Autizmus

Dobry den, obraciam sa na vas s prosbou o pomoc. Uz dlhsie mam pocit, ze s mojim synom nieje nieco v poriadku. Narodil sa ako druhorodeny, 3 tyzdne pred terminom 2910 gramovy, sekciou. Do cca 1,5 roka, som si vsimla, ze je nejaky iny, nereagoval na oslovenie, neurobil tap tap, on to nevedel dlho pochopit, ako sa to robim, musela som mu zobrat ruky a naucit ho to, ani nerozpraval. Chodit sa naucil pred prvym rokom. Do toho 1,5 roka som to brala celkom v pohode, lenivy chlapec. Teraz ma 20 mesiacov a on sa za posledne mesiace nic nove nenaucil. Nereaguje na svoje meno, ani na oslovenie, ked sa snazim ho zaujat, len malokedy sa obzrie. Ocny kontak so mnou doslova vyhladava, ale iba ked chce on. Ked sa na neho nepozeram otoci mi hlavu a hladi mi do očí. Ale ked sa snazim nadviazat ocny kontakt ja, tak uhyba pohladom. Studovala som priznaky a dostala som sa k dotazniku o autizme, takmer v polovici otazok vysiel test pozitivne. On napr. robi stale opakovane pohyby, dost casto, pri tv postavi sa krokom vpred na spicku, potom na druhu a zase dole, toto opakuje niekolkokrat po sebe. On vydrzi hodiny sledovat pesnicky na youtube, je zavislak na tv, nic ine ho nezaujima, iba ked uz ho to nebavi. Neukaze prstom na nic, ked ma hracku pod postelou, iba ju docahuje a hneva sa, nepride ma zavolat, aby som mu ju vytiahla, papá da iba sem tam, nerozprava, mama mi povedal asi iba 10x, daj daj tiez malokedy a ham ham tak isto, ale to uz musel byt strasne hladny, jeden krat povedal havo. Ine nikdy nic nepovedal. Hluchy nieje na 100%. Sem tam sa schovava do kutov. Pusu mi dal asi 2x v zivote. Ked prideme niekto z nas domov, ze ho strazi niekto iny, tak sa tesi iba na mna, na sestru sa potesil iba 1x. Ale za to sa s nou vie vyblaznit, nahanaju sa, blbnu, maly sa smeje ked mu robi sasoviny, tatino pre neho existuje asi iba na 20%. Na usmev reaguje usmevom, vie sa strasne smiat, ked sa s nim blaznime. Opakuje, sice malo ale opakuje, napr. ked vidi ze niekto tlieska, tlieska tiez, ked sestra krici, krici tiez. Par krat sa rozplakal ked plakala sestra, ale uz dlhsie sa to nestalo. Zmeny preziva dobre, dala som ho uz do detskej izby, do svojej postele, v noci vzdy pride za mnou, neboji sa nicoho, ide po tme cez pol bytu. Na ostatne deticky reaguje, aj sa usmieva, tesi sa ked sa nahanaju, opakuje. Malokedy sa niecoho boji. Raz mi naznacil ze chce aby som mu pustila mickeyho klubik, ked ma tahal do izby a v ruke mi ukazoval plysaka mickeyho, to bolo iba raz. Ked chce aby sme niekde isli tlaci nas. Slova moc neopakuje, nevie povedat ako robia zvieratka, je mu vtipne ked napodobnujem zvieratka, ale nezopakuje to. Nevie jest sam, on vlastne ani nechce jest sam, nechava sa krmit. Ked mu nieco nakrajam na tanierik, vyhadze to odtial, zje iba to co ma priamo v ruke aj to iba trochu z toho. Malokedy zje nieco nerozmixovane. Vsetko, co najde na stole, na gauci, na posteli, hadze na zem. Nespolupracuje, nedonesie a nepoda mi hracku, ked si pytam. Ked sa ho opytam kde je gol, niekedy ho hlada a ked ho najde pohladom, neukaze na nu, nezoberie ju (par krat sa to stale, ale vynimocne). Inokedy zase ani nereaguje. Ignoruje nas. Niekedy pekne reaguje, aj sa sem tam otoci ked ho zavolam, usmeje sa. Ale vacsinou si ide svoje. Nechce sa drzat za ruku, vonku ho zaujimaju kamienky a konariky, ale kde ideme my, je mu uplne jedno. Moju spolocnost vyhladava rad sa polubi aj s tatinom, s dedkom. Ked mu sestra urobi zle, pride s placom za mnou. Uz mi nic nenapadá, co by bolo uzitocne spomenut. Prosim vas, myslite si, ze u neho zacina autizmus? Vela som si toho precitala na internete a bojim sa o neho, velmi. V 15-18 mes. sme mali absolvovat vakcinu MMR, ale ja som zabudla a mame ho prist zaockovat zajtra, ale rozhodla som sa, ze ho nedam zaockovat, vsetky ostatne ockovania ma, zvladol ich dobre. Ale tejto vakciny sa velmi bojim, vzhadom na jeho vyvoj. Ak bude treba, absolvujeme akekolvek vysetrenia a kdekolkvek. Dnes sa chystam k nasej pediatricke, ale obavam sa ze bude situaciu zlahcovat a bude chciet aby sme cakali, ale ja nechcem cakat, nechcem nieco zanedbať. Ak treba s nim pracovat, chcem zacat cim skor. Prosim vas ako mam dalej postupovat? Na koho sa obratit? Budem vďačná, za kazdu radu.

