reklama

Ako sa zmenili vaše deti v škôlke?

- , 30. 09. 2010 - 15:55

reklama

Moja slečna totiž odkedy nastúpila do škôlky, tak je priam vymenená:-( Vôbec si s ňou neviem dať rady;-(
Nielenže sa okrem jej "zlozvykov" objavili celkom iné, nové, pravdepodobne odkukané- ako napríklad dupanie nohou, monotónne mrnčanie keď jej niečo nie je po vôli a pod.
Okrem toho však priam strašné scény doma, ktoré vôbec nepoznám, pretože u nás naozaj platilo, že kde nie sú diváci, nie je ani divadlo, ale už mesiac sa od nás ozýva neskutočný rev pomaly denno denne;-(
Aké sú to situácie?
Napríklad prvá- v škôlke niekto oslavoval tak dostali balíček s čokoládkou a nejakými cukríkmi. Mala som skvelú náladu, doma na slečnu čakal drobný darček a tááák. Vystupujeme z auta, beriem nákup a hovorím malej, aby si zobrala zo sedadla ten balíček. Že nie. Vysvetľovala som, že ja mám plné ruky a keď si ho nezoberie, zostane v aute. To už som si vypočula niekoľko nahnevaných výkrikov, že nie:-( A tak som zavrela dvere a slečna sa oprela o auto a povedala, že ona bude tam. Ešte dodala, že sama. Opýtala som sa jej, či si to chce zobrať. Že nie. Tak som jej kázala ísť. Vo vchode už začínala mrnčať a robiť prvé scény. Ale ja som sa jej zase opýtala, či sa pre to nevrátime. Samozrejme že nie. No len čo sme vošli do bytu, začala NEUVERITEĽNE VRIESKAŤ. Poslala som ju do izby, kde v sekunde nervami rozbombardovala celú izbu- hračky, vankúš, paplón, fľašu pohádzala na zem a popritom samozrejme hučala ako divá. Reku po chvíli prestane. Neprestala. Tak som jej kázala poupratovať tie svoje veci. Urobila to s revom a vzápätí ich znovu rozhádzala:-( Takto to bolo 3 krát. Samozrejme v časovom rozpätí, samozrejme nonstop s revom na celé sídlisko;-( A tak napokon skončila vo vani. S nožičkami osprchovanými studenou vodou:-( Potom zaspala.
Takéto výstupy ZA NIČ sú u nás takmer denne. Do toho za ňou chodím niekľkokrát v noci, pretože začne plakať, že bábike vypadol dudel, alebo že dohrala rozprávka- predvčerom som v noci bola v izbe 4 krát- samozrejme zapala som ju iba keď išla spinkať a potom som iba opakovala, že už dávno dohrala a už musí búvať. Vždy keď sa zobudila, začala revať:-(
Teraz? Dala som ju do postele oddýchnuť, dali sme si pusu a všetko bolo fajn. Kým nedohrali pesničky, vtedy začala zase hučať:-( Ale to nie je že plať, neskutočný rev:-(
Neviem si rady. Do škôlky chodí rada, pani učiteľky má rada, ale v škôlke nespáva. Celkom dobre za ten mesiac pochopila, ako k sebe dotiahnuť učiteľku, keď iné deti spia. Vykrikuje, nahlas spieva a tak... Ak je pri nej, tak odchádza z postele, vymýšľa a aj tak ruší ostatné deti:-( Prvé dni spinkala, potom sa potichúčky zabávala sama- učiteľka sa smiala, že je to zlaté. Lenže ako sa snažili docieliť, aby zaspala- sadli si k nej, hladkali, rozprávali sa v tušení, že odkväcne (neodkväcla), odvtedy je všetko úúúplne zle:-( Nicol nimi pri poobednom spánku manipuluje. Inak sa na ňu nesťažujú, teda vlastne vôbec- len mi každý raz hovoria, že to zase skúšali inak. Nicol poslúcha, pekne papá, hrá sa... Lenže potom si to skúša doma... a to je viac než zlé;-( Normálne očakávam, že za to jej vrieskanie na mňa zavolá niekto sociálku:-| Lenže tým situáciám sa nedá predchádzať- nerobí to zo zjavného dôvodu. A keď robí- napríklad veci čo pred škôlkou robila bežne sama a dokonca rada- napr. sa vyzúvala- teraz príde domov, sadne si na zem, ani to neskúsi a začne vrieskať "nejde to"... ja sa snažím necúvnuť, po pol hodine čo tam však sedí v bunde obutá a vykrikuje že to nejde ju však pošlem do izby, vyzlečiem ju a už pritom začne VRIESKAŤ. A v izbe zase pohádže veci na zem,... bludný kruh.
Baby, ako sa zmenili vaše deti v škôlke? Hovorila som o tom s triednou mojej malej- má v škôlke 2,5 ročnú dcérku- ale v inej triede a tá má ten istý problém. Vraj sa malá za ten mesiac úplne pokazila, ale nevie prečo ani čo s tým. Inak obe p. učiteľky sú mladulinké baby, myslím, že všetko riešia radšej ústupom ako konfliktom. A ten môj škriatok nielenže na seba preberá cudzie zlozvyky, manipuluje a veľmi jej to vyhovuje, ale snaží sa to robiť aj doma;-(
Neviem si rady. unavuje ma to, ubíja a vôbec... vôbec:-|


reklama


reklama

annie, Št, 30. 09. 2010 - 18:08

v škôlke sekajú dobrotu a doma sa vybúria...u nás je to detto to isté, myslím že v škôlke robia veľa takých "kľudných" činností a jednoducho tie deti nevydajú zo seba energiu a prídu domov, tak nevedia čo od radosti aby to dobehli (giggle) (giggle) (giggle) u nás doma to vyzerá podobne ako u vás, akurát s tým rozdielom, že kým nechodil do škôlky tak som mala tieto cirkusy non-stop a teraz mám pár hodín "oddychu" kým to začne :-D

-, Št, 30. 09. 2010 - 19:39

annie, aj u nás bývavalo všeličo, ale to čo bolo sme už mali zmapované, vedeli na to reagovať a väčšinou išlo o tie bábätkovské frustrácie- hlava vie čo a ako, ale ručičky to nedokážu, a pod. Teraz už bola hotová slečna, v správaní nijaký problém (jasné, nebola "bezchybná":-D , ale myslím že jednu dobu dokonca podpriemer tých zlostnosí ako iné deti:-D ) a odrazu BUM:-P
Prejde to? Ako o riešiš? Darí sa ti niečím malého zúrivca mierniť? Alebo iba pretrpíš a ideš ďalej? Mňa to totiž riadne mrzí, poväčšinou sa vyplačem chlapovi do telefónu:-P alebo pri neskoršom upokojenom rozhovore so slečnou, kedy ma hladká, mojká a opakuje ,že na ľúbi. Ach jaj, dieťa na výmenu:-D

annie, Št, 30. 09. 2010 - 20:15

Ja som sa pokúšala náš problém riešiť aj prostredníctvom psychologičky, lenže tá na neho akosi nemala nervy (giggle) Spýtala sa ma, ako som mala odvahu mať druhé dieťa. Sama to nechápem. Som s nervami na koncoch, u nás vzdor začal v 11.mesiacoch a stále graduje....syn má 3,5 roka. Neviem do akých dimenzií ešte dokáže zájsť, ale pokiaľ sa to bude ešte stupňovať, tak možno skončím na liekoch. Už som o tom vážne rozmýšľala, pretože jednoducho ho nezvládam. Manžel večne mimo domu, na všetko som sama. Napriek tomu mi tá škôlka veľmi pomáha, kým je tam, tak sa "zmobilizujem" na to čo ma čaká poobede. Ten božský kľud v dome tých pár hodín...to fakt stojí zato. Len keby nebol tak často chorý. Aj teraz už 2 týždne je doma, lebo má soplíky a trošku kašle. Inak žiadne teploty, antibiotiká, nič. Lenže mi bolo v škôlke povedané, že keďže som doma na materskej tak sa mám o neho starať kým má soplíky....keby som chodila do práce tak mi to prepáčia. Materská predsa nie je žiadna práca, vieš ;-)

-, Št, 30. 09. 2010 - 20:26

aj Nicol prežívala obdobie vzdoru strááášne náročne:-P Ale aj popritom bývala väčšinou "najslušnejšie" dieťa v okolí- nebolo šance aby vybehla na cestu, hrešila, bila iné deti a podobne. Ako to je s vami? Totiž psychologické články čo som o vzdore čítala ma viedli k tomu, že čím viac zákazov, tým viac sa ich dieťa snaží zlikvidovať. U nás by to sedelo. Poriadne. A situáciu terajšiu dá sa povedať tiež chápem- v škôlke nie sú také také pevné "mantinely" a ani ju ešte nepoznajú- čiže keď slečna zahlási "neviem to", proste to urobia za ňu- keďže pri toľkých deťoch asi ani nemajú šancu riešiť to.

ja_hodka (bez overenia), Št, 30. 09. 2010 - 18:12

Nasa slecna ma 2,5 a v skolke byva iba 3 hodiny doobeda. Zmeny podobne ako u vas, ale asi predsa trosku menej dramaticke...Ale...Uz cestou zo skolky je problem - nechce nastupit do auta, nechce odlozit ruksacik, nechce sa nechat zapnut, doma pokracujeme v podobnom duchu, kym ju neulozim spat. Ked sa hneva, rozprava zasadne po spanielsky - co je zaujimavy jav a je mi jasne, ze jej hnev nejak suvisi so skolkou, kedze to je jedine miesto, kde rozprava po spanielsky. Vela som o tom rozmyslala a debatila s kamoskami, s ucitelkami - mala sa v skolke hra, smeje...jediny problem je ten, ze medzi detmi v tomto veku este casto vznikaju konflikty o hracky. Vtedy vraj byva rozladena a vtedy mame aj najvacsie divadlo doma.
Je to prvy krat, co sa musi prisposobovat okoliu, je to prva velka zmena, vyzaduje sa od nej urcita disciplina - ina, nez doma. Je v cudzom prostredi a to obdobie adaptacie trva trosku dlhsie, nez mesiac. Asi musime len vydrzat :-)

-, Št, 30. 09. 2010 - 19:56

Prejde časom? Ustúpiť alebo nechať tak? Neviem, ako na to. Vôbec. Či mám robiť nejaké opatrenia, alebo???

ja_hodka (bez overenia), Pi, 01. 10. 2010 - 16:08

Ja sama neviem co s tym...V podstate robim to iste, co pri inych prejavoch vzdoru a zlosti. Nic zvlastne. Ak je to prilis intenzivne, musi do svojej izby, ked ju to prejde, rozpravame sa, vysvetlujem. Stale to iste dookola.
Ak je to v norme - ignorujem to a ked sa ukludni, zopakujem znova co od nej chcem a preco je potrebne, aby to urobila.
Ustupit - aj to obcas urobim, nevidim dovod preco nie. Pokial to nie je nic, co by bolo podla mna zasadne - neustupim, ked sa nechce v aute priputat, ked chce behat po ceste atd. Inak s tym nemam problem. Ak chce pred nastupenim do auta na hojdacku, ak sa chce hrat s vodou a blatom, ok. A ak si to nevydupava, pripadne nevyrevava, dostava dost vela priestoru :-) A podalsie sa skor snazim dohodnut, nez prikazovat - to zabera vyborne. Drobec vyciti, ked s nou jednam ako s rovnocennou a ide to lepsie. Samozrejme, nejde to vzdy.
Zabera tiez vysvetlovanie jasne a pravdive a podane tak isto, ako by som to vysvetlila aj dospelemu. Nejak lepsie to "berie", ako napr. odputanie pozornosti - ak nieco chce, co mat nemoze, vysvetlim preco a nesnazim sa ju zabavit niecim inym. Mam pocit, ze vie ocenit, ked sa s nou jedna rozumne. Ale nie vzdy!:-P :-)

Ariesa, Št, 30. 09. 2010 - 18:56

drzim palce nech toto obdobie dlho netrva. risko bol rad v skolke, neskor sice odmietal chodit, ale aj tak sa rad hral, to boli len take scenky pre mna, ked sme rano vstavali ...

o napriek tomu, ze s detmi sa mu pacilo, daval mi pocitit, ze je so mnou malo. zlost na mna, place kvoli hrackam, nasim ritualom, jedlu, precitlivelost na vsetko vsetucko a ano, par novych odkukanych figlov (giggle) ...

drzte sa, oni vedia, ze ich neodkladame, ze sa vratime ... ale jedno je vediet a druhe spracovat :-*

-, Št, 30. 09. 2010 - 20:04

ako ste to napokon zvládli? Ustúpili tieto boje časom? Lebo eventuálne aj toto je o tom- v škôlke nezjednávajú, "nevie" sa vyzliecť tak ju vyzlečú, nechce si niečo zobrať, tak jej to zoberú, skončia pesničky, zamrnčí a zapnú sa...

Ariesa, Št, 30. 09. 2010 - 21:32

ustupilo a ani ti nepoviem presne kedy a cim ... no byval na zaciatku casto chory, tak sme znovu pobudli spolu doma, neviem, ci nahodou nezistil, ze je so mnou nuda ;-) navravam si, ze len zistil, ze ked je chory, unaveny, ze sa o neho postaram a neodlozim B-]

no proste ... zvykol si :-)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 08:56

začínam mať takého silnéééééého tušáka, že ide o únavu. 100% sa tieto "atrakcie dejú" pred poobedným spánkom alebo pri príchode zo škôlky. A potom nejaké invektívy v noci- čiže stále obdobie spánku.
Hmm, keď nad tým rozmýšľam, vstáva o 7, spať chodí o 8. Medzitým nič, alebo spánok po "amoku"- ako včera- išla spať a spustila taký výstup, lebo dohralo CD-čko. Pred škôlkou cez obed nespávala, ale v noci spala tých 13+ hodín vždy... teraz 11, žeby jej tie dve hodinky tak chýbajú k pohode? Len ako ju naučiť v škôlke spinkať?:-D

apple, Št, 30. 09. 2010 - 19:32

Miška, tiež verím, že to prejde, že si nájdete vzájomný kompromis...
u nás sa nezmenil ani tak Dávidko ako ja, som strašne prísna-uvedomujem si to, ale bojím sa cúvnuť- od začiatku mi učiteľky prízvukujú, ako je vidieť, že Dávidko nechodil do kolektívu, že zaostáva...preto som taká, aj keď vidím, že je skoro jediný, ktorý sa ráno prezlieka, upratuje si veci, zaväzuje šnúrky-jediný problém, že mu všetko dlho trvá, ale verím, že trpezlivosť ruže prináša...a tiež on a pár jeho kamarátov nespia a šuškajú si, učiteľky sa už sťažovali-ale napr. u brata v škôlke už takéto veľké deti nespávajú...a asi najhoršie je, že sa vždy dá dokopy s bitkármi(ráno sme prišli do škôlky, ja som platila, a Dávid šiel hneď za dvomi chlapcami čo sa naťahovali, poobede mi učiteľka vravela, že Dávid zbil dievčatko, bo chlapci povedali, že všetci hrajú vojnu-ale zlízol si to len Dávid)...tak nám všetkým držím palce(y) B-] (heart)

-, Št, 30. 09. 2010 - 20:06

ááále, Dávidko je už chlap:-) Neboj a vytrvaj- nároky ho posúvajú:-) Čochvíľa bude školák a tie "bejbítkovské" scény ste pravdepodobne obišli, tak sa teeeš(rofl) (flower) (flower)

Amalka, Št, 30. 09. 2010 - 19:56

tak ja mam vazne obavu, ze nase deti patria skor k tym, ktore menia tych ostatnych. Ci k lepsiemu alebo horsiemu netusim :-) . Inak Misel, taketo nervacenie by som asi spomenula aj u doktorky, vzhladom k tomu, ze vas drobcek toho prezil od narodenia neurekom. Mozno to nie su len obycajne rozmary. Kazdopadne prajem obom pevne nervy.

-, Št, 30. 09. 2010 - 20:17

tak ja som si istá, že jedno aj druhé- deti sa ovplyvňujú navzájom asi všetky. Rovnako ako aj dospelý:-)
S lekárom... nooo, Nicol je cca už od 1 roka vylúčená zo špeci poradní a tak všeobecne, ona už z inkubátora vedela prekričať všetky deti a veeeľmi šikovne vie narábať s ľuďmi... Je to taký malý manipulátor. Už len- učiteľka hreší iné deti a Nicol ide za ňou a hovorí jej normálne príkazom, že "pššššt"...

Amalka, Št, 30. 09. 2010 - 21:11

hehe, no tak co sa cudujes - certica po mame B-] (heart)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 08:35

ale vieš- ako som dole písala- toto ma proste ubíja. Nevidím, že by to niekam viedlo- nie sú to veci, ktoré by ju niečo učili, posúvali a tak. Vyzúri sa, stojí nás to kopu nervov a ja vlastne vôbec neviem, čo a prečo sa stalo:-P

nielen žienka domáca, Št, 30. 09. 2010 - 20:34

B-] ach jaj. no keby si chcela súdiť podľa nás, tak každým dňom horšie a horšie... ale u nás naopak - zhoršenie sa objavilo, ako som ho zo škôlky šupla domov na celé moje tehotenstvo. tak verím, že so škôlkou príde aj skrotenie (sun) dúfam. lebo moja trpezlivosť sa blíži k naozaj poslednej a definitívnej hranici. a co bude potom, nechcem vedieť :-)
čo by som robila ja - nevšímala by som si "zlé veci", ale znásobila pozornosť tým dobrým; prehliadala mrnčanie, jedy, ale oceňovala a chválila za (možno aj samozrejmé) dobré slušné správanie, pozitívne riešenie problémov a pod.
minulý týždeň som bola vonku s kamarátkou. bezdetnou :-) ktorá kubka berie ako odstrašujúci prípad pred materstvom a aj mu to vždy hovorí, že je čert, neposlušný, či je hluchý...(akože s úsmevom, ale tieto slová)... to, ako sa v ten deň za tie tri hodinky choval, to som ešte naozaj, ale naozaj nevidela. v závere si ľahol na zastávke plnej ľudí na zem... !!! čím viac sme si všímali jeho predstavenie, tým sa viac vžíval do role, ktorú mu ona v ten deň niekoľkokrát opakovala... bola som v šoku z neho, tak som sa ani nezmohla na nejaké zasahovanie. ako klasika - "raz, dva, tri" , odvádzanie pozornosti, ... ako sa s nami rozlúčila, razom skrotol a do večera bol ako baránok. táto skúsenosť na presvedčila, že nikdy nebudem deťom vravieť: si zlý, si čert a pod. a hlavne nevenovať tomu priveľa pozornosti (aj keď nevenuj, keď ti leží na zemi na zastávke B-] ... dosť náročné ;-) ).
bla bla bla, vyrozprávala som sa. (rofl) no chcela som v skratke toto - aj keď ťa to trápi, nie je dobré, ak počuje, že o tom hovoríš (kamarátke, mužovi do telefónu...). z mojej skúsenosti, z nejakého zvláštneho dôvodu, keď kubko takéto niečo počuje, robí ešte väčšie naschvály. keď vidí, že ma to natoľko zaujalo, že o tom ešte aj dakomu rozprávam, urobí to zas a v ešte brutálnejšej verzii. nesmie vidieť, že tomu venuješ priveľa pozornosti. to je moja rada do života (rofl) (sun) :-)

Ariesa, Št, 30. 09. 2010 - 21:13

:-D (ach skodoradost, ked sa to nedeje len mne), dobry postreh(y) tiez mam ohromnu radost, ked drobcovo divadlo dakoho zaujme a snazi sa byt neschopnej matke napomocny :-) B-] sialene kontraproduktivne

-, Pi, 01. 10. 2010 - 08:49

Práveže Nicol všobecne ľudia nazývajú vychovanou a veeeeľmi poslušnou;-) Síce beriem to za dobrý argument, pretože v takomto amoku ju aj ja uisťujem, že sa správa škaredo. V akejsi snahe, aby ju prirodzená snaha o to byť dobrá a chválená viedla k upokojeniu(rofl) Nejaká prirodzená motivácia. Ale nefunguje to:-D
Chvááálim moooooc, oceňujem aj úúúplné drobnosti, viac už ale nebudem- z okolia vidím, ako drobca prechválili a potom mal obrovský problém v škôlke, pretože za úúúplne všetko čakal pochvalu a keď ju nedostal, bol z toho sklamaný- hoci išlo o celkom bežné veci.
Inak- vieš fungovať s takou kamarátkou? Mňa priam poráža, ak niektorá spolužiačka hovorí o synovi ďalšej, aký je strašne zlý, hnusný, škaredý a čojaviemčo... aj to, keď ona sama zahlási "strašne je rozmaznaný, hnusný"... ako píšeš- akoby ho priam odsúdili na to, aby taký bol. Nie aby ho chytili za ruku, hovorili na neho, snažili sa o to, aby sám chcel byť dobrý. Smejú sa aký je zlý a lamentujú, že si s ním nevedia dať rady- ale v poňatí takom, že drobec si robí ozaj čo chce- uteká jej a tak.

fidorka, Št, 30. 09. 2010 - 23:37

"Vraj sa malá za ten mesiac úplne pokazila, ale nevie prečo ani čo s tým "....tak tu môžem poradiť len pohľadať záručný list a vrátiť výrobcovi pokazený tovar B-] .
Akira,nerozumiem jednej veci,čo si tu napísala a to,prečo dcérku sprchuješ studenou vodou,keď kričí a hnevá sa?Aj ty sa určite niekedy nahneváš a najradšej by si rozkopala všetko čo ti príde do cesty,aj teba vtedy sprchujú studenou vodou?Mne sa to zdá neľudské,týranie a preto sa nečuduj,že je tvoja princezná taká vzdorovitá.
Ona teraz prežíva veľkú zmenu v svojom živote a má úplne na háku,ako ty doma zvládaš všetko čo potrebuješ.Jej je úplne jedno,či si stihla navariť,upratať,povybavovať čo treba,či ťa náhodou nevytočil niekto cestou do škôlky.Ona chce len kľudnú mamu,ktorá ma na ňu čas stále,aj keď je jej dievčatko nahnevané a "nechce poslúchať".
Keď sa Nicol rozhodla,že si nechá sladkosti v aute,je veľká chyba sa jej pýtať,či sa vrátite pre ne.Druhá veľká chyba je žiadať od nej aby upratovala izbu,keď je ešte rozčúlená a kričí a reve,s tým musíš počkať,kým ju to prejde.A rozprávať sa s ňou ako seberovnou,vysvetliť jej to všetko kľudne a hlavne trvať na tom.Ona necvičí len s učiteľkami,ale aj s tebou a parádne.
Mne keby sa dieťa posadilo na zem,že sa nevie vyzuť z topánok,tak ho budem prekračovať aj týždeň.Keď viem,že to dokáže,ani ma nehne,aby som to robila za neho.A naši chalani to vedia veľmi dobre,keby so mnou všetci takto cvičili,tak som už dávno v blázinci.
Možno si povieš,že som na teba tvrdá,možno aj som,ale je to len dobre mienená rada.Keď s tým teraz nič neurobíš,za pár rokov budeš vrieskať od zlosti ty a nie tvoja dcéra.

-, Pi, 01. 10. 2010 - 08:28

práve studenú sprchu mi odporučili baby na stretnutí- pri takomto amoku- keďže biť nie a iným spôsobom proste nekomunikuje. A ako tu moc ľudí "obdivovalo" program pestúnka, tak tam to bola rada numero uno (možno aj odtiaľ to kočky mali).
Ak sa "rozhodla, že si sladkosti nechá v aute" - lenže ona bola zjavne od prvej chvíle nahnevaná, že ich tam nechávame- čiže som sa snažila vyhnúť tomu, čo nasledovalo.
Aj sedenie na zemi je priam úúúžasný nápad- sedieť na ľadovej dlažbe poobliekaná vlastne v zimných veciach- už za tých 30 minút bola spotená ako myš.
A vôbec nejde o nahnevanie alebo že nechce poslúchať. Jej chovanie je absolútne mimo akýchkoľvek konvencií- reve tak, akoby ju ktosi na nože bral z toho sa takmer drhne a všeobecne- to chovanie sa nedá prejsť len tak.
Preberám s ňou celkom všetko, po takomto "amoku" o tom hovoríme veľmi veľa. Všeobecne končí každá takáto "udalosť" u nás, že keď sa upokojí, príde sa ospravedlniť.
Tým, že so mnou necvičí som si na 100000% istá. Bolo mi to moc krát vyčítané, že necúvnem a bývam moc prísna- nepohla mnou- predtým to totiž bývalo "hádzanie sa o zem", lebo som jej nechcela dovoliť čokoládu alebo som jej niečo nedovolila- vtedy pre mňa jasný konflikt pri ktorom ma ani nenapadlo cúvnuť. Lenže toto sú veci, ktorým vôbec nechápem. Chcem sa vyhnúť "následkom" a aby bola nešťastná a tak fungujem starými princípmi- napríklad opýtam sa jej, či pôjdeme pre tie sladkosti- ak by povedala že áno, tak by se sa vrátili, ale musela by si ich zobrať sama. O to išlo celú dobu- ja som jej nezakázala brať ich, ale trvala som na tom, aby si ich zobrala ona. A v tom by som vytrvala. Čiže ja by som necúvla. Toto nie je štandard, žiadne morálne víťazstvá- ako bývali doteraz, keď si niečo vydobíjala- že to stálo za niečo- obidve sme sa potrápili- keďže ma ako každú mamu mrzí, ak jej dieťa plače a tááák. Ale niečo sa naučila a to bolo pre mňa zadosťučinenie. Lenže toto nevedie nikam.

Ariesa, Pi, 01. 10. 2010 - 08:02

fidorka, o studenej vode sme sa s akirou bavili na stretku. dostali sme sa k tomu prave kvoli hysterickym zachvatom.

u syna zlost bud presla, alebo sa polhodinu stupnovala napriek vysvetlovaniu, pohladkaniu, dodrziavaniu pravidiel az sa zacyklil do hysaku. a po hysaku nasledoval epilepticky zachvat.

dlho som nevedela co s tym, potom som mu podla precitaneho poumyvala tvar, niekedy aj krk studenou vodou a krc povolil, unaveny drobec sa potom polhodinku uplne vycerpany povalal s hrackou po gauci ... a potom uz bol fit a znovu iskry v ociach. hysaky presli, ustupila aj nespavost a epi. stres treba odburat ako sa da. ked sa drobec zlosti, je sam v izbe kym sa ukludni, kym mu zacne chybat spolocnost a je ochotny prisposobit sa spravaniu v rodine. no keby sa znovu po polhodine zacal cyklit do hysaku, urcite ho nebudem ani prekracovat (je rozdiel ked sa hneva a ked ma takyto stav, ze sa neovlada). ked mu pri zlosti poviem, aby si siel posuchat oci studenou vodou, uz sam vie, ze prekrocil istu hranicu a dalsi krok bude pobyt v izbe.

kazde dietko je ine, neviem nakolko Nicol hra a nakolko sa v zlosti chyta do vlastnej siete. to uz musi akira postrazit.

fidorka, Pi, 01. 10. 2010 - 08:18

Umyť tvár studenou vodou,je niečo úplne iné,ako studená sprcha.
Ja som si s tromi chlapcami užila tiež riadne záchvaty,viem si to úplne živo predstaviť,čo to je taký malý zúrivec.Je to podľa mňa len temperament dieťaťa,ktorý treba zvládať s pevnými nervami a trpezlivosťou.Tu platí len jedno:keď je matka kľudná,aj dieťa bude.Viem to podľa seba.A keď to sama nezvládam,nájdem si odborníka,psychológa,ten mi poradí,veď to nie je žiadna hanba.

-, Pi, 01. 10. 2010 - 09:12

iba nohy. V ponožkách. Pretože tvár si klasicky takou vodou umýva a proste- aj keby ju pošlem tritisíc krát, neumyje si ju a aj keby áno- nezafungovalo by to ako ten "prebúdzač", iba vzbudilo ďalšiu vlnu hnevu.
Takto sa stačí opýtať- teda to tak bolo kým prišli tieto čudné výbuchy, že či sa chce osprchovať. Odpoveď bola nie, v ponožkách nie(giggle) A po nej upokojenie. Teraz- hodí sa do postele, ľahnem si k nej, otočí sa mi chrbtom a reve ešte viac. Sadnem si a rozprávam- reve ešte viac. Sadnem si v obývačke- reve, reve, reve až kým neviem čo... asi som ešte nevydržala toľko, aby som videla, kedy to skončí. Keď to už ozaj dlho trvá, pošlem ju upratať, alebo sprcha. Pri tom upratovaní sa doteraz totiž upokojila- začala iba klasicky plakať- bez revu. A potom už stačilo zobrať ju a objímať kým sa neupokojila, alebo ju nechať samú. Teraz to nahádže nazad a znovu spustí rev. Potom upratuje aj 3 krát a nakoniec zaspí. Ale to vždy až po tom krajnom riešení.

fidorka, Pi, 01. 10. 2010 - 13:08

Chcela som ti len poradiť,ale môžeš si naďalej robiť po svojom,je to tvoja dcéra.
Len toľko k tej sprche ešte.Poznám muža,okolo 40r.,ktorého otec doma sprchoval studenou vodou,keď bol vzdorovitý ako malé dieťa.A teraz je z neho nesamostatný ubitý človek,ktorý sa zajakáva a má tiky,nie je schopný sám existovať...len preto,ma tá tvoja metóda zaráža a udrela mi do očí.Ale ako vravím,je to na tebe,keď myslíš,že to pomáha,kľudne si ju hádž aj do rieky,keď sa ti šľahne o zem na ulici,lebo tam asi ťažko nájdeš sprchu na chodníku.

marikat, Pi, 01. 10. 2010 - 08:20

aj my sme si tym presli. ked nastupil do skolky adam pred sto rokmi, robil sceny uz cestou domov, takze sce ulicou isli ja a hysacke dieta za mnou.zatal sa zrazu a nechcel ist. ja som sla dalej aj 50 metrov a potom som ho musela cakat, pretoze cez cestu sam prejst nemohol, ved auta chodia. a ked neprisiel, musela som sa vratit, revuce dieta vziat ako lietadlo na ruky, nech sa nemoze branit a na druhej strane to pokracovalo.
ema bola na tom tak isto. same to odznelo.
pisala som sem pred casom, po nastupe emi do skoly, ze ma obdobie vzdoru - tiez hadzanie sa o zem, nie, nie, a vsetko nie, dupanie nohou, ale uz to odznieva.
ale ked to graduje, posielam ju oplachnut sa. co sa tyka tