Aké je to "dobré dieťa"?, Deťúrence, Diskusie

Áno stretla som sa s takým postojom. Skór by som povedala, že sú kľudné deti, neposedné deti, spokojné deti... ale dobré a zlé? Každé dieťa má iný temperament. Neznášam,keď je jedno z mojích detí unavené a sa začne zlostiť a hneď to nejaka babka okomentuje...Ty si ale zlý/zlá. Vtedy sa cítim strašne, pretože viem,že moje deti nie sú zlé,len majú svoju chvíľku,hmmm. Ale aj mne sem tam ujde, keď ma deti nazlostia...myslím,že to sa tak z okolia na človeka nalepí... musím si nato dávať pozor .
Hej a keď sa ešte niekto zastaví a už mi ide dieťa brať, keď je zlé... naposledy sa mi moje drobčiatko ešte na truc hodilo tvárou do blata. A keď na takú babku vyletím,že nech sa mi do toho nemontuje, ešte sa cíti byť urazená (myslím cudzie babky na ulici).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

hovoríš mi z duše, už som si pripadala ako nejaká psychiatricka matka, ked som na taketo babky reagovala presne ako ty, a doslova a do písmena sa mi tieto sceny s cudzími ludmi opakovali., a s tym výrokom, že detí nie su vojaci som použíla v MŠ pre učiteľku, lebo aj ona ma nejaku zvlastnu predstavu o vychovavani deti v skolke, a tych vojacikov aj tam chcú z detí. a verte mi nie som z tych matiek čo dovolia dietaťu co si zmysli, ma presne pravidla kazdy den, ale vsimla som si že sú ludia, ktorí chcú byt este prísnejší, mne to už pripada, že oni už tie deti nemajú radi, a ked nahodou to dieta ma svoju chvilku vadí im aj ten detsky krik,- preto asi hovoria na tie deti ze su "zle",

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

danajka,
velmi zaujimava tema
Aj ja sa obcas stretavam s tym, ze dobre dieta je to, s ktorym su podla moznosti co najmensie "starosti", ktore sa "zbytocne" nepyta, "zbytocne" nepobehuje, vsetko zje, co sa mu polozi na stol...
Ale kde je potom osobnost toho dietata? Kde je jeho schopnost vyjadrit svoj postoj, kde je jeho prirodzeny temperament?
Som mimoriadne alergicka na slovne spojenie "ZLE DIETA". Myslim si, ze ZIADNE dieta nie je zle!!!
Je mi smutno, ked pocujem mamicky malych babatiek, ako sa stazuju, ze ten maly/ta mala je taky zly/taka zla, nechce spat, place atd...
To pre mna nie je prejav zloby!!!
Alebo povie mama dietatu: "nechcem ta, lebo si zly/zla" - az ma srdce zaboli. A zial, pouziva to vela mamiciek.
Ked mi bude niekto pravidelne opakovat, ze som zla, naozaj sa takou stanem...
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Evka mas pravdu:
,, ZIADNE DIETA NIE JE ZLE, LEN MU NEROZUMEJU DOSPELI (rodicia, star. rodicia, ucitelky, babky). ´´

tuto vetu pouzivam vzdy ked niekto zadre , ze ZLE DIETA. a zabera
A to nielen na to moje, ale aj na cudzie, vyskusala som si to dokovca v mojej rodine, svagrovka sa stale stazuje ake ma zle deti a riesi to svojsky, krikom a capnutim, aby boli v pozore, ticho, sedeli. No vzdy je vyse placu, kriku a vzdoru, odporu a ........................... tak som jej par krat ukazala, ze vsetko ide aj inak, no ked su u nas je to uz v pohode, no ked su doma netusim, ci si zobrala nieco k srdcu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Evka, veľmi dobre si to napísala

