triedy a zbadala ich. V tu ranu som mala chuť plakať. Boli chudé, a vyobliekané ako nejaké mafiánky. Jedna dokonca fajčila v triede! Vždy som patrila k nim do partie, ale teraz som ich skoro ani nespoznala. Sadla som si vedľa mojej naj kamarátky. Pozrela sa na mňa a začala sa smiať. Nevedela som prečo. Povedala že to čo mám oblečené sa už dávno nenosí. Chcela aby som sa obliekala ako oni. Ale potom to už prestávalo byť vtipné. Povedala že ak sa nebudem na ďalší deň správať ako oni, spravia mi zo života peklo. Myslela som si že si iba robí srandu, ale mýlila som sa. Na ďalší deň som prišla do školy taká ako vždy. Keď som si išla sadnúť vedľa mojej naj kamarátky (Karin)zasunula stoličku, a povedala že žiadne vytrepané barbie vedľa nej sedieť nebudú. Bola som zarazená. To mi ešte nikdy nepovedala. Zostala som stáť. Zrazu jedna moja kamarátka (Jana) zakričala že sa mám uhnúť, lebo cez môj veľký zadok nič nevidí. Všetky sa ku mne začali správať škaredo. Išla som si sadnúť do poslednej lavice, a pozerala som sa do okna ako prší. Cez hodinu mi Jana položila na stôl papierik. Bolo na ňom napísané, že ma vyhadzujú z partie. Prestali sa so mnou kamarátiť. Práve naopak, začali mi ubližovať. Cez prestávku prišli za mnou, a vzali mi tašku. Dve baby ma chytili za ruky, a ďalšie sa mi hrabali v taške. Karin mi zobrala koláčik čo mi nachystala mama, a zahryzla sa doňho. Bolo to zbytočné, lebo to vyplula a hodila na zem. Jana vytiahla peňaženku, a vybrala z nej všetky moje peniaze. Domov som išla s plačom. Ďalší deň bol ešte horší. Písali sme písomku a dostala som za 5. Cez prestávku som išla plakať na záchody. Keď som sa vrátila do triedy išla som si sadnúť. No čakalo ma nemilé prekvapenie. Sadla som si na dve vajcia, ktoré mi tam podstrčila Karina. Musela som si dať tepláky na telocvik. Cez výtvarnú výchovu si musela ísť učiteľka pre niečo do zborovne. Spolužiačky zobrali farby, a išli za mnou. Ja som sa oprela o roh v triede. Prišli za mnou a začali ma oblievať s tými farbami. Spolužiaci stáli okolo a smiali sa ako zhúlené kone. Karine som povedala že je špina, a dala mi facku. Potom prišla do triedy učiteľka, a všetci si rýchlo posadali na svoje miesta. Miesto toho aby mi učiteľka pomohla, začala sa na mne smiať. Ja som jej ukázala prostredník, a išla na záchody. Vďaka tomu som dostala môj prvý zápis. Chcela som začať drogovať. No zrazu sa stalo niečo výnimočného. Na ďalší deň, keď som prišla do školy som si sadla a čakala. Zrazu prišla do triedy Jana. Úplne iná! Mala kvetinkované šaty s balerínami. Prišla za mnou, a opýtala sa či so mnou môže sedieť. Ja som jej to dovolila. Začali sme sa rozprávať, a dokonca aj kamarátiť. Prehovorila ostatné dievčatá z partie, aby sa so mnou začali rozprávať. Všetky sa začali obliekať pekne ako predtým. Okrem Karin. Bola tvrdohlavá a nerozprávala sa snami. O ďalší týždeň prišla za nami učiteľka. Povedala že Karin niekto znásilnil a zabil. Odvtedy som chodila každý deň na jej hrob zapáliť sviečku. Už navždy budem svoje kamarátky držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Aj keď mi dlho ubližovali, vedela som že ma majú stále radi ako Karin.