Neskúšala si sa ich na to opýtať? Možno majú "starú" vyýchovu založenú na tom, že deti zaspávajú sami a musia sa nechať vyplakať. Alebo možno majú naozaj nejaký problém. Aj my sme mali (našťastie len dvojtýždnové) obdobie, že synček chodil plakať s "revom", nasilu, len videl postielku, a plač obrovský. Nedalo sa ináč, ak onasilu... Potom, ako to prišlo, tak aj odišlo. Našťastie 
Ja osobne si myslim, ze pripad pre socialku by to bol v pripade, ze deti placu, pretoze su rodicmi tyrane alebo nieco podobne. Nie kazde dieta je rovnake, nie kazdy rodic ma rovnaky system uspavania deti.Vies, moje dietatko ma obdobie vzdoru. Lahnem si ku nemu, precitam rozpravku ale niekedy ked od neho odchadzam hoci nespi, spusti sialeny rev a chce aby som zostala pri nom.Nie vzdy sa to vsak da, tak mu vysvetlim, ze musim este v chvilu popracovat a vratim sa ku nemu.
Ja niesom matka, ktora by ho v tom amoku rada nechavala, ale ked vidim, ze sa jedna o rev z trucu, necham ho chvilu si pokricat a po ani nie 5 tich minutach plac konci a zmieri sa s tym a zaspinka. Poznam od susedy deti, ktore si podobnym sposobom vynucuju pozornost rodicov dlhsie ako par minut. Kazde dieta je individualne, ja mam zasa problem so susedinym psom, ktory, ked je ona dlhsie v praci priserne zavija. Ale co narobim? Jemne som jej to nacrtla, ale ona nevymeni pracu kvoli mne a mojim citlivym usiam.Takisto ani rodicia neprelepia pusu svojim ratolestiam kvoli placu.Toto je jedna z veci, ktora sa v panelaku tazko riesi. Aby si poznala dovod placu, mozes dotycnych rodicov priamo opytat ale nemusis sa dockat len otvorenej a milej diskusie. A hlavne... sme len rodicmi a kazdy mame na deti vlastnu taktiku, ktora vsak bohuzial nie vzdy zabera podla nasich predstav.
Presne tak. Moja mala chodi spat s usmevom, pusa na licko, usmev, okuzlujuci pohlad na mna a ked zavriem dvere....REV.Asi 5 min., potom uz len rev hereckovcky a potom sa rozprava s babikou az kym nezaspi. Keby som pri nej ostala alebo za nou chodila, nezaspi, len sa bude bavit.
Takze ozaj, ako vravi Laura, ak to nie je rev v amoku alebo zo strachu, tak necham vyplakat.
Bola som milujúca
no vystresovaná matka dvoch šarvancov len s ročným vekovým rozdielom.
A mala som tzv.HÚKACIE OBDOBIE-páči sa mi tento výraz- počula som ho od jednej maminy...
proste v tom období sa nedalo inak- dni časovo našponované, manžel stále v práci,problémy s bratom, rodičmi- proste na všetko sama.A tak som húkala na svoje deti a občas som si povzdychla, že už som prípad pre sociálku, občas som si tak sama pre seba povzdychla,že hádam ma susedia aj natrú kamsi na úrad, že svoje deti týram...Raz sa dokonca stalo, že milá suseda to dobrosrdečne oznámila manželovi, že húkam po deťoch...samozrejme že chyba bola na mojej strane- načo by manžel občas prišiel z práce domov skôr a pomohol mi
-to také zbytočnosti, načo??? Ale o tomto sa nebudem rozpisovať, podstata je asi tá, že kým ja som mala tie hlboké výčitky aká som príšerná matka tak moje okolie sa tvárilo dokonalo...veď problém je vo mne- ja predsa húkam...
No raz som zachytila štýl uspávania dcéry našej susedy, ktorá to tak úprimne vtedy povedala môjmu manželovi a bola u rodičov na návšteve...Keď som zachytila tento štýl uspávania až mi trhalo srdce, to dievčatko tak srdcervúco plakalo, prosila mamu aby ju nedávala spať, že ona nechce spaaaať-bolo to popoludní...trvalo to snáď aj hodinu a neustále sa spolu dohadovali,matka chodila do izbičky, dcérke dohovárala, zatvárala dvere a stále dokola... potom bolo asi na pol hodinku ticho a potom bolo po spaní...
AAAAle ja som si konečne vydýchla pretože som zistila, že tá dokonalosť nie je až taká dokonalosť ako sa rada tvári...
chlapcov som vždy uspávala tak, že som si k nim ľahla, hlavne Filipko to potreboval, Matúško ten zaspával vždy tak, že tri krát zaklipkal očkami a už spinkal...Filip potreboval kontakt,hladkať po chrbátiku, veľa dotykov, neskôr sme pravidelne čítavali rozprávky, vždy som pri nich ostala dovtedy kým zaspinkali...
V paneláku je to zložité,ale nechajme ľudí dýchať nech žijú svoje životy ako najlepšie vedia, nikto z nás nie je dokonalý a nemá patent na rozum...
Klodik, hukacie obdobie mame prave teraz, ale to je cez den a hucim ja, lebo inak by mi skakali chalani po hlave alebo by sa pohlusili navzajom. Stane sa, ze mladsi sa trieska o zem, ked si chce nieco vynutit, ale to je tiez cez den. Taketo obdobie vzdoru ma aj dievcatko nad nami a obcas sa aj zasmejem na jej argumentoch, preco by mala dostat to, co chce 
To vsetko pokladam za "normalne" situacie. Ale vecer... ti, co si zapnu telku, tak ten plac nepocuju, ale ked je v byte ticho, lebo uspavam deti, tak pocut vsetko.
Iwa ale to čo my považujeme za normálne situácie možno iný za normálne nepovažujú a naopak...
proste sú možno rodičia ktorí si k deťom nedokážu ľahnúť, prečítať rozprávočku, poláskať sa, pohladiť, porozprávať, vychutnať si tie nádherné chvíle...zavrú deti do izbičky, tie revú-vyrevú sa zaspia...proste toto možno považujú za správne...
vlastne neviem čo by som robila v takej situácii,keby takto vyplakávali naši susedia, len viem, že niekedy je tá hranica ako sa vzájomne hodnotíme dosť krehká...
Klodik, Obzvlast ta posledna veta
Áno BÝVAJU AJ TAKÝ rodičia všetko iné je viac než svoje detičky. Poznám takých-moji susedia ich malé deti 2 a 5 ročné plačú aj o polnoci a behajú po dvore kde je mama. Mama má rada kamarátky cigaretku nočné žúrky a deti majú spaT SAMÉ
Iwa a ty odkial vies co sa u susedov deje? Bola si tam? Videla si ako u nich prebieha zaspavanie?
Neviem o akych starych detoch sa bavime, ale my mame 4 mesacnu dcerku a ta vresti pri zaspavani kazdy den. A nie preto, lebo by sme ju nechali vyplakat a zavreli za nou dvere!!! Skusame vsetko - nosenie na rukach, hojdanie, spievanie... ale ona si vresti a vresti a potom po pol hodine, niekedy hodine konecne zaspi... Takze neviem na zaklade coho si dospela k zaveru, ze na susedia su pripad pre socialku...
Na polovicu okien, odkial sa ozyva plac, vidim z kuchyne (barak je do "L") a je tam cierno-cierna tma a deti placu a volaju mamu. Su to deti 2-4 rocne. Ja mam fakt pocit, ze ich tam len zavru a nechaju plakat, lebo ten plac je kontinualny, metoda "ked sa vyplace, zaspi"... Bohuzial, je to uz susedny vchod, tak sa tam nedostanem a zvonceky mame oznacene menom a poschodim az osmi v tomto bloku. Boli sme aj u susedov pod nami zaklopat, ale nik nam neotvoril, hoci pohyb za dverami bol. Male babatka mavaju koliky, to neriesim, zazila som. Aj ked je dieta chore, tak place, ale je to iny plac. Vcera som uz fakt mala nervy v kybli, lebo mladsi uz bol strasne unaveny, mrnkal mi na pleci, bola som s nimi sama a nemohla som ich nechat a ist sa pozriet do susedov.
Nakoniec plac zrazu prestal.
Vcera som este patrala po internete a nasla som odkaz na knihu Jean Liedloffovej Koncept kontinua. Podla popisu je to metoda opacna od plakacej metody Zaspi same. Nepoznate tuto knihu niekto? Vydali ju pred 3 rokmi, tak neviem, ci ju niekde zozeniem, ale skusim.
mne ju pozicala svagrina. Precitala som ju, a mam zmiesane pocity. Celkom som sa s nou nestotoznila, priznam sa :(
Mam ju doma. Je to uzasna kniha. Dokonca som mala tu cest sa rozpravat aj s Borou Berlinger, ktora knihu prelozila. Krpec spal so mnou dokedy to slo, a teraz spime opat spolu, pretoze zacal plakavat
Ked bol Matko malicky bol nosenec 
, to boli tie najuzasnejsie chvile. Akoby som si predlzila tehotenstvo.
Knihu kupis aj tu : http://nosime.sk/kategoria525-literatura
Vdaka! Idem si ju hned objednat. Vcera som ponehala vsetky knihkupectva v okoli, ale nemali.
rado sa stalo 
Jarka, teraz nemáš - požičala si mi ju 
.
A konečne (aj po tomto "pripomenutí") som sa dostala k tomu, aby som tu o nej napísala podrobnejšie: http://www.nanicmama.sk/ine-knihy/jean-liedloffova-koncept-kontinua
Ved ja viem, ze je u teba Myslela som to tak, ze som ju kupila, a precitala 
Iwa túto knihu tu kedysi spomínala Polárka- neviem či ju aj má, alebo ju len čítala...tiež by som si toto dielo rada prečítala
Som rada, ze som nasla tuto temu, uz som si pripadala, ze som sama na svete. Nasa Dorotka ma 5 tyzdnov, a striedaju sa jej rozne 'obdobia'. Minuly tyzden bol kocikovy, dokazala spat iba v kociku. Tento tyzden je 'tyzden na fitlopte. Zaspi jedine vtedy, ked ju mame niekto na rukach, a hopkame na fitlopte. Ked ju nutim zaspat inde (v kociku, v postielke, v koliske), srdcervuco narieka.
Naviac je tu tlak okolia, ze ju mam nechat vyplakat, ze ona sa nauci zaspat sama. Ked sa rozpravam s mojou starou mamou, a hovorim, ze je to babatko narocne na cas, tak mi povie LEBO SI JU ROZMAZNALA. To by som rada vediet, ako som j rozmaznala.. asi som ju nutila zaspavat na rukach. Alebo som jej pripadne dala pichliace do kocika, aby nechcela spat tam.
Ked len tyzden... :) Nas mladsi mal fitloptove obdobie cely rok 
V kociku spinkaval iba poobede a aj to sa musel kociar hybat - teda starsi sa hral vonku v pieskovisku a ja som okolo neho kruzila s mladsim v kociku. Do obchodu alebo inde medzi ludi iba v satke, inak z kociara znela sirena. Vecerne uspavanie na fitlopte, potom uz spal v postielke, ktora bola jednou stranou pritisnuta k mojej posteli. Starsi take "stastie" nemal. Narodil sa skor, bol v inkubatore 10 dni, mohla som za nim chodit len 2x denne. Ale nikdy som ho nenasla plakat, ked som prisla, ani ostatne babatka neplakali, hned nabehla sestricka, nastastie... A Matko je spachtos, jeho stacilo drzat za rucku a do 10 minut spal ako drevo. Ale tiez som mala postielku jednou stranou pri mojej posteli.
Vietnamka, malu nerozmaznavas, nedaj si to od okolia nahovorit. Pri Tebe bude spokojnucka a spokojne dieta = spokojna mama.
vietnamka,
nosenim na rukach, uspavanim babatko nerozmaznas, ale davas mu pocit istoty a bezpecia. Ak to niekto vnima ako rozmaznavanie - nuz, to je vec pohladu. Pocuvaj svoje srdce, nenechaj sa tlacit nikym z okolia, hoci su to aj najblizsi pribuzni.
Vsetky babatka su narocne na cas, to je v poriadku. Ver tomu, ze to nebude donekonecna a raz, ked bude dietatko starsie, budes na to s laskou spominat.
Vychutnavaj si to, ze tak potrebuje tvoju naruc a tvoju blizkost, to je to najdolezitejsie, co mu mozes dat.
Eva
Ja som este kratkodoba maminka , tak nechcem mudrovat .Ale s tym rozmaznavanim liezli na nervy aj mne , aj moja sestricka, ktora je mladsia odo mna a je slobodna, bezdetna, tak o uspavani musela vela vediet (ale aj tak ju lubim ). Ja som maleho dlho uspavala na rukach, a aj vtedy to niekedy slo lahsie, niekedy tazsie. Aj som si myslela, ze s tym uz musim skoncit, aj boli pokusy, ale maly uz bol navyknuty..tak bez ruk len plakal....tak som to nechala tak. Neskor som vypustila uspavanie na rukach len vecer, iba som si lahla do svojej postele a postupne si zvykol. A ked mal moj chlapisko rok,asi si povedal,ze on uz na rukach nepotrebuje byt, jednoducho to odmietal. Tak som ho sup do postielky a cuduj sa svete, zaspi vzdy...raz pridem, raz od neho odidem a zatial to ide bez vacsich manierov .
Takze som prisla k zaveru, ze kaude dieta je ine a vyzaduje nieco ine a uz by som sa na take reci vykaslala. No uvidime, ako to bude pri druhom babatku . A ked pocuvam mamicky, skoro kazda ,,lamentuje" ako vseliak jej dieta zaspava .
No, presne. Vsetci su tzv. poradcovia na telefone. Cez telefon davaju mudre rady, ako dieta vychovavat. Na zaciatku bola taka aj moja mamka, potom prisla ku mne, a uz prestala. Tiez pochopila, ze nema vyznam dieta 'vychovavat', ked nema ani mesiac. Iba co ju vynervujeme, chuda male.
A este k tomu zaspavaniu: mas pravdu. Mne niekedy srdce trha, ked vidim, ze Dorotka by tak hrozne uz chcela spat, a nevie sa upokojit. Mam prostriedky, ale nemozem ich pouzit :(. Bezpecne ju upokoji napriklad mliecko, lenze ona je na nutrilone, a ten sa nesmie davat castejsie, ako kazde tri hodiny, takze jej ho nemozem dat, kedy sa mi zachce. Alebo, dobre funguje cumlik (obdobne, ako flasa), lenze ten zase odmieta akceptovat, stale ho vypluva.Som velmi stastna, ze mame tuto fitloptu, lebo by sa vobec nevyspala.
Vietnamka...nemaj absolútne nijaké výčitky že si svoje bábo rozmaznala.Môj mladší syn,momentálne 1,5 roka sa od narodenia uspával len na rukách alebo na fitlopte,mal problém so stolicou,mal ju len raz za mesiac a preto mával obrovské bolesti a ked to na neho prišlo tak neplakal ale doslova kričal a vždy pri tom zachrípol.Chceli ho dokonca aj operovať na črievka,ale naštvala som sa a začala som ho trochu skôr prikrmovať a ono sa to pohlo do normálu.Takže kôli tomu sa od narodenia uspával len na rukách.
Teraz má 1,5 roka a na rukách sa uspáva stále,dokonca mi zaspáva len na "mliečinku" počas kojenia.Hej viem,tiež počúvam že to tak nie je správne a že bla bla bla a čo ja viem čo ešte.
Áno uvedomujem si to aj ja.....ale ak to jemu takto vyhovuje a mna osobne to až tak nezaťažuje...NERIEŠIM TO !!!
Proste je to moje dieťa a ja ako jeho matka som povinná sa postarať o jeho blaho a držím sa hesla- 100 ludí 100 chutí.Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné a môjmu dieťaťu TOTO a TAKTO.
Takže nemaj výčitky a netráp sa preto
Ja si vždy poviem ked mi takto zaspí na mliečinku...no a čo,ved je to naposledy,tak si to musím vychutnať kým sa dá,lebo vyrastie a TOTO mi bude chýbať.Toto zaspávanie je o nás dvoch,o našej blízskosti a hlavne o potrebe jeden druhého.... 
Vietnamka
kazde babatko je jedinecne. Niektore uprednosti samotu v kociku ci postielke, ine je rado s mamickou, tatinkom s kymkolvek. Je to absolutne normalna biologocka potreba. Deti miluju dotyky a podla mna je "hriech" im ich odopierat. Ak ma tvoje dietatko potrebu spinkat, ci zaspavat na tebe, a ak ta to neobtazuje - urcite si babatko nerozmaznas. Skor vidim cestu, ako prehlbit vzajomne vztahy. Okolie vobec neries. Okolie nech riesi samo seba. Ja som chodila vylucne v satke. Znasala som obcas aj hlupe poznamky, pohlady aj reci. Najskor si zvyklo blizke okolie a to ostatne som neriesila. Hlavne pre mna bolo to, ze moj drobcek bol spokojny, aj ja som bola spokojna. Dodnes rada spominam na to, ako na mne Matusko zaspaval. Ako som sa s nim v satke pohupovala pri hudbe a on mal svoju hlavku pri mojom srdci
Ak citis, ze toto je tvoja cesta, neboj sa na nu vykrocit - je nadherna
Este k NAROCNYM babatkam... Ked sa tak vratite v case o 50 rokv dozadu. Ked zena porodila, minimalne 6 tyzdnov sa venovala iba babatku. Varenie a starostlivost o domacnost, prip. starsie deti prebrala za nu mama, svokra, teta a pod. Kolko zien ma dnes takyto luxus? A oteckovia chodili do prace na 6:00, do kancelarie na 7:00, robili 8,5 hodiny alebo 12 hodin v smene a poobede chodili s detmi na von. Dnes castokrat ked pridu oteckovia z prace, uz ich deti spia.
Podla mna babatka nie su narocne, iba ta starostlivost, co bola rozdelena medzi celu rodinu, je dnes iba na pleciach maminky, ktorej sem-tam niekto pomoze, ked uz fakt pada na hubu.
Myslim si, ze niektore babatka su narocnejsie, ako ine.
no moje deti tiež neplakávali, s výnimkou ,,šestonedelia,, /ktoré trvalo tak do 4 mesiacov/ ked mávali návali plaču od siedmej do 11-tej a hocikedy v noci pokračovali, cez deň v pohode, ked boli väčšie, ked už vnímali čo sa deje naokolo tak sme si čítali, speivali, rozprávali sa a bolo to bez plaču, hádzania sa o zem a pod., ale hocikedyv noci sa zobudili 2 hod. sa pohrali a potom zase išli spať, no keby som im nedovolila sa pohrať možno by vystrájali, ale riešila som to tak, nechce sa ti OK, zahráme sa a potom pôjdeš, načo dieťa nútiť byť v postielke ked aj tak nezaspí a kedy plakali boli by sme hore všetci,
podobne to bolo u nas so spanim cez den. Starsi spavat nechcel, ale pochopil, ze ked sa budeme tichucko hrat, tak aby nezobudil braceka, tak sa budem hrat s nim. Aj ta mala 2-rocna hlavicka vie pochopit, ked mu to rodicia vysvetlia a urobia kompromis. No tak som nemohla listovat v casopisoch a popijat kavicku (ked to prezeniem), kym maju deti "nuteny" poobednajsi odpocinok, ale som skladala kocky, kreslila alebo citala rozpravky. Myslim, ze sa to nijako neodrazilo na mojom zdravi telesnom a snad ani dusevnom.
vietnamka 5 týždňové bábetko je ešte malé, ja som dcérku tiež nosila na rukách, natriasala, ažkým ju neprešli nočné koliky, to bolo cca 4 mesiace /a takú super postavu som vtedy mala/ , načo deti zbytočne stresovať, raz to prejde, netrvá to večnosť, čo by som dala za to vrátiť tie časy späť
joj, ako si ma potesila.. aj tvoj predchadzajuci prispevok.
Tiez mam pocit, ze ju teraz nerozmaznavam, ved ja v podstate odpocivam (aj teraz sedim na lopte, a dorka v satke).
Tak ja si myslím, že ani ani. 
Nie je to úplne normálne, ale rozhodne LEN toto nieje dôvod volať sociálku. Píšeš o deťoch 2a4 roky, takže obidvoma trieska "prvá puberta" . U nás je občas tiež veselo a to malú ukladám, prečítam rozprávku a nechám otvorené dvere a zapnuté malé svetielko, ja som v kuchyni hned vedľa, ked sa kúštik vykloní z postele ma vidí. Lenže vtedy to začne.... mám krivo perinku, mám soplík, treba mi cikať... kým sme nemali menšiu, tak som veru občas aj tie dvere zavrela, lebo potom by niekto písal, či má volať na sociálku, že suseda húka po dieťati jak zmyslov zbavená , teraz už dvere kvôli malej zavrieť nemôžem , ALE moje inteligentné dieťa pochopilo, že ked sestra zaspí, tak ju mami nenechá vykrikovať, nech nezobudí malú a veselo to využíva ... nutno napísať, že staršiu som do 2apol roka uspávala na rukách, potom ešte asi rok som bola pri nej, kým nezaspala. Uvidíme, čo vymyslí menšia, ked podrastie, zatiaľ zaspáva bez problémov so segrou
takže možno skús najprv zistiť čo to o tej rodine, možno je s nimi mama sama a potrebuje večer svoj kľud a to, že nechá deti 15 minút vrieskať je možno to najlepšie, čo môže spraviť,lepšie ako by jej mali rupnúť nervy a deťom by ublížila. Ver mi, že viem, čo píšem. Ono sa to ľahko píše, ked máš po ruke manžela, mamu, ktorí aspoň raz za čas deti uspia či vezmú ich von. Aj mama je len človek a ked je mama sama (a prípadne má náročnejšie dieťa), tak proste musí voliť občas menšie zlo, nad ktorým ostatní krútia hlavou. Za seba môžem povedať, že keby mi mali 15-20 minút vrieskať, tak ich radšej uspím, pre mňa je to menšie "zlo" ale pociťovala by som to ako môj diskomfort, pretože ten večer je jediný čas, kedy môžem fungovať sama pre seba.
čítam tu o detičkách a spaní, my máme šesťnásťmesačné dievčatko, ktoré spí dobre, veľakrát bez prerušenia aj desať jedenásť hodín. Cez deň, už len poobede ju dám spať do dennej postielky, dole na prízemí, položím ju tam, odídem a za dve tri minutky spí, bez hláska, max si pokecá sama so sebou a spí, dnes už tri a pol hodiny, stále spinká. Večer - po kúpani, aj a aj bez kúpania, vynechala som ho, aby som ju akože nenabudila - vymýšľa v postielke aj hodinu než zaspí, niekedy sa mi zdá, že zaspím skôr ako ona. Vyhadzuje dudel, hračku, paplon, no všetko a vreští, chce to naspäť aby to mohla opäť vyhodiť. skrátka večerné zaspávanie je pre mňa morou, až sa desím, koľko to bude trvať. Ale keď zaspí, tak spí tých desať hodín. A nie je možné sa zo spálne vzdialiť, musím tam ja alebo manžel s nou byť, tak ako to majú tie deti so zaspávaním.....
Anny, skus dcerke skratit poobednajsi spanok na 2-2,5 hodiny. Mne toto starsi prave okolo 1,5 roka robil, ze vecer ho bol problem uspat, strasil aj do desiatej. Tak sme mu skratili poobednajsi spanok postupne kazdy den o 10 minut na 2 hodiny a vecer potom o osmej zaspal, ani rozpravku sme nestihli docitat. So vzdalovanim neporadim, lebo sme byvali v jednoizbaku a nebolo sa velmi kam vzdialit
U nás nepomohlo skrátiť ani poobednajší spánok, synček spí niekedy aj skoro 4 hodiny, večer o deviatej (najneskôr) ho vždy uložím, niekedy zaspáva aj ho´dinu.
Ked sme ho zobudili skôr, tak bol uplakaný, mrzutý a zaspal o hodinku zas.. Skrátka potreboval poobede dlhšiu pauzu
Baby, vdaka za ohlasy. Nechcem nikoho hodnotit, ani radit susedom ako maju uspavat deti. U susedov sme klopali len raz a napisala som odkaz na forum, co mame na nete. Aj von som sa snazila na tuto temu rozpravat so susedou, ale odpoved ziadna, odviedla debatu inam. Asi som trochu precitlivena na detsky plac. Asi to mam z obdobia, ked mal starsi koliky a plakaval 3 hodiny a ja som ho nosila na rukach a casto som plakala s nim, lebo som ho nevedela utisit. Proste, ked mozem dieta utisit, ukludnit, aby neplakalo, tak to urobim. Keby som mala nechat deti plakat v izbe, kym zaspia, lebo chcem mat "klud" alebo potrebujem nieco robit, bola by som z toho placu vystresovana a vynervovana a neurobila by som nic a o klude by som ani nesnivala. Ako pisala Neskava, aj pre mna je mensie zlo hodinu deti uspavat a kludna vyjst z detskej izby, ako 15 minut pocuvat plac. Lenze ten plac u susedov je najcastejsie dlhsi ako polhodina spolu s vykrikmi "Mami! Maminka! Pod sem! Kde si?" a pod. Akoby tam to dieta bolo same. Je to nad moje chapanie, ze niekto vydrzi pocuvat plac vlastneho dietata tak dlho. Preto aj ta otazka v nadpise... Dnes bol klud. Pod nami plakalo dieta len chvilinku 2-3 minutky. Ale zacalo ako obycajne na plne hrdlo... Zeby ho prisla mama utisit? zeby ho fakt nechavali same alebo s nejakou hluchou pestunkou? Ja uz fakt neviem. Teraz je vsetko este viac pocut, lebo su aj okna pootvarane.
ano, kazde dieta je ine
adam mi vecer nezaspal inak, oba ked ho niekto drzal za ruku. skusali sme vsetko mozne, podobrotky i pozlotky, hracky nechcel, iba ruka... a to trvalo do 6 rokov. a v noci mu svietilo male svetielko. celkovo zle spaval, dokonca v noci pobehoval po byte /vzdz som sa na to zobudila a snazila som sa ho nasmerovat spat do postele. raz sa mi skoro vycikal do chladnicky. a kecal cele noci./
preslo to same po narodeni dcery, akoby si uvedomil, ze uz nie je jediny
ema zaspavala od babatka babatkovateho sama samucka v postielke. tam sa pohrala, pokecala sama so sebou. teraz na 6 a vecer chce iba rozpravku a aby som si k nej lahla- to vobec, ona sa nebude delit o svoj zivotny priestor. a spava tak, ze sa niekedy chodim pozerat, ci vobec zije.
mala chvilky, ked nemohla zaspata vyzadovala si pozornost a mala som odpozorovane, ze ak budem pri nej, bude sa chciet hrat. kedze som za nou nesla, chvilu hysteriky revala ale prestala a bolo ok.
niektore deti potrebuju pritomnost matky, citia sa bezpecne, ine nie. ale nasilnosti nie su spravne. niekde musi byt ta spravna cesta.
moji bratia neplačú ale len preto že si mamka k nim ľahne a aj ona zaspí alebo keď zaspia príde k nám pozerať TV :)
mne sa stavala, ze ked som zaspala pri synkovi, tak on sa potom pobral za tatinom a oznamil, ze mamina uz spi
ved aj ja si pospim, len ked zaspim prva, tak ma tahaju za ruku junaci "Mami, docitaj nam tu rozpravku!" a potom dlho do noci citam NM a AM
Toto je asi trosku mimo temy, ale rozoberali sme tu fitlopty, tak sa odvazim opytat . Neboli vas z nej chrbat? Totiz, mna dost. Neviem teraz, ci na nej zle sedim, alebo co. Alebo, mozno sa hopkanim na lopte posiluju chrbtove svaly, a ja mam vlastne svalovicu .
Mal niekto podobny problem?
Dúfam, že väčšine žien sa po prečítaní nadpisu zježili vlasy alebo aspoň neveriacky pokrútili hlavou... Moje deti pred spaním neplačú, čítame rozprávky a potom pri nich ležím ja alebo manžel, kým nezaspia, nechávame im zapnuté malé svetielko až kým nejdeme spať aj my. Ale naši susedia majú zrejme na uspávanie detí iný "názor". Takmer denne počujem po 21. hod. nie plakať ale vrešťať nejaké dieťa. Nie je to vždy to isté, je ich viac a plakávajú v rozmedzí 15 minút až 1 hodina. NAjhoršie, že keď to nebožiatko spustí skôr, ako zaspia moji junáci, tak sú hore, až kým plač neutíchne
Nemám problém byť s nimi kým zaspia, len potom sú aj oni vystresovaní, mladší sa v noci budí... Tak ako? Som divná ja, a zavrieť dieťa v izbe a nech si zaspí kedy chce a nech si reve koľko chce, je normálne alebo sú susedia prípad pre sociálku?