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zle deti neexistuju, existuju len zle matky (alebo aj babky?).
ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Evi ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiež ma vytáča takéto čiernobiele hodnotenie detí.
Žienky, napísali ste už to podstatné a ja by som ešte pridala takýto postreh, že keď dieťa je zvyknuté slepo poslúchať rodičov na slovo (dobré dieťa) môže nastať čas a začne slepo poslúchať niekoho iného a nebude vedieť mať svoj názor(napr.členov sekty...). Je proste poslušné...
Každé dieťa (tak ako aj každý dospelý) je individualita so svojim potenciálom a my nemôžme ubijať túto individualitu. To je podľa mňa podmienečná láska a to ma veľmi zlostí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Delli ,presne som to chcela napísať,myslím si to isté...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Keď som bola -násťročná pubertiačka, mala som s mojou maminou rozhovor nad niekoľkými otlačkami prstov na skle vo vitríne ("To vy naozaj nevidíte, že tu je urobený taký zárez, ktorý je na to, že tam sa má to sklo otvárať? Ja si tu zriadim daktyloskopické pracovisko, aby som zistila, kto z vás to stále robí!"), ktorú chvíľu predtým preleštila. V zariaďovaní bytov práve "prudko zúrilo" obdobie nábytku s vysokým leskom a ako príklad mi bola dávaná 3 či 4 ročná Dianka (dcéra kolegyne), ktorá je taká DOBRÁ, že na tom extra vysoko lesklom nábytku nezanechá ani jediný otlačok svojich prstíkov. S bohorovnosťou svojich -násť rokov som maminu odpálkovala v lufte, že také dieťa by som teda nechcela.
Čo sa babe snilo, to sa babe stalo - NEMÁM také deti, ba priam naopak, mám deti úplne opačné, keby som aj mala nejaké sklenené vitríny (pre istotu nemám ), tak cez to sklo by určite nebolo vidno (alebo by som ho musela 24/7 utierať) - ale veru ani vo sne by ma nenapadlo povedať, že moje deti sú ZLÉ!
Aj keď - občas si myslím, že aspoň jedno sa mohlo vydariť ako tá Dianka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

sak sa ti kraasne vydarili!!
A co je dnes s Diankou?
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To teda vôbec netuším, keď budem s maminkou, tak sa skúsim spýtať, chodí ešte stále ako dôchodkyňa na obedy do "podnikovej jedálne", takže sa s bývalými kolegovcami stretáva.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Adus, myslím, že keby si mala také dieťa ako bola Dianka (myslím tichunké a nesmelé), tak by si vymýšľala všetko možné, aby si ju naučila trochu nezbedníčiť .

Myslím si, že deti, ktoré nešantia, nepobehujú, nevymyšľajú hry a len ticho sedia na mieste, prehovoria, len keď sa ich na niečo niekto pýta, poslúchnu na prvé slovo... atď. - nie sú "dobré". Také "neviditeľné a nepočuteľné" deti avizujú nejaký problém.

Buď má problém dieťa - je také zakríknuté "od prírody" a potom je veľmi vhodné snažiť sa ho posmeliť a dodať mu sebavedomie.

Alebo je to dieťa tak "vydrezúrované" a potom je problém v príliš autoritatívnych rodičoch.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nemusi to tak vzdy byt, Georgina. Moj brat bol to 'dobre dieta' v nasej rodine. Od narodenia velmi dobre spinkaval, sam sa vedel hrat, nikoho zbytocne 'nevyrusoval' otazkami...ani sme nevedeli ze ho mame. Doteraz to nasi rodicia s stari rodicia spominaju aky bol Adko 'dobry'.
Vyrastol z neho aj slusny chalan, teraz ma 20 rokov a stale je celkom kludny, nejake problemi s nim rodicia nemali ani ked bol v puberte.
Kazdy sme nejaky iny. Pri bratovi si rodicia trosku oddychli ale zase ja a sestra sme boli ako certi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fazuľka, ak sa tvoj brat pekne sám hral, nevymýšľal nezbedy a podobne - tak bol proste pokojné dieťa. Jav síce pomerne zriedkavý - ale normálny .

Ja som v komentári vyššie mala na mysli deti, ktoré naozaj nerobia NIČ. Len tíško sedia na mieste a ledva dýchajú...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

U nas az moc zriedkavy - mala by si vidiet tie pozasivane rany co mne a sestre ostali ako spomienka na nase detstvo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nooo... Tak ten kontrast medzi vami musel byť o to viac nápadný . Nečudujem sa, že tvoji rodičia aj starí rodičia doteraz na to spomínajú .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale určite, také by ani ku mne vôbec nepasovalo, len vieš, vždy príde (čas od času) taká chvíľa, že obraciaš to svoje dieťa hore dole, prezeráš, hľadáš a nijak nemôžeš nájsť ten vypínač, potom začneš hromžiť, že keď je to také komplikované, prečo k tomu nedávajú návod na použitie ....
Ale v konečnom dôsledku si aj tak vždy rada, že ich máš....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja si myslim ze dobre dieta je vtedy ked ma respekt pred vlastnymi rodicmi a ked ich poslucha(nehovorim ze dieta poslucha vzdy ale v zasadnych veciach ako =o kolkej chodi spat, co doma pomoze robit a akym sposobom sa vyjadruje)a respekt pred ostatnymi dospelymi.Samozrejme ze dieta je nevyspytatelny tvor ale jedno je pravda ze ako sa doma dieta vychovava tak sa chova na verejnosti.A podla toho ich potom tie babky hodnotia.Nie je to tak aby boli ako vojaci ale ked rodic nieco povie, dieta bud zareaguje alebo nie.a to je ten respekt.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No áno,ale také dvoj, trojročné dieťa sa to ešte len učí. A keď má dieťatko obdobie vzdoru, tak sem tam naňho príde. Moji sú doma ako tak v pohode, no v rámci normy- brat a sestra, menší vekový rozdiel, tak sú na programe škriepky a podobné veci,ale keď k nám príde návšteva,tak sú ako vymenení. Robia to, čo bežne nerobia a ja si idem oči vyočiť, takže moji sa naozaj takto nesprávajú, oni sa predvádzajú a niekto si povie, že... no tak sa predvádzajú a niekto je zasa zhrozený, čo sú zač a ja môžem vysvetľovať, že normálne mi toto nerobia a že vôbec nie sú takýto zlí. Čiže pri mojich naozaj neplatí, že na verejnosti sa správajú tak ako sú pekne slušne naučení . Ale nerobia to pri každej návšteve, asi majú len svojich vyvolených,ale ako mne odľahne, keď návšteva odíde a moje deti sú opäť OK .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

určite nie sú a nikto nemá právo hodnotiť deti ako dobré a zlé, aj keď sa to tak bežne robí . Sú pokojné a temperamentnejšie, sú poslušné a menej poslušné, viac a menej citlivé, spočenské a samotárske ...
Nech robí rodič čokoľvek, zriedkavo majú deti identické správanie a temperament , môj starší syn je veľmi citlivý "rozumbradko" a mladšia dcérka zase temperamentná herečka .Napriek rozdielom sa im ale určite dajú vštepiť zásady slušnosti a všetko, čo považujeme ako rodičia vo výchove za dôležité. S tými múdrymi babkami napr. vo fronte k pokladni mám tiež svoje skúsenosti :Jaj, ty si ale zlý, šak bych mu ukázala...Oni už si svoje obdobie vzdoru určite nepamätali a svojich detí ho pravdepodobne nezažili.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

niekde som pocula ze dietatu by sa nikdy nemalo hovorit si zly/zla... ked uz tak to co si spravil/a bolo zle... ja by som nikdy nevypustila z ust vetu -uz ta nelubim lebo si zly/a- to ked pocujem ide mi (brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moja mama má štyri deti a vychovávala ich prevdepodobne rovnakým spôsobom a predsa najstarší brat a najmladšia segra boli také šidlá neposedné a my strední - tichí, poslušní, v kútiku... Dve "zlé" a dve "dobré" deti...

Georgi, ty si spomínala také dieťa, čo nerobí vôbec nič - myslím, že som bola presne také dieťa. Ale v mojom prípade to znamenalo, že som mala veľmi bohatý vnútorný život, od mala som chcela byť spisovateľka a v hlave som si písala knižky a niekomu to mohlo pripadať, že len sedím a čumím do blba alebo nebodaj sa sama so sebou rozprávam (to sa mi stáva aj dnes ). Fakt som nemala potrebu nadväzovať kontakty s inými deťmi (napr. v škôlke si nepamätám žeby som mala dákeho lepšieho kamoša - to u Kubka vidím, že potrebuje spoločnosť detí ako soľ a skamaráti sa bez problémov s hocikým hocikde); robiť neplechu, nič také. Bola som mimoriadne disciplinovaná a neviem o tom, že by ma naši k tomu doviedli nejakou diktatúrou. Moja matka si na mňa spomína do nejakej predpuberty ako na najanjelskejšie dieťa, aké kedy videla...

Teda neviem, možno som mala nejaký problém. Ale dodnes o ňom neviem. Rané detstvo pokladám ze celkom milé obdobie môjho života.

V skratke - aj pokojné deti, ktoré sa tu pomaly obracajú na spomalené, môžu byť úplne v poriadku po všetkých stránkach. Hej, nejako som to vzala osobne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale, Katka, o spomalenosti tu nepadlo ani pol slova . Písala som o správaní detí.

A pozri vyššie, napísala som DVE možnosti: buď je to v dieťati, alebo v rodičoch.
A čo sa týka tej prvej možnosti, napísala som: "...dieťa je také zakríknuté "od prírody" a potom je veľmi vhodné snažiť sa ho posmeliť a dodať mu sebavedomie."

Áno, medzi tými "neviditeľnými a nepočuteľnými deťmi" sú aj také, ktoré sú s daným stavom vecí úplne spokojné.
Ale sú aj také, ktoré by chceli kamarátov, kontakty, hry - ale nevedia, ako na to. A takým je vhodné pomôcť - posmeľovať ich a povzbudzovať.

Každá mama si pozná svoje dieťa najlepšie. A okrem slov prebieha výmena "informácií" medzi matkou a dieťaťom aj na nejakej inej, neverbálnej úrovni.
Ak mama cíti, že dieťa je síce tichunké, ale spokojné a "lieta niekde v oblakoch" - tak je všetko OK.
Ale ak mama cíti detskú nesmelosť a neistotu - tak je situácia úplne iná, nemyslíš?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Myslím. Hej, hej. Len som sa chcela ozvať za nás tichých Vyznievalo to v "náš" neprospech. Adus by ma napríklad ani za decko nechcela a tak
Súhlasím, že za tým môže byť veľa vecí. Ale aj celkom nič, len hĺbavé dieťa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veď to, môže a nemusí byť za tým veľa vecí...

Danajka nahodila otázku, či je "dobré" dieťa také, čo poslúcha na slovo a pokojne sedí v kúte.
Ale pre väčšinu detí také správanie jednoducho nie je prirodzené. Deti sú takmer všetky veselé, aktívne, plné energie, zvedavosti a chuti spoznávať svet.

A keď je nejaké dieťa tichunké a nesmelé - je vhodné, aby sa dospelí zamysleli, prečo je také.

Vieš, keď nastúpili do škôlky nové deti, mnohé reagovali tak, že si niekde tíško sadli a vyplašene okolo seba pozerali.
Takmer všetky stačilo milo osloviť, ponúknuť zaujímaú hračku, predstaviť ostatné deti - a už to išlo. Za týždeň si ich podľa správania medzi "starousadlíkmi" nespoznala.

Niektorým to trvalo dlhšie - to boli tie "od prírody" tiché. Tie sme posmeľovali, chválili, povbudzovali... Nezapájali sme ich na silu - len toľko, koľko dieťa chcelo. Je samozrejmé, že intorvert má inú potrebu sociálnych kontaktov ako extrovert.
Išlo nám len o to, aby sa dieťa pre svoju povahu necítilo v škôlke odstrkované a prehliadané.

