reklama

Ako pokračovať?

Dreya , 22. 10. 2008 - 17:28

reklama

Začínam plná hnevu...
Mám 28 rokov a 46 ročnú sestru. Táto moja sestra nemohla počať dieťa a tak sa s manželom rozhodli, že si nejaké teda adoptujú. Podarilo sa im to po 12tich rokoch manželstva v r. 1997. Adoptovali si rómskeho chlapčeka z decáku v Komárne, dali mu meno Radovan, prebehli všetky adopčné procesy a Radko im ostal naveky.
Už ako ročný začal byť agresívny, teda údajne, mne sa vtedy zdal ako obyčajné decko, mala som 17, tešila som sa, že má sestra konečne vymodlené dieťa, iné ma nejako ani netrápilo. Rozhadzoval hračky, behal po byte, robil zle psovi i mačke, ťahal za uši, pichal do očí, no strach a hrôza. Sestra s mužom po ňom len škriekali a zvieratká hladkali...Rado im robil ešte horšie...Sestrini žili z peňazí mojej mamy, občas nevyplatili elektrinu, telefón a pod, potom to moja mama musela riešiť...strach...furt si požičiavali od susedov peniaze a to v takom množstve, že sa susedia sťažovali mne...ja som mala 18 a hanbila som sa ako pes za svoju sestru...keď som mala nejaké peniaze, okamžite som im to vracala...
Na jedlo prachy neboli, no na chlast a cigarety muselo byť. Keď som k nim prišla, teda do bytu mojej mamy, ktorý oni užívali, všade hnoj, bordel, prach, smrad.....a chlast a cigarety. Prišiel čas a mama našla sestre bývanie, vybavila jej sociálny 1izb. byt na slobodárke. Od môjho vtedymanžela dostali 10.000Sk ako bolestné za vysťahovanie. Mama im založila stavebné sporenie a z neho si vybrali 50.000, nakúpili pračku, chladničku, TV, mikrovlnku...vyzeralo to, že sa to konečne unormálni, švagor si našiel na tú dobu dobre platenú prácu...lenže Radko bol čím ďalej tým horší, zvieratá ničil, rodičov tiež. V škôlke sa sťažovali, tak šla sestra k psychológovi. Výsledok? ADHD reznuté neviemčím.... v škole rovnako, k ADHD sa pridala disortografia, dislexia, disneviemčo, nechápe +-x: v matematike, diskalkulia, či ako to je....
segra vzdala celý život, skončila v Hronovciach na protialkoholickom, švagor zdrhol do Anglicka, chlapec skončil v LVS v BA....no tragédia!
Tento šk. rok Radko nastúpil do normálnej školy.
Pred 2 týždňami šlhohol môjmu mužovi záložný mobil, vzal ho do školy a tam mu ho zničili. Keď som to zistila, nahučala som na neho ako šialená a volala môjmu mužovi, nech si to s ním príde vybaviť. Rado, mierne zelený, vybalil celú pravdu a 3/4 hodinu trpel strachom, čo mu môj muž urobí....pred ním má strašný rešpekt...môj manžel, boh mu žehnaj, prišiel, ozelenel, keď videl, v akom stave je mobil, zaťal zuby a po dlhých 10tich minútach povedal:
= No, Radko, vieš, čo bude tvoj darček pre mňa na Vianoce? Budeš chcieť kryt a batériu do tohto mobilu. To je jediný darček, ktorý tento rok dostaneš.....
V tej chvíli som ho milovala ešte viac;-) ;-)
Inak, chlapec bol posledných 8 rokov chovaný ako v bavlnke, čo sa týka hmotných vecí, mal vlastný TV, mal HIFI, vlastné DVD, mobil, notebook...teraz mu otec z Anglicka poslal nový mobil...mal ho 2 týždne a povedal, že je šitný...
Mama má 70 rokov.a má na krku 11ročného hrozného chlapca. Uvažuje nad tým, že ho dá do domova. Čo poradíte vy?


reklama


reklama

-, St, 22. 10. 2008 - 17:50

bože, toto je strašný príbeh.
Poradiť?
Z hľadiska dieťaťa- nie je to pes, nemôžete ho odložiť preto, lebo je chorý / nevychovaný:-(
Z hľadiska mamy- nie je to vnúča, nemá k nemu "krvnú" povinnosť, ale akoby aj mala- tiež k nemu neprišla vlastnou zásluhou, ale zásluhou dcéry:-| Starať sa v takom vysokom veku o človeka ktorého nedokážem zvládnuť, ubližuje mne a aj všetkým ostatným a k tomu je mi nadôvažok ešte aj cudzí...:-(
Akékoľvek rozhodnutie bude pochopiteľné, ak zostane chlapča u nej, je to rozhodnutie (heart) , ak ho "vráti" tak rozumom.

Čo by som urobila ja?
Dieťa nie je vec, má city a stačí, že rodičia ho opustili, potom aj druhí, napokon ho opustí aj babička. Takýto postup by mu zobral aj poslednú štipku nádeje a asi by ho to zlomilo. Hovorila by som s ním o tom, ako by vyzeral jeho život nebyť jeho druhých rodičov, ako to síce pokašľali, ale na neho čaká pekný život. Hovorila by som mu, že ak lotroviny neprestanú, nebudem mať inú možnosť. Nie, nedám ho preč, lebo ho veľmi ľúbim, ale ak záleží aj jemu na mne, musí sa začať správať ako sa patrí. Nebudem tu večne a čo s nespratníkom po tom, čo sa podejem? Radko, musíš byť silný a naučiť sa so životom bojovať inak, ako že všetkým dokážeš to, čo od teba očakávajú- že zlyháš, sklameš a budeš zlí. Veď na to ťa predurčujú už tvoje gény. Ale poď, daj ruku, pôjdeme SPOLU proti týmto predsudkom a dokážeme im, že ty máš na viac. Ak ma máš rád, dokážeš všetkým, že nie som iba starý blázon, ale som dobrá babička a pomôžem ti, aby si sa stal dobrým vnukom...

Dreya, St, 22. 10. 2008 - 18:03

Och Akira, snažíme sa všetci, ešte aj moja 8 ročná dcéra mu vysvetľuje, že by mal byť hrdý nato, že práve jeho si rodičia vzali z domova...vzala som hodokonca aj na Ladislavov dvor, niečo ako Luník9, aby videl, akoby to vyzeralo, keby nebol v našej rodine...Všetko sa mi zdá márne, mykne plecom a smeje sa, sestre vlepil žuvašku do vlasov a skoro zošalel od smiechu...včera jej povedal, že má šťastie, že sa ovládol, lebo inak by ju zabil...

-, St, 22. 10. 2008 - 18:10

hovorím, hrozné rozhodovanie. Ja by som pochopila akékoľvek rozhodnutie, ak mamina bude bojovať ďalej, raz by o nej mal ktosi napísať knihu, alebo radšej natočiť film- ten sa dostane k viacerým ľuďom. A ak to vzdá, pochopím, už nie je vo veku, kedy bude naplno vládať výchovu problémového chlapca;-(
Držím palce

ja_hodka (bez overenia), St, 22. 10. 2008 - 18:43

No je to fakt strasne.To su rizika, ktore sa podstupuju pri adopcii.Chudak chalan toho vela dobreho nepodedil a podla toho co pises, ani adoptivni rodicia neboli priam idealni.Ale davat ho spat do domova by bolo naozaj zle, nespravne.Mali by sa starat rodicia. Ked sa sestra da dokopy, mala by si uvedomit, ze decko nemoze len tak brat z domova a ked nevyhovuje, tak ho tam zase strcit.A otec tak isto. Mal by sa pekne vratit a starat sa o syna.Viem, co je to problematicke dieta a ake tazke je nieco mu vysvetlit. Znie to pekne...ano, dohovorit, povysvetlovat...niekedy je to marne, nemozne...niekde sa proste stala velka chyba. V toto pripade asi tiez.Ale dat ho spat do domova by bolo krute.
Tvoja mama je vo veku, ked ma oddychovat a nie strpcovat si zivot kvoli nespravnym rozhodnutiam inych. Chapem to. A co Ty?

Dreya, Št, 23. 10. 2008 - 09:56

Strašne dlho sa na adopciu tešili, prešli kadejakými testami, sedeniami, zapojili sa do klubu Bocianik, či ako sa to volá, pre adoptívnych rodičov, no niekde okolo 3tieho roku chlapca nastal zlom. Asi si obaja neuvedomovali, že vychovávať dieťa nie je prča. Nemám páru, čo ďalej. Chlapca v podstate vychovávame 10 rokov, 7 rokov rodičia, rok sanatórium v Kremnici, rok v liečebni v BA a tento rok sa o to snaží moja staručká mama, inak učiteľka...všetky pedagogické postupy zlyhali...Sestra sa vrátila z liečenia, je doma od konca júna, zatiaľ sa drží, našla si prácu, zarába min. mzdu, mama jej dala žiadosť o iný sociálny byt, lebo z toho predchádzajúceho ich vyhodili, zatiaľ sa o oboch stará mama...ich otec posiela mesačne na môj účet 400 libier a z toho im platím účty ja, lebo sestre nikto nedôveruje...som z nich unavená. Mamina vraví, že až sa oni dostanú na poriadok, ona pôjde na liečenie:-) :-) :-) . A okrem toho všetkého začíname mať strach, či to moja sestra sama s tým chlapcom zvládne, či nespadne zase na to dno, či ju náhodou nezabije za niečo, v čom mu nevyhovie...;-( ;-(

