reklama

vianoce? nie, velka noc

Pridal/a betana dňa 20. 11. 2009 - 07:51

reklama

Síce sa blíži čas vianočný, ale mne sa, neviem prečo, vynorila v mysli jedna príhoda z detstva súvisiaca skôr s veľkou nocou. Naša babka chovala husi, takže sme mávali na zdobenie aj husacie vajcia. Naša súdružka učiteľka výtvarnej Žilková sa nadchýnala, aké nádherné by bolo také veľké výrazné husacie vajce, aby som nejaké spravila doma a doniesla. Učila nás rôzne techniky, napríklad obtočiť vajce šnúrkou a striekať voľné plochy, potom dať šnúrku dole... To je úplne egal. Podstatné je, že fantázia funguje a otcov kumbál bol plný rôznych zaujímavých vecí, medziiným aj sprayov, ktoré používal napríklad pri striekaní auta. Keď výrazné vajce, tak výrazné vajce, rozhodli sme sa aj so sestrou zobrať tatkovi červený spray. Samozrejme, že takáto domáca úloha bola zaujímavejšia ako nejaké blbé rovnice, takže ju sestra robila so mnou. No, spray bol trošku zaschnutý, darmo sme hrkali, umývali rozprašovač, nešiel a nechcel priznať farbu. Ktorú z nás to napadlo, je jedno, ale napokon ja som držala spray a sestra do rozprašovača pichla ihlu, aby sme uvoľnili dierku. Pomohlo to úžasne. Nastal veľký výbuch a všetka červená, ktorá ešte v nádobke bola, strelila sestre rovno do tváre, na celú hlavu. Zrejme to štípalo ako ďas, lebo príšerne zvrieskla, ale určite nie viac, ako mama, keď som vedúc sestru za ruku do kúpeľne prechádzala kuchyňou - bodaj by nie, veď netušila, že to je spray, myslela si, že sestra je krvavá a nemá oči... To vybehol z obývačky aj otec, ale čuchom pochopil, že to krv nie je, rovno utekal najskôr po acetón a potom strčil sestru do vane, prúdom studenej vody jej zachránil oči, no s vlasmi to bolo horšie. Anna zo Zeleného domu túžila mať namiesto ryšavých vlasov nádherné gaštanové. No, naša Ľubka chtiac nechtiac mala po acetónovej kúre z gaštanových nádherné ryšavé.Vajce sme dokončili inak a tú noc sme v detskej nespali, lebo tým acetónom sme museli dočistiť ešte aj koberec a kus nábytku. Ale doteraz rady spomíname, ako sme vystrašili mamu...


reklama

reklama

Dreya, Pi, 20. 11. 2009 - 08:52

dievčatá....ja som grogy....Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

tyjamy, Pi, 20. 11. 2009 - 08:55

..tak to musela byt sila..!hlavne pre sestru a maminu...Chichocem sa ..zaujimava spomienka...kazdy nezazije...Úsmev

brona, Pi, 20. 11. 2009 - 08:55

No kto rád, kto menej... Mozno si nepamatas ako v prvom zachvate prvej pomoci mama mi naliala na hlavu peroxid- chcela vidiet, kde vo vlasoch/uz chapala ze nejde o oci/ tu ranu mam... Peroxid moju hlavu komplet odfarbil- s vynimkou acetonovej kriklavocervenej..nepomohlo ostrihat... Este dlho som chodila tak, ze by mi aj dnesny rockeri zavideli- vlasy som mala neustale dupkom/ zo strachu pred reakciami okolia/ nadherne cervene a blond a dorastali mi vlastne gastanky... Mimochodom, myslim, ze mama na to spomina nie celkom rada... Bolo to prvy raz, co naozaj tuzila mat zasobu liekov na upokojenie..
A ako ze ta nenapada nic vianocne? Ani ten chudak kapor, ktoremu uz uz isla hlava odpadnut od tela-normalne sa mu odchliapovala/ trojrocna som o ziabroch fakt nemala tusenia/ a takmer sme ho zachranili... To je zatial jedina, ktoru som na nas prezradila svojim detom...Kvietok Slnko Kvietok

betana, Pi, 20. 11. 2009 - 09:54

toho kapra mam na mysli, este som sa k nemu nedostala.

magic, Pi, 20. 11. 2009 - 08:56

uz zacinam chapat, preco ta vtedy tvoja mama najprv vyprasila remenom, az potom sa pytala, kde si bola tak dlho... Chichocem sa

betuska10, Pi, 20. 11. 2009 - 09:17

Vy ste ale čísla,také niečo sa nepodarilo ani mojim 4 chalanom,a dúfam ,že ani nepodarí.Úsmev

lilinka152, Pi, 20. 11. 2009 - 11:42

Pridaj ešte niečo. Milujem Tvoje príbehy.

aleg, Pi, 20. 11. 2009 - 11:49

Skúsila som sa vžiť do situácie vašej mamyPrekvapenie Musel to byť horrorr a asi aj pre teba Broni
Ale ako príbeh je to celkom srandaVáľam sa od smiechu po podlahe

nezlomna, Pi, 20. 11. 2009 - 14:08

Pohodajeeeeeeeeeeeeeeeeeej a ja že len my so segrou sme boli také číslaSlnko

betana, Pi, 20. 11. 2009 - 19:35

no, a ja si zasa vravim, chvalabohu, že moje deti neboli také čísla, ale je možné, že to len lepšie maskovali, našla som doma iba zlepenú vázu - to som zistila po dvoch týždňoch a rozbitý luster - to mi dcéra zavolala do roboty, nech sa vyzúrim tam, takže domov som prišla kľudná a na ostatné som v podstate neprišla ... alebo fakt nič nevystrájali.

Ariesa, Pi, 20. 11. 2009 - 21:45

Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe hned rozmyslam, ci mam spreje, farby a riedidla dobre schovane a zabezpecene Prekvapenie ... tolko acetonu ... to mozu byt po par rokoch potom tie haluze o samanovi Vyplazený jazyk

monika839, So, 21. 11. 2009 - 17:57

Mám rada Vaše príbehy. Vždy mi zdvihnú náladu. A okrem toho aj ja som za slobodná Žilková. Aký je ten svet malý.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama