Je jedna vec, ktorú naozaj pokladám za postavenú na hlavu a pritiahnutú za vlasy v tom istom momente. Začínam mať vážne obavy, že ma raz moje deti vymenia za inú, náhradnú a virtuálnu maminu, ktorá bude na nich vždy virtuálne dobrá, virtuálne chápavá a zhovievavá a budú si s ňou perfektne virtuálne rozumieť oveľa viac, ako so mnou. Budú ju dokonca aj viac milovať. Uf! Hrozná predstava!!! Posúďte sami, čo ma doviedlo k takejto strašnej vízii...
Volám na jednu dcérku: „Poď sem miláčik! Potrebujem pomôcť.“
Odpoveď letiaca z miesta, kde sídli náš rodinný kamoš- počítač, znie takto: „Počkaj maminka, hneď! Len si ešte musím okopať záhradku.“
Inokedy volám na druhú dcérku: „Poď sem prosím Ťa! Treba umyť riad a poumývať verandu.“
Odpovedá: „Hneď to bude maminka! Teraz nemôžem, čistím si akvárium.“
Na prvý dojem si poviete: „ Čo sa tej mamičke nevidí? Veď má usilovné a pracovité dcéry. Treba ich skôr poľutovať, že ešte ani nedokončia jednu povinnosť a už im rozkazuje ďalšiu. Chúďatká!“
...
No opak je pravdou. Ich pracovné „povinnosti“, pre ktoré odkladajú povinnosti reálne, sú totiž charakteru čisto virtuálneho. Okopávajú si svoje virtuálne záhradky a vzorne si čistia svoje virtuálne akváriá s virtuálnymi rybičkami. Toto je súčasný nový hit všetkých detí v našom okolí. Bez najmenšej námahy ( ak nerátam malý pohyb pravej ruky a klikanie na počítačovú myš) si takto plnia svoje virtuálne povinnosti.
Skutočná burina v našej záhrade by ich netrápila, ani keby im prerástla nad ich hlavy, ani rybičky plávajúce hore bruškami v našom skutočnom akváriu by im žily netrhali. Zato zaplienená virtuálna záhradka, nepozberaná virtuálna úroda a nepohnojená virtuálna pôda, špinavá voda vo virtuálnom akvárku, či nebodaj aj mŕtva rybička v ňom, tak to už je skutočne hotová pohroma.
...
Táto skutočnosť je pre mňa nočnou morou a pokladám ju za tú najzvrátenejšiu tvár internetu. Je to ten moment, keď deti strácajú hranice medzi virtualitou a realitou, keď kvôli virtuálnym povinnostiam odkladajú povinnosti reálne. Ak to takto pôjde ďalej, budú mať deti budúcnosti vzorne upratané svoje virtuálne detské izby, hoci v ich skutočných izbách bude neporiadok na zaplakanie. Budú sa virtuálne umývať, hoci budú v skutočnosti špinavé a upotené. Budú sa virtuálne stravovať, hoci budú hladné a smädné.
Mám svoj vnútorný pocit, že internet okráda dnešné deti o skutočný život, o skutočné zážitky, hodnoty a aj povinnosti, ktoré jediné z nich dokážu vyformovať plnohodnotných ľudí a nie počítačových maniakov bez sociálnej inteligencie. Tak ako je oheň dobrý sluha a zlý pán, v mojich očiach to isté platí aj o internete. Má svoje veľké výhody, ponúka užitočné informácie a možnosti rozvoja, ale rovnako , ak nie viac, dokáže byť aj škodlivý a deštruktívne pôsobiaci na rozvoj osobnosti človeka, o to viac človeka v procese jeho vývoja vo všetkých aspektoch života, akým je dieťa.
Dnešné deti už nezdvihnú svoje lenivé zadočky zo stoličky počítača, aby sa išli niečo spýtať svojej kamarátky bývajúcej iba o dva domy ďalej. Radšej si všetko vybavia s kamarátkou cez internet a vybavia to formou chatovania. Vôbec im neprekáža taký neosobný kontakt, ba dokonca im pre svoju jednoduchosť a pohodlnosť vyhovuje.
Sú naozaj chvíle, kedy v duchu preklínam túto vymoženosť dnešnej modernej doby. Sama seba sa pýtam, kam to všetko časom dospeje? Dožijeme sa aj toho, že v budúcnosti budú deti vedieť skôr pracovať s počítačmi, než chodiť a hovoriť? V prvom rade to záleží na postoji nás rodičov. My to ešte dokážeme ovplyvniť.