No a potom tu boli deti, ktoré boli proste "vydrezúrované". A tam už to bolo nadlhšie... A nie vždy sa podarilo problém aspoň čiastočne vyriešiť... Žiaľ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je drezúra úplne zlá? Alebo až keď sa prekročí určitá hranica? Nie je to práveže základ, ktorý dávame deťom do života, aby mali sebadiciplínu, neboli lenivé, vštepujeme cit pre zodpovednosť? Učíme ich, že na každú akciu existuje reakcia... Stanovujeme mantinely, učíme ich rešpektovať iných...

Asi by bolo fajn vysvetliť si pojem drezúra Je to varianta slova prísnosť a disciplína dovedená do krajnosti/absurdnosti? Alebo je to jednoducho dôslednosť a zásadovosť?

Chcela by som byť sparťanská mama, ale som na to mäkká Vlastne - ľutujem, že som JA nemala takú výchovu, ale celkom opačnú. Možno však, keby som mala takú, chcela by som byť také dieťa ulice ako som teraz.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Medzi pojmami "disciplína" a "drezúra" vidím veľký rozdiel.

Deti doslova potebujú hranice. A disciplína je, samozrejme, potrebná.
Dieťa, či sa mu to páči, alebo nie (a deťom sa to zväčša nepáči), sa musí postupne naučiť, že mama má tiež právo na svoj život a nie je na svete len preto, aby ho opatrovala a starala sa oň.
Taktiež sa musí naučiť, že ostatní ľudia - vrátane mamy - sú rovnako dôležití, ako ono. Naučiť to dieťa, samozrejme, nejde zo dňa na deň. Ale ide to.

Drezúra je, keď je rodič presvedčený, že všetky práva má on, a je ako jediný povolaný na to, aby rozhodoval naozaj o VŠETKOM. A od dieťaťa vyžaduje slepú poslušnosť vždy a za každých okoloností.
Dobrý článok o panovačnej matke je tu: http://ozene.zoznam.sk/cl/100225/247081/Ste-panovacna-matka-

Takmer všetky extrémy sú škodlivé. Opakom drezúry je zase prílišná benevolencia - rodič uprednostňuje dieťa a jeho potreby vždy a za každých okolností.

No a netreba zabúdať aj na to, že každé dieťa je iné a podľa toho voliť jednotlivé metódy výchovy.
Metóda, ktorá je pre jedno dieťa pritvrdá - na druhé nezaberie vôbec...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áááále chcela, Konvalinka, a najmä teraz, keď viem, že sa rozprávaš sama so sebou, ja to tiež robím furt od kedy si len pamätám - to by sme sa mohli krásne spolu porozprávať samé so sebou
Naviac, dieťa ktoré sedí v kúte a komunikuje samé so sebou - to ešte nie je knedľa, knedľa je keď v tom kúte sedí a iba vegetuje - hladí do plafóna a ani nevie, že doň hladí a tak.

Ja tiež mám oveľa bohatší ten vnútorný život ako ten vonkajší - ale zase pri tom správnom podnete som "za každú špatnosť" a dajú sa so mnou "kone kradnúť"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahojte ja tu v Anglicku sledujem jeden program Supernanny a strasne si odtial beriem ponaucenia.Myslim si ze kazde dieta je zvladatelne a hlavne bez fyzickeho trestu.Ale trest tam je za neposluchnutie,nieco co to dieta bude docasne obmedzovat napr zavriet do izby a nesmie vychadzat pol hodinu alebo ho dat klacat do kuta a ked sa pohne tak ho tam stale vracaju naspat az kym sa neospravedlni.Dieta si sakra zapamata ci tam chce klacat alebo radsej posluchne. A podla mna ma mat rodic respekt dietata dnes uz sa na to velmi nedba, deti si nectia rodicov a tak to aj vyzera.Hlavne matky su prilis naviazane na svoje deti a vychovavaju ich velmi uvolnenym sposobom.Dieta si nakoniec dovoli nadavat rodicovi.kde to sme?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vieš Mischel,ja sa tiež radím k matkám ktoré sú naviazané na svoje deti.Nemyslím si ale že môj syn by si mi dovolil nadať.Volím k nemu cestu láskavú a úprimnú /zároven dôslednú/ a vie čo si môže dovoliť...Ak ti dieťatu určíš hranice v detstve a trváš na ich dodržiavaní,tvoje dieťa má potom v tebe prirodzenú autoritu a nedovolí si ti proste nadať alebo niečo podobné...Zatial to tak u nás funguje a myslím si že napriek tomu že som k nemu "milá a dobrá" ,má vo mne práveže oporu ktorá ho nikdy nesklame a je za nu myslím vdačný...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

niesu "dobre a zle "deti...je len dobre a zle spravanie...a rodicia su tý,ktorý maju "v rukach"to, aky clovek z toho neviniatka vyrastie...je to ako nepopisany papier,a je na nas co na ten papier"hodime"....deti kopiruju to co vidia doma,potom v skolke,skole....a ak maju dobry zaklad v najmensom detstve tak prirodzene dokazu selektovat,co sa nevynima "slusnemu " spravaniu...isteze zalezi aj na temperamente,ale zasa je len na nas rodicoch ako to dieta usmernime....sami casto robyme chyby a sme neprijemny k okoliu,preto nemozme od deti ocakavat,ze sa budu spravat podla predstav nasich,podla predstav babiciek,uciteliek....nasou ulohou je ich usmernovat,vysvetlovat,chapat a chranit...tesit sa s nimi a LUBIT ICH.laskave objatie je ucinnejsie ako tisic slov a napomenuti...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Vypichnem" Cookies tieto: VYSVETLOVAT USMERNOVAT CHAPAT CHRANIT LUBIT ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Milé žienky, ja to mám tak pol na pol. Tri deti sú akože "dobré" a tri "zlé". Napríklad jeden zo synčekov má 6 rokov a je živý, ked bol menší tak mi každý vravel že je hyperkinetický a bolo aj pár takých čo ma nahovárali na utlmujúce lieky. On jednoducho stale "pracuje". Vstáva velmi skoro, niekedy už o piatej ale už sa naučil že nas ostatnych nemá budit, tak ide z detskej izby a kreslí si,alebo skladá pucle, teraz najnovšie ho chytili sudoku-miesto čísel mu tam kreslím obrázky.Celý den je v jednom kole a stale volačo vymýšla. Dnes napr kreslil obrázok cloveka aj s vnutornostami. Nakreslil srdce, pluca, črevo-same doležité vecia ešte jednu machulku, k nej šípku a nápis FUJ. Pytam sa ho:"A toto je čo? Toje pečienka, tú nelúbim" alebo sedia na koberci so staršou sestrou druháčkou a píšu spolu ulohu z matamatiky. Ona píše a on jej diktuje:"To nemaš , že ti dám dva cukríky a potom ešte tri. To ti dam dva krát tri cukríky ty sprostá." Na jesen ide do školy. No dá sa také dieta nelubit? Objektívne je hrozne vyčerpávajúci. A babky majú taku tendenciu, že ho žiadna nechce, lebo "je zlý"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zlate deticky

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je sikovny,mudry,a ma vela energie podla toho co pises,takze babky ho "nechcu"lebo nemaju na neho trpezlivost...a tiez zvyknu hovorit(,babky,)ze deti su ine"drzejsie"tazsie zvladnutelne...ja vzdy vravim,ano,su ine ako my ked sme boli deti,alebo aj stary rodicia ked boli detmi,ale aj doba je ina...a na tie deti vplyva vsetko co sleduju...a oni teda sleduju dokladne... Prajem hlavne vela trpezlivosti,urcite je to krasne a mudre dieta,ale asi vyzaduje vela energie,prave to je ten temperament,proste kazdy sme iny..ved to by bola nuda,ak by sme boli vsetci rovnaky...