ako dalej

máš dve malé detičky, nemáš to ľahké
myslíš že počuje dobre??
čo na to detská lekárka u vás na obvode, jej si sa so svojimi obavami nezverila??
Každé dieťa je iné, možno to potrebuje len čas
čo najčastejšie s ňou komunikuj, všetko pomenúvaj, spievaj jej...hlavne aby necítila nejaký tlak,,,všetko spontánne
uvidíš, chce to ešte čas

Ahoj Vierka.Nebud ,,zufala,, z dcerky.Ona sa rozhovori,daj jej cas.Moj syn ma 19 mesiacov a tiez nehovori.Povie mama tata baba papa a hotovo.Je inak sikovny,rozumny,prinie co mu kazem,ukaze co chce...Len ta rec.Aj ja pocuvam od okolia [rodiny]ze uz daaavno ma hovorit a nech s nim idem k lekarovi...Nasa pediatricka mi povedala,ze ked pocuje a reaguje na podnety,nemam sa strachovat.Do 2 rokov ma cas.
Aj ja sa s nim rozpravam,venujem sa mu,no ked on nechce hovorit,tak nechce.Ked mu kazem nech povie nejake slovo,okamzite sa otoci a prcha odo mna.
Na druhej strane...Moj syn sa v pohode SAM naje vidlickou [polievku mu davam ja]co starsia dcera v jeho veku nedokazala.Takze napreduje v motorike.
Ja uz reci rodiny ignorujem,nech sa staraju o seba...
Neboj,deti sa nam rozhovoria,az nas to bude mrziet

vierocka klud, dieta nemozes jednoducho presvedcit abyrozpravalo, jednoducho pre tvoju dcerku este nenastal spravny cas, kazde dieta je ine ma iny rytmus dozrievania a pokial tvoja dcerka nema potrebu rozpravat tak prosto nebude, nenut ju do nicoho, to by bola ta najvacia chyba
podla mna to teba ani tak netrapy, ako skor tvoje okolie, svokra hlada chyby tam kde nie su...s tym nespravys nic...ako sa na "nerozpravanie" vasej dcery pozera tvoj muz? mozno by sa zo svojou mamou mohol porozpravat a "dohovorit" jej , pretoze podcenovanim a pohrdanim sa dosahuje len strata sebeucty a nie riesenie problemu(ak nejaky je)
si par tyzdnov po porode, este nie si uplne fit ani fyzicky ani psychicky tak sa prosim ta nezatazuj takymito umelo vytvaranymi problemami
mozno by nebolo odveci navstivit detsku psychologicku, mozno jej nechut rozpravat suvisi s pobytmi v nemocnici, a tam ti najlepsie poradi skuseny detsky odbornik

a inak ...na odlahcenie ma napadol ten vtip, ze syn cely zivot nerozpraval a ked pri nejakej prilezitosti volaco povedal, tak sa otec zacudoval, ze synu ty rozpravas? a doteraz si preco nerozpraval a syn hovory: Tato, ved nebolo o com!

neviem, skus sa dat do kludu najprv ty... reci manzelovej rodiny i tvojej svokry - hod cez rameno - proste nepocuvaj ICH... kazde dieta je ine!!! ked budes v klude ty, budu v klude aj deticky... skus vybehnut medzi deti - starsej to prospeje... predpokladam, ze tvoje deti maju rovnakeho detskeho lekara/ku, tak ked pojdes s mladsou na poradnu, skus sa opytat na starsiu, urcite ti vas lekar/ka poradi, pripadne sa mozes objednat u logopeda, ked sa ti to nezda...
s nocnikom, ked sa ho boji, ju nestras - dajte si chvilocku pauzu, mozno skus pouzit namiesto nocnika malu dosku priamo na wc s tym, ze bude cikat ako velka...
a prehodeny rezim mladsej? to babatka mavaju... skoro vsetky... napravi sa to, len treba trosku vydrzat - a nedat na reci tych, ktori zabudli, ze deti sa ucia - nie vsetky rovnako rychlo a tiez, ze deti aj placu...

vierka,
v tvojich slovach vidim viacero rovin. Jedna je "nehovoriaca" dcerka.
Ak ma sluch v poriadku a lekarka ta ubezpecila, ze nie je dovod na obavy, tak by som sa toho drzala. "Nehuc" do nej, nechaj jej cas, spievaj jej, rozpravaj, recituj, citaj... Ale nic nasilu, ako spravne pises, nebolo by dobre v nej vypestovat odpor.
Druha vec je vztah tvojej rodiny k tebe. Tu vidim vacsi problem. Nik nema pravo ta podcenovat, hovorit, ze si hlupa a podobne. Taketo reci vobec nemusis pocuvat. Tu je aj dolezite, ako sa k tomu stavia tvoj manzel. Mal by sa ta zastat, mal by byt ten, co ta podporuje. Ak to tak je, fajn. Ak nie, treba s nim o tom pohovorit.
Si plnohodnotny clen vasej rodiny, to maj na pamati.
Svokra aj cela manzelova rodina mozu mat svoje nazory, ale ty nie si povinna ich pocuvat ani respektovat.
Okrem toho sa mi vidi, vierka, ze si unavena. Mas dve malicke deti, je to pochopitelne.
Kedykolvek je to mozne, oddychni si, pospi si, robota ta pocka, niec nie je dolezitejsie ako zdravie a pohoda teba a tvojicch deti.
Drzim ti palce.
Eva

Evka v podstate uz napisala vacsinu z toho, co by som pripisala i ja... snad este to, ze narodenim noveho surodenca niektore (prvorodene) deti urobia akoby krok spat, snazia sa ziskat maminu pozornost, lebo v ich ociach sa maminy zrazu viac venuju babatku a toto dovtedy nepoznali, vzdy boli predsa oni stredobodom pozornosti... ale inak tvoja mala, ked este nema dva rocky, je podla mna "v norme" - niektore deti zacinaju hovorit neskor, zato su sikovnejsie ci rychlejsie v inych oblastiach - ono unava a "povzbudenie" od rodiny tiez dokazu s clovekom vykonat svoje - skus si oddychnut... a ak chces nieco nove vyskusat, mozno skus praktizovat hry s manuskami - su deti, ktore radsej odpovedaju alebo komunikuje s babikami
Katarina

Vierka k tomu rozprávaniu.Neboj sa dcérka sa rozhovorí.Ja varujem detičky a keď som mala prvé dievčatko to bolo veľmi šikovné.Pekne hovorila už od 14 mesiacov.Každý deň sme sa naučili niečo nové.Keď mala 18 mesiacov už sme poznali základné farby ,veľa básničiek a dokázala debatovať ako 6 ročná.Odišla mi do škôlky a zobrala som si chlapčeka.to sa nedalo porovnať.Venovala som sa mu rovnako ,ale nič.Môj syn ho mal rád a tak ho niekedy bral k sebe do izby a raz prišiel a hovorí,mami on je nemí .A čuduj sa svete ,prišli dva rôčky a on sa tak rozhovoril,že ho nebolo možná zastaviť.Začal pekne čisto hovoriť.On do dvoch rokov bral všetko ale nehovoril a potom som bola prekvapená čo všetko v tej hlavičke si uchoval.
Každé dieťa je iné.
A k tomu spánku.Moja nevestička je tiež doma s detičkami.21 a 11 mesačné.Syn chodí z práce o šiestej a hneď sa ju snaží odbremeniť.Venuje sa malému .Kúpanie ,krmenie a uložiť spať.Nevesta sa postará o malinkú a o ôsmej majú kľud.Syn chodí hrať hokej ale až keď deti spia a keď nezaspia,že im niečo je tak ostáva doma.Je to len o dohode.Veľa trpezlivosti ti prajem

nezufaj,moja mala zacala az po 3 rokoch. doktorka povedala,ze je to uplne normalne,ze su deti,ktorym sa jazyk rozviaze az po 3 rokoch. a naozaj,sice teraz hovori,ako moj maly 2 rocny,ale sa zdokonaluje. a poviem ti,ze o nic som neprisla,bo malemu sa usta nezavru,ze si niekedy poviem,ako bolo dobre s malou

Čo sa tyka reči u tvojej dcérky, nemaj strach, ani ju nebudeš vedieť zastaviť ak raz začne. Moja dcéra začala až po troch rokoch a vtedy ešte aj lekárka povedala - no a čo, veď ma čas. Dokonca aj zubky jej išli neskoro, mne to nevytykala rodina, ale mamičky na ihrisku. Cítila som sa trápne a už som mala strach vôbec tam isť čo im poviem, až som sa raz nahnevala a povedala, nuž moja dcéra síce nehovorí, ale vie sa krásne hrať aj s inými deťmi, čo o tvojom sa povedať nedá a tiež je šikovná keď kreslíme alebo pri iných veciach. Nuž a pomohla som hlavne sebe, prestali hlúpe reči o tom čo ktoré robí a čo nie, no a čo bolo zvláštne, odrazu som stretavala tie normálne mamičky.
Skôr ma trápi to, čo je v pozadí toho všetkého. Dieťa ľubi všetkých a robí iba to čo im dovolime. Si mladá, ale si matka dvoch deti a tak trošku viac sebavedomia, prosím, začni si viac vážiť samu seba. Tu úctu k tebe ti nedá ani svokra ani muž ani nik, ak si nebudeš vážiť viac TY samú seba. Nik nemá právo ťa ponižovať, porozprávaj sa s mužom a možno aj so svokrou, možno je lepšie hovoriť mamou. Potom Ti možno bude ľahšie preklenuť ťažkosti.
Maš to ťažké a naozaj viem o čom hovorím. Deti ťa potrebujú a ty nie si určite hlúpa a čo ja viem aká.
Veľmi objímam, aby si našla silu a pomohla v prvom rade sebe.

Vôbec sa s tým netráp a nenechaj trápiť. Jeden z mojich chalanov začal hovoriť až po 3 roku, o plienkach radšej ani nehovorím.... Vegeťák, mal čas. Manžel to vždy odbil so smiechomˇ"Co sa trápiš, nemá o čom" A potom drobec zrazu spustil - bóóóóže, jak my sme spomínali na časy, kým bol ticho . Každé dieťa sa vyvíja ináč - to sa nedá zovšeobevniť. Pokial dobre počuje - a to píšeš, že počuje - nechaj tomu ešte čas. A určite ju nenut - just ti nebude rozprávať . Hravou formou, ani sa nenazdáš a bude po probléme. A nedaj sa !!! Nezabudni, že pre tvoje 2 deti si "stredom vesmíru " TY , o teba sa opierajú najviac.Klídek. Ja viem, že ono sa to hovorí, ked človek nespí, nestíha a ešte nie je ani patrične ohodnotený - je to prechodné - BUDE LEPŠIE, možno už zajtra
Tedy

.......naozaj este nieje dovod na obavy....moji chalani tiez zacali rozpravat neskor...naozaj ju nenut,uvidis,ze budes sama prekvapena,ked odrazu zacne pouzivat nie slova,ale cele vety.A mudre reci z okolia si nevsimaj .Kazde dieta je ine,chce to cas....

vierka, co sa tyka dcerky, skus sa vypytat na specialne pracovisko speciallny logoped, ten moze zistit, ci je tam nejaka organicka pricina, alebo iba to chce cas. Vacsinou su tito specialisti v kazdom okresnom, alebo krajskom meste. A co sa tyka toho, ako Ta "castuju" roznymi urazkami Tvoji pribuzni: Moj otec mi vzdy hovoril:"Nikdy sa nenechaj ponizovat, ale nikdy sa ani nad nikym nepovysuj." Aj Ty mas svoju hodnotu. Ja som na tuto otcovu "povedacku" zabudla akonahle som sa vydala. Ked som sa stazovala manzelovi, ze sa ku mne jeho rrodicia, hlavne mama zle spravaju, povedal mi vzdy, ze to nepocul a ze predsa je to jeho matka. Preto, aby som si pred nimi nepripadala hlupa som robila co som mohla, do tridsiatky som si urobila nadstavbu a potom som zacala chodit na vysku, ale nic nepomohlo... Az raz sa mi otvorili oci, ani neviem ako, asi vekom. Netreba ziadne skoly, nikdy v ich ociach nebudem inteligentna, ani keby som vychodila 10 vysokych, ale ani sa nenecham ponizovat, akonahle som zacala vystrkovat rozky a obranovat sa, kedze ma neobranil manzel, tak sice svokra na to nebola zvyknuta a nadavala, ala teraz uz vie aj ona, ze ja som uz davno dospela a mam svoje skusenosti a aj svoju hlavu a ak sa kopnem, tak si mozem nadavat iba ja sama a nikto nema pravo ma sudit a ani mi nadavat ani ma povazovat za hlupu, toboz nie svokra. Ty si predsa jedinecny clovek, uzasna mamina a dobra manzelka. Nenechaj si so sebou robit, co ostatni uznaju za vhodne. Aj keby si nemala dokoncenu ani zakladnu skolu, tak nema nikto pravo hovorit Ti, ze si hlupa. Nie si hlupa, robis co vies, snazis ako sa len da. A ak sa svokre nepaci, ze mala nehovori a vraj sa jej nevenujes, nech pride k Tebe denne aspon na dve hodinky a moze sa jej venovat, lebo kritizovat je lahke, ale pomoct je tazsie. Ktovi ako by sa asi pacilo Tvojej svokre, keby si jej poveadala Ty, alebo ktokolvek, ze je hlupa ako jej vnucka? Aj na to je jedno mudre porekadlo: "Nerob druhym to, co nechces, aby druhi robili Tebe." Joj, mam momentalne v sebe zlost, lebo sa v Tvojom pribehu uplne vidim a vidim aj to, ze podkopavaju sebavedomie jednej skvelej mladej zene. Bud odvazna a uz teraz sa "nedaj", drzim Ti palce. Stale nas ucia na psychologii, ze kazdy clovek je jedinecna bytost, tak si to opakuj a aj Ty si zasluzis byt uzasna, skvela a dobra a super, ved to aj si a stale si to opakuj, aj manzelovi to casom dojde. Drz sa.

Vierka00022, Tvoja dcérka zbiera slovnú zásobu, neboj sa, hluchá ako hovoríš nie je, reč má svoju detskú, takže ani nemá nie je. Prídu časy, keď bude celá rodina nostalgicky spomínať na časy, keď ste sa jej museli doslova prosíkať, aby s Vami hovorila a včuľ sa jej klapačka nezatvorí. Ani Tebe sa na povel rozprávať nechce. Toto máme odskúšané u našej vnučky, teraz rozpráva ešte aj zo sna.

Vierka ak máš pochybnosti, objednaj sa s dcérkou na logopédiu. Na logopédii sa nevenujú len poruchám reči, ale aj posudzujú správny vývoj reči, dokonca myslím už od 1 roka veku, možno aj skôr, pracujú aj so sluchovo postihnutými a pod., vedia poradiť ako reč vhodne rozvíjať. Určite tým nič nepokazíš a aj svokre môžeš dať na papieri, že rozvoj reči u tvojej dcérky je v poriadku. Ja si tiež myslím, že ak nerozpráva zrozumiteľne v dvoch rokoch ešte to neznamená žiadnu tragédiu. Prajem veľa zdravíčka pre obidve detičky.

Vierka, dievčatá Ti už dali veľa dobrých odpovedí na Tvoje otázky / evka, margori a iné/, ja len z vlastnej skúsenosti chcem dodať, že obe moje deti začali viac a zrozumiteľnejšie rozprávať, až keď nastúpili okolo tretieho roku do škôlky , a pritom podnetov mali neúrekom, riekaniek a pesničiek sa napočúvali neúrekom . Je síce pravda, že sme boli viac sami a podnetov zvonku bolo menej. Syn začal ale potom ako 4-ročný už napríklad čítať, dcérka okolo 5 roku, takže určite nie zatiaľ dôvod na paniku, ak počuje a reaguje na slová.

vierka nečítala som všetky komentáre ale kašli na svokru a čo si myslia ostatní, moja dcérka začala rozprávaať až po 2 rokoch a odvtedy rozpráva, rozpráva, dokonca učitelky v škôlke ju chválili akú má slovnú zásobu, na úrovni 5 očnej a to mala 3 roky, moja mama tiež vrtala a tak som jej pekne ,,vysvetlila,, že je to mja dcéra a ked lekárka povedala že je to normálne tak nie je čo riešiť a je to moja dcéra tak sa bude robiť to čo sja a môj manžel uznáme za vhodné a bolo to,