ako sa to babetko dostalo do bruska?

vysvetlila by som mu, na co ma cikacika. syn sa pytal skoro. vysvetlovala som asi v troch rokoch s knizkou. doteraz je to jedna z najoblubenejsich. ludske telo, organy, zmysly, travenie a vylucovanie, porod ... no proste vsetko brutalne zaujimave veci

(ani by som to neodkladala na neskor, v styroch rokoch dievcata v skolke "rodili", ocividne pozeravaju s mamou vecer ordinaciu v RZ , radsej mu to vysvetlim ja, ako rodiace dievky )

Vysvetľovali ste tieto "háklivé témy" deťom až ked sa začali pýtať samé, alebo aj skôr? Pýtam sa, pretože syn - škôlkár podrobne sledoval svoju tetu ked bola tehotná, pýtal sa čo robí bábo v brušku, vedel že sa narodilo v nemocnici, vypytoval sa na všetko možné okolo, ale ani raz nepadla otázka, ako sa dostalo do bruška a ako z neho vyšlo von. Tak neviem, mám byť rada, že ma tieto otázky obišli, alebo mu to vysvetliť aj ked sa na to nepýta?

My sme si zapožičali zo škôlky perfektnú knižočku, kde to bolo pravdivo popísané. Dala mi ju riaditeľka, keď sa malý opýtal pred pár mesiacmi, ako sa mi tam jeho bratček dostal. Bolo tam všetko veľmi milou formou: najprv, že sa autor detí pýtal, ako oni došli na svet. Odpovede detí boli superné: mňa doniesla mačka a nechala ma pred dverami. Mňa našiel tato v pive v krčme. Mňa bocian, iného kúpili... A potom pekne ilustrovane prešli k tomu, že ak si postaví mamu a tata vedľa seba, zistí že mama má prsia a tato nie. Zato tato má penis a mama má vagínu. To slovo sa podobá na na "Karolínu". A že ak sa majú radi, robia také veci, že sa spolu túlia, bozkávajú, potom že tato mamine dá penis do vagíny a šúchajú sa, lebo je to veľmi veľmi príjemné. A že ak ťa zaujíma, prečo to nerobia stále, ak je to také super, tak vedz, že ani byciklovať sa nevydržíš celý deň....
Môjho úplne dostala časť - vývoj a rast bábetka v brušku. To, že je tam hore nohami ako netopier, z tohto faktu bol taký preč, že vôbec neriešil to "šúchanie sa rodičov". A potom ako bude mamina tlačiť - to sa vychystal, že ide do pôrodnice so mnou: "tlačiť Miša". Riešili sme to nejako v septembri 2010 a teraz v marci 2011 mal 5 rokov. Vzal to úplne v pohode.
Riaditeľka mi povedala, že treba pekne povedať pravdu, lebo oni keď zistia, že to nie je o bocianoch a podobne, majú veľký pocit krivdy a sklamania.

Ale riešila som to, až keď sa pýtal.