Diskusie Naničmama.sk: 

velmi tazko radit. ked si bola dnes u pediatricky, mozno si sa uz niekam posunula, nieco ti poradila. pripadne si to napis, ako si to napisala sem a preber to s nou bod po bode.

ak más stale pochybnosti, zmen pediatra, porad sa s inymi mamickami

ty si synceka poznas najlepsie, daj na svoju intuiciu 

 

 

Dnes som tam bola sama, zajtra idem s malym, mame si doniest svoje hracky a vysetri ho a posle nas kam treba. Dakujem.
Hlavne sa neunahli, prosim ta, s nejakou liecbou, ako si sama napisala, uz len to, ze ste obmedzili telku mu velmi pomohlo, tak ho este chvilu aj ty sama pozoruj a hlavne povedz aj dr. o jeho zalube v tv
Ahoj, asi by som sa zamerala hlavne aj na to, aby tak male dieta netravilo hodiny sledovanim youtube, to dieta nerozvija, skor ubija, ved tam nie je ziadna interakcia len mechanicke sledovanie bez akehokolvek zapajania motoriky, mozgu,skusila by som par dni uplne vyradit, aj ked to bude zrejme narocne, sledovanie tv, youtubu, mobilu a donutit a ukazat dietatku, ze sa da zabavit aj inak, ved ked jemu poskytuje zabavu sledovanie, tak naco sa ma zatazovat rozmyslanim?
Tv uz nezapiname, par dni, iba vecer mam pocit, ze mu to velmi pomohlo. Dakujem za radu. Snazim sa mu plne venovat, dnes mi dal prvy krat pusu ze som si vypytala, nikdy doteraz to neurobil.
No vidis, to je krasne, super, kazdym dnom, cim bude menej tv , tym bude viac pokrokov a prejavov lasky z oboch stran, drzim palce

Mám dcéru autistku. Už je dospelá. Televíziu nikdy nesledovala, nezaujíma ju. Tvoj syn môže, ale nemusí byť autista. Máme v rodine 3-ročného chlapčeka, ktorý mal ako 1 - 2 ročný podobné správanie. Rozprávať začal pred pár mesiacmi a je z neho zdravé dieťa.

Myslím, že dnes je autizmus veľký strašiak a mnoho mamičiek má predčasné obavy, že dieťa má túto diagnózu (aj vďaka internetu). Ale ináč to nie je jednoduché s autistami. Ver tomu, že syn je v poriadku, veď každý človek je iný a aj deti napredujú rôzne rýchlo.

Ďakujem, dufam ze bude v poriadku, velmi som sa zlakla ked som si to uvedomila vsetko. Snazim sa mu uz maximalne venovat. Robi pokroky. Doktorka nas poslala na psychológiu a neurologiu. Uz sme objednani ale az na 7.1 a 18.1. Uf, kto to vydrzi dovtedy...

V dnesnej dobe dlhych cakani na vysetrenia u specialistov su to este celkom dobre terminy. V kazdom pripade drzim place. Vraj pre psychický vyvoj dietata, jej najdolezitejsi vek, neviem ci do troch ci piatich rokov, v kazdom pripade, cas, ktory mu budes venovat teraz na rozvoj jeho zrucnosti, je teraz ten spravny, neskor sa vraj uz bude tazsie dohanat. Este ho mas, len aby to zase nebol extrem, tak s citom laskou. Drzim vam palce.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.