bože, toto je strašný príbeh.
Poradiť?
Z hľadiska dieťaťa- nie je to pes, nemôžete ho odložiť preto, lebo je chorý / nevychovaný
Z hľadiska mamy- nie je to vnúča, nemá k nemu "krvnú" povinnosť, ale akoby aj mala- tiež k nemu neprišla vlastnou zásluhou, ale zásluhou dcéry Starať sa v takom vysokom veku o človeka ktorého nedokážem zvládnuť, ubližuje mne a aj všetkým ostatným a k tomu je mi nadôvažok ešte aj cudzí...
Akékoľvek rozhodnutie bude pochopiteľné, ak zostane chlapča u nej, je to rozhodnutie , ak ho "vráti" tak rozumom.
Čo by som urobila ja?
Dieťa nie je vec, má city a stačí, že rodičia ho opustili, potom aj druhí, napokon ho opustí aj babička. Takýto postup by mu zobral aj poslednú štipku nádeje a asi by ho to zlomilo. Hovorila by som s ním o tom, ako by vyzeral jeho život nebyť jeho druhých rodičov, ako to síce pokašľali, ale na neho čaká pekný život. Hovorila by som mu, že ak lotroviny neprestanú, nebudem mať inú možnosť. Nie, nedám ho preč, lebo ho veľmi ľúbim, ale ak záleží aj jemu na mne, musí sa začať správať ako sa patrí. Nebudem tu večne a čo s nespratníkom po tom, čo sa podejem? Radko, musíš byť silný a naučiť sa so životom bojovať inak, ako že všetkým dokážeš to, čo od teba očakávajú- že zlyháš, sklameš a budeš zlí. Veď na to ťa predurčujú už tvoje gény. Ale poď, daj ruku, pôjdeme SPOLU proti týmto predsudkom a dokážeme im, že ty máš na viac. Ak ma máš rád, dokážeš všetkým, že nie som iba starý blázon, ale som dobrá babička a pomôžem ti, aby si sa stal dobrým vnukom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Začínam plná hnevu...

Mám 28 rokov a 46 ročnú sestru. Táto moja sestra nemohla počať dieťa a tak sa s manželom rozhodli, že si nejaké teda adoptujú. Podarilo sa im to po 12tich rokoch manželstva v r. 1997. Adoptovali si rómskeho chlapčeka z decáku v Komárne, dali mu meno Radovan, prebehli všetky adopčné procesy a Radko im ostal naveky.
Už ako ročný začal byť agresívny, teda údajne, mne sa vtedy zdal ako obyčajné decko, mala som 17, tešila som sa, že má sestra konečne vymodlené dieťa, iné ma nejako ani netrápilo. Rozhadzoval hračky, behal po byte, robil zle psovi i mačke, ťahal za uši, pichal do očí, no strach a hrôza. Sestra s mužom po ňom len škriekali a zvieratká hladkali...Rado im robil ešte horšie...Sestrini žili z peňazí mojej mamy, občas nevyplatili elektrinu, telefón a pod, potom to moja mama musela riešiť...strach...furt si požičiavali od susedov peniaze a to v takom množstve, že sa susedia sťažovali mne...ja som mala 18 a hanbila som sa ako pes za svoju sestru...keď som mala nejaké peniaze, okamžite som im to vracala...
Na jedlo prachy neboli, no na chlast a cigarety muselo byť. Keď som k nim prišla, teda do bytu mojej mamy, ktorý oni užívali, všade hnoj, bordel, prach, smrad.....a chlast a cigarety. Prišiel čas a mama našla sestre bývanie, vybavila jej sociálny 1izb. byt na slobodárke. Od môjho vtedymanžela dostali 10.000Sk ako bolestné za vysťahovanie. Mama im založila stavebné sporenie a z neho si vybrali 50.000, nakúpili pračku, chladničku, TV, mikrovlnku...vyzeralo to, že sa to konečne unormálni, švagor si našiel na tú dobu dobre platenú prácu...lenže Radko bol čím ďalej tým horší, zvieratá ničil, rodičov tiež. V škôlke sa sťažovali, tak šla sestra k psychológovi. Výsledok? ADHD reznuté neviemčím.... v škole rovnako, k ADHD sa pridala disortografia, dislexia, disneviemčo, nechápe +-x: v matematike, diskalkulia, či ako to je....
segra vzdala celý život, skončila v Hronovciach na protialkoholickom, švagor zdrhol do Anglicka, chlapec skončil v LVS v BA....no tragédia!
Tento šk. rok Radko nastúpil do normálnej školy.
Pred 2 týždňami šlhohol môjmu mužovi záložný mobil, vzal ho do školy a tam mu ho zničili. Keď som to zistila, nahučala som na neho ako šialená a volala môjmu mužovi, nech si to s ním príde vybaviť. Rado, mierne zelený, vybalil celú pravdu a 3/4 hodinu trpel strachom, čo mu môj muž urobí....pred ním má strašný rešpekt...môj manžel, boh mu žehnaj, prišiel, ozelenel, keď videl, v akom stave je mobil, zaťal zuby a po dlhých 10tich minútach povedal:
= No, Radko, vieš, čo bude tvoj darček pre mňa na Vianoce? Budeš chcieť kryt a batériu do tohto mobilu. To je jediný darček, ktorý tento rok dostaneš.....
V tej chvíli som ho milovala ešte viac
Inak, chlapec bol posledných 8 rokov chovaný ako v bavlnke, čo sa týka hmotných vecí, mal vlastný TV, mal HIFI, vlastné DVD, mobil, notebook...teraz mu otec z Anglicka poslal nový mobil...mal ho 2 týždne a povedal, že je šitný...
Mama má 70 rokov.a má na krku 11ročného hrozného chlapca. Uvažuje nad tým, že ho dá do domova. Čo poradíte vy?