Ako mu pomôcť prekonať strach?

Máš to velmi ťažké.Poradiť naozaj neviem.Nebojím sa bubákov.Pôjdem aj v noci kludne sama kdekolvek.Ale ked vidím injekciu.No škoda reči.Idú mi zobrať krv a ona netečie.To z toho strachu.Je to jediné,čoho sa hrozne bojím.A to som už stará.Snád na niečo prídete.Alebo sa spýtaj,či by to nešlo pod anestéziou.
Držím palce,aby ste to zvládli.Posielam aspon

Ahoj, Daisy. Bola som v podobnej situácii so synom. Mali mu vytrhnúť zub, doktorka mu chcela dať injekciu, akonáhle ju zbadal, zasekol sa a už nechcel ani ústa otvoriť. Podotýkam, že zatiaľ žiadnu negatívnu skúsenosť u zubára nemal. Doktorka ho nepresvedčila, ja na chodbe takisto nie, darmo som vysvetľovala. Nakoniec mu to zubárka len lokálne znecitlivila a zub vytrhla. Muselo ho to bolieť, a potom sám uznal, že si mal nechať pichnúť tú injekciu.
Skús ho motivovať, každé dieťa je iné, moje dcéry prežijú všetky vyšetrenia s úsmevom, syn sa zatne a nepohne s ním nič. Priznám sa, že niekedy ho podplatím, a sľúbim mu večerné bicyklovanie alebo niečo podobné, keď vydrží .
Čo sa týka zubného strojčeka, 13.ročná dcéra ho má asi rok a už vidíme výsledky. Pekne sa jej vyrovnali zuby, takže pomôcť to určite pomôže, ale bohužiaľ nie je to lacná záležitosť.

A koľko má Tomino rokov? Keď bude starší, určite bude všetky lekárske úkony znášať lepšie. To s tým odberom krvi poznám. Naposledy si Luky ( má 9 rokov ) dal ruky za za chrbát za stoličku, a za nič na svete si nechcel dať odobrať krv. Nakoniec ho presvedčila doktorka. Teraz ma napadlo. Vieš, čo uňho funguje? Najprv som to robila tak, že som mu pred odberom o tom povedala, aby som ho na to pripravila. Ale zistila som, že to vôbec nie je dobré. Keď o tom nevie, sestrička ho len tak mimochodom pohladká po ruke, a šup, už je ihla v žile. Má našťastie výrazné žily. Ale takto sa nám to podarilo len raz, neviem, či to aj nabudúce bude takto fungovať.

Neviem, kolko ma Tomino rokov, no ja som mala ako dieta krive zuby a strojcek som na ZS zo zasady odmietala, lebo sa mi nepacilo, ako to vyzera a ze sa mi budu spoluziaci vysmievat atd. atd... tak to nasi neriesili. No a moja sestra detto. Zlom nastal na strednej skole, kde som sa chcela samozrejme pacit a vtedy som si za tym isla uz sama. Potom som mala fixny strojcek 3 roky a vsetky stvorky museli ist von, no co pubertak nespravi preto, aby dobre vyzera, ze? Takze ked to aj tak musite cele platit, mozno by som to neriesila teraz, pokial tam nie je fakt nejaka vazna zdravotna indikacia (ze by boli zubky napr. tak krive, ze sa nedaju poriadne cistit), ja si myslim, ze Tomino casom sam ten strojcek bude chciet a ten strach urcite prekona.

Daisy, neviem koľko má rokov ale treba trhať ten zub? dcérka ked mala 6 rokov tak sme boli u zubára lebo jej rástli dvojky a úplne nakrivo, ten povedal, že má malú čelusť a treba ju trochu zväčšiť, na snímku videl, že tiež sa jej tlačia všetky zuby, a dal jej nočný strojček, už ho má 4 rok, všetky zuby sa pomestili, nič nemusel trhať a má ich krásne rovné,

ja tiez injekcie prilis nemusim, ale prezivam to aj u zubara aj u doktora tym, ze jednoducho zavriem oci a nepozeram. robila som to tak uz aj ako dieta, ked som vedela, ze nie je uniku a injekcia bude.
skuste sa dohodnut, ze si tam sadne, zavrie oci a nebude ich otvarat. boliet to bude aj tak (to pichnutie), ale mozno prekona ten strach z pohladu na ihlu.

Mám kamarátku zubárku. Raz som čakala kým ešte vybaví jedného malého pacienta u nej v ambulancii . Tiež išla drobcovi trhať zúbok. Kázala mu otvoriť pusinku, že sa mu tam pozrie a stále mu niečo rozprávala a dala mu injekciu tak, že si to vôbec neuvedomil, medzi rečou. Nešla na neho rovno s injekciou, ale medzi tým ako dieťa zabávala, jej ju sestrička nenápadne podala. Rýchlo bez výstrahy a bez cirkusu. Žasla som nad tým ako úžasne to s detičkami vie.
Skús či by sa s vašou zubárkou nedalo dohodnúť menšie divadielko. Nech malý zavrie oči a ona mu bude klopkať po zúbkoch a v nestráženej chvíli mu rýchlo dá tú injekciu ...

- ako píše Lenka R - aj u nás pomohol "nečakaný ťah na bránu" ... bolo to trošku o inom, šla sa neplánovane ťahať mliečna dvojka.
Zubárka sa rozhodla spontánne, "šifrovane" mi naznačila, že bude trhať, bez injekcie, s miernym umŕtvením.

Doteraz som jej za to vďačná, ušetrila prípravný stres mne aj synovi.

Stála som tak, že som mu videla do tváre, nuž ... v kritickom okamihu som sa ne/nááápadne pozrela do okna... (trhalo mi srdce, priznávam )
Aj po x rokoch vidím synovu vykrivenú pusu a počujem jeho vyľakané:
"Mamina... ona mi ho VYTRHLA!"

ufff, vtedy som nanovo prežívala svoje vlastné zubárske traumy z destva

Daisy, držím palce