Ja za seba teda hovorím, že toto nedopustím. Nedokážem ovplyvniť vývoj, ktorým sa uberie ľudstvo, ale dokážem to ovplyvniť aspoň na mojich deťoch. Hoci som mojimi deťmi považovaná za prísneho rodiča, aj tak nepovolím. Teraz , kým sú ešte pod mojimi ochrannými krídlami a pod mojou strechou, ešte šancu na to mám. Nedovolím, aby sa stali počítačovo závislé. Nechcem mať deti bez prehľadu o skutočnom živote, ani lenivé a sociálne nezrelé. Chcem svojim deťom ukázať a nastaviť ten správny hodnotový rebríček, lebo ak to nedokážem, ich deti budú na tom raz ešte horšie. Všetko sa ovplyvniť nedá, ale niečo predsa len áno.
...
Takže: „Dcérenka, okopávaš záhradku? Tak tu máš hrable a motyku a hybaj do našej záhrady! Čistíš si akvárium? No, nech sa páči! Tu je vedro a hadica a vyčisti to naše akvárium v obývačke!“
Jasné, že im doprajem aj relax v podobe zábavy na počítači, ale všetko musí mať svoje hranice. Musia si uvedomiť svoje priority a vedieť rozoznať, čo je v danej chvíli dôležitejšie a potrebnejšie. Výhovorky zo skutočných povinností odôvodnené povinnosťami virtuálnymi tolerovať nikdy nebudem.
Jednoducho nechcem, aby nás táto internetová doba celkom pohltila. Vyvediem svoje deti z tohto začarovaného kruhu, kým je ešte čas...
Stakola, veľmi pekne si to napísala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teší ma, ak som potešila mojimi písmenkami
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja malaa maa tiez tuu zaahradku aj akvaarko aj virtuaalne zvieratko...ale to neznamenaa ze nerobii ozajstnee veci s ozajstnyymi kamaraatkami..napriiklad teraz 3 dni s kamoskou z ulice stavali iglu,obydlie eskimaakov..vonku kopa snehu,a proste sa dalo santit..na pc nie je vela..niekedy len pol hodku az hodku a tiez nie kazdyy den...pekne si to napiisala,ale naozaj je to len o rodicoch a vychove,aby boli aj deti spokojnee aj my..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No budem musieť aj ja dať také ultimátum, že hodina denne a finitto
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievcata, ja mam tiez zahradku aj akvarko. Dokonca sutazime s kamaratkami, a MOJIM MUZOM , kto ma vyssi level, ale deti maju PC zakazane, hoci poynam ich rovesnikov, ktori sa vedia sami v ich veku hrat na PC, moje diet maju povinne behanie po vonku a CHVALA BOHU, ich to bavi, ale vidim aky je tento svet zavisly na pismenkovani cez net. Ja som velky fanusik knih a deti to chytaju odo mna, no sama neviem, co bude az budu vacsi, uz teraz mam z toho obavu a len sa snazim aby inklinovali k sportu a prirode. uvidime
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja virtuálnu záhradku, ani akvárko nemám, stačia mi tie ozajstné, ale zato hrozne rada píšem a diskutujem na nete a to je tiež už závislosť, takže ak chcem začať krotiť deti, mala by som začať od seba Ale keď mňa to písanie tak baví
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja radsej ani nic nevravim, lebo v prvom rade som zavisla na Nanicmame
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte snad sa smiem pridat. Vacsina deti mojich kamaratok frci na PC, ci uz hry alebo na nete. Aj rodicia mojho manzela chceli ucit moje dcerku, ze ved je to v dnesnej dobe nevyhnutne a zaroven zabavne. Ano lenze moja dcera ma len 4 a myslim ze ma este dost casu. Nech si uzije krasne detstvo s knihami a hrami s ludskym protivnikom ako proti PC. My doma hrame casto karty, spolocenske hry, citame knihy a pod. Von chodime kedy sa len da a hlavne na vylety. Ked mala mala dva mesiace tak som ju supla do babyvaku a sup s nami na huby. Ked bola hladna tak som sadla na pnik a napojili sme cisternu
. Teraz mame este aj 7 mes. syna a tiez nelenime doma.
Ved v dnesnom uponahlanom svete ide zivot az prilis rychlo /este sa tie deti napracuju a nacumia do PC/. Tak si ho chceme s detmi uzit naplno. Teda aspon kym nas budu potrebovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No veru dobre robíš moja. Počítač je dobrý sluha, ale zlý pán... Nič nenahradí skutočné zážitky, ani virtuálny svet. Dnešný svet je zlý a niektorí rodičia už z pohodlnosti naučia deti hrať sa na pc aby mali chvíľku pokoj a tým sa to všetko začína. Dnešný svet je viac neosobný. Radšej sa chatuje, ako sa skutočne a reálne diskutuje a stretáva a to je zle.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moji synovia tiež skúšajú "čo to dá", ale ako si vravela (teda vlastne písmenkovala ) - je na nás rodičoch stanoviť hranice. či už sa to týka PC alebo hocičoho iného. deti sú vlastne našou kópiou a len kopírujú správanie, ktoré vidia u nás dospelých, alebo skúšajú, pokiaľ im čo-to dovolíme...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak Matylda, je to tak, ako hovoríš. Mala by som pritvrdiť a mala by som začať od seba .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a da sa to. ja som objavila tuto stranku asi pred troma dnami a uz ma to chytilo. Sice citam iba ked deti spia ale paci sa mi velmo prevelmo. Konecne zaujimave veci a nie len maaamiii, alebo plac...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás tiež platí hodina a dosť, no musí byť všetko urobené /poriadok, úlohy/. Tá hodina býva však využitá len keď je zlé počasie. Keď je teplo sú von, keď je fajn zima tiež. Vtedy im to ani veľmi nechýba. No teraz som na MD, keď budem v robote, tak neviem, ako to bude, ale zatiaľ sú to také žalobabky, tak sa možno budú strážiť navzájom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naši chlapci majú toľko všeliakých záujmov,že počítač stíhajú využiť jedine na domáce úlohy.Len najmladší sa hráva - ja to volám na šoféra."Tuninguje" a vrčí,robí si aj dabing k tomu,prežíva to celým telom.Ale je aj pravda,že viac ako hodinku nevydrží,odíde aj sám od počítača.
A ozaj,tie vaše záhradky,akvária a podobné záležitosti...kde to nájdem?Lebo v našom počítači také ešte nemáme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
F tom facebuku pokakanom aj ja som v tom a je to strasne nakazlive tak ani neskusaj. Ja mam deti velke, zahrada este spi tak facebukujem o sto sest
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahááá,facebook....ďakujem.Tak to preto nepoznám,lebo našu rodinu FB neoslovil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u nas taky tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja FB vyuzivam skor na ukazovanie fotiek priatelom a rodine co mame kade tade po slovensku a svete. Pisem si ale na NM a na tom som zavisla, od rana o vecera mam pustene PC a NM a citam a pismenkujem a este aj muzovi referujem co je nove
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
26ela Milé dievčatá,
môžem s vami len súhlasiť, že táto nová doba oberá naše deti a mládež o tie najkrajšie spomienky na detsvo.Mám ja už skoro dospelé deti(17 a 16 ročné) a tiež im musím tú ich "drogu" počítač obmedzovať.A nielen ten, ale aj televíziu.Moja nevíhoda je len v tom, že nie som dom stále, keďže chodím do práce a tak ich počas mojej neprítomnosti nemôžem veľmi obmedzovať, aj keď im to zakážem.Viem, že ma už neraz neposlúchli, no nepodarilo sa mi to dokázať.Najsmutnejšie na tom všetko je to, že tieto dve veci im nikto nemusí pripomínať, ale prácu-umyť riad,poupratovať si izbu, dať psovi žrať,to sami od seba nevedia,alebo lepšie povedané nechcú vedieť a to ma vie vždy len rozčúliť.Aj dnes sme sa z manželom nad nimi rozčúlili, lebo ani jedného "nenapadlo",že treba ísť priložiť do pece, aby mepohaslo, nakoľko máme kúrenie na splynovací kotol.
Či sa to dakedý zmení neviem, ale chcem veriť, že áno, že si vstúpia do svedomia a pochopia,že rodičia nemôžu všetko za nich robiť.
Len mňa to nebaví každý deň im to prikazovať-pripomínať :Neraz mi z toho už tečú nervy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
26ela, to akoby si o mojich deťoch písala , trochu ma aj teší, že to takto máme a pociťujeme viaceré mamičky. Najhoršie je, ak ich nemôžeme odsledovať, ak sme v práci. Pri tom kotli ma napadlo, že ak by bola na facebooku zase nejaká hra, kde by bola virtuálna kotolňa a virtuálne drevo, tak by detičky aj virtuálne priložili. Neexistuje nejaká virtuálna facka, ktorá by ich vrátila do reality?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...kedže som zistila, že moju dceru veeelmi uchvátil PC, hlavne v čase, ked niesme doma, tak som sa proste rozhodla internet odložiť! Máme len taký mobilný...
A ked náhodou bude niečo potrebovať do školy, alebo dať si pesničku do mobilu...tak jej to dovolím, ked som doma...
Je totiž zaregistrovaná len na pokeci a FB!!!
A aké tam trepú voloviny, a rozoberajú "haluze"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme je to na nás rodičoch aby sme ustriehli tú správnu mieru
,dieťa len skúša kolko mu dovolíme a pokial má určené hranice,nedovolme mu ich prekročiť.U nás taky tak,ak má syn splnené svoje povinnosti či už školské,domáce,nemám problém ho nechať pri počítači aj hodinku.Ale ked poviem že na dnes stačí tak proste stačí a vie že to platí.Našťastie ale nie je "závislý" na počítači,na čom je /a čomu som samozrejme rada/ tak to je šport - hokej,korčule,futbal...baví ho to a vo volnom čase dáva prednosť tomu...