lussesita, St, 22. 10. 2008 - 19:06

smutny pribeh;-(

manny, St, 22. 10. 2008 - 19:33

No ;-( veľmi smutné.Neviem čo poradiť lebo mam podobný príbeh v rodine,ale so strýkom a jeho vlastnými detmi.Ale veľmi veľa vam držim palce.Budete potrebovať pevné nervy a veľa síl,ale myslím že prevychovať alebo meniť 11 ročného chalana to sa už dá veľmi ťažko.Ľutujem tvoju maminku aj vás.Chybu spravila podľa mna sestra s manželom,tak by to mali riešiť a nie to nechať na staručkú mamu.

lussesita, St, 22. 10. 2008 - 19:45

Este raz sa musim zapojit aj ked je to pribeh ineho chlapca,pocuvam spravy na Markize o tom 9 rocnom chlapcekovi, co chcel spachat samovrazdu preto,lebo su velmi chudobny......to je hroza,matku otec opustil a ona je na 3 deti sama,2 skolaci 1 v kociku.Myslim,ze geny su geny,ale aj prostredie ovplyvni zivot adoptovnych deti.Tazko nieco poradit.(sun)

Inca, St, 22. 10. 2008 - 19:55

ano aj mne je ich luto uz vcera to davali v telke a chcel skocit lebo sa mu deti v skole vysmievali aki su chudobni, ako chodi obleceny (brokenheart)

bettty, Št, 23. 10. 2008 - 10:08

Ja osobne keby som adoptovala chlapčeka rómskeho pôvodu, zistila by som najskôr čo to o ich kultúre. Na môj vkus sú veľmi "divoký". Viem už je neskoro niečo radiť.
No a do domova by som ho nedávala, nezabúdaj že to nie je žiadna hračka, ktorá keď sa ti nepáči tak ju ideš vrátiť do obchodu. Je to živá bytosť a to, že by ste ho dali do domova mu môže ešte viac ublížiť a potom sa môže stať,že ľudia budú v jeho očiach len príšery.
Pevné nervy a veľa síl.(heart) (heart) (heart) (heart)

nielen žienka domáca, Št, 23. 10. 2008 - 17:01

Ako ho mohli dať takým rodičom? A čo sociálna pracovníčka? Nechodila kontrolovať, či má vhodné podmienky?

Alela, Št, 23. 10. 2008 - 22:18

Zo sociálky tu boli len raz, asi tak mesiac potom, ako sme malého doniesli z decáku. Toť vsio..

Dreya, Št, 23. 10. 2008 - 22:32

Čože? Aj u vás? A nemáš ty dve dcéry???:-D :-D :-D
K sestre chodili tak raz do mesiaca a vždy dopredu zavolali, dokonca jej radili, že keby náhodou prišiel aj niekto iný, majú mať pre prípad všade porozhadzované hračky a pre Radka veľa zdravých vecí, ovocie, jogurty a také tie zdravé veci..po 6tich mesiacoch, vlastne po ukončení toho adopčného procesu, sa na to nejako tá sociálka vykašľala a odvtedy nič. Mamina tam bola začiatkom leta, vybavili Radkovi týždňový tábor, prisľúbili pomoc...a zase nič. Ja naozaj neviem, dnes som bola u mamy a bol tam celkom kľud, asi zato, že bola so mnou aj Ivka a tak sa mal Rado s kým hrať, no ale inak....vždy mám strach, že tam prídem a nájdem mamu vykotenú s infarktom alebo nejakou inou diagnózou.:-( :-(

Alela, Pi, 24. 10. 2008 - 17:15

Ale áno, mám, len som čakala, že tvoja odpoveď bude taká istá ako moja(giggle) (giggle)
Susedina dcéra si takisto adoptovala dieťa, chlapca, ale ten bol už asi tak 2ročný a pani zo sociálky prišla len raz a viac sa neukázala. U nich ale ani nie je treba, je tam kľud a harmónia. Neviem, ako si žijú ale my ostatní ani nevieme, že by boli nejaké problémy. A žijú v trojizbáku, mama, dcéra s manželom a dieťa.

ja_hodka (bez overenia), Št, 23. 10. 2008 - 18:14

Ako mohli vediet dopredu aki budu ti rodicia? Testy nie su 100 percentne.Dokonca su casto uplne na nic. Aj na zbrojny pas robia testy ludia, ktorym by som nedala do ruky ani nozik rybku a predsa nimi prejdu a legalne si kupia strelnu zbran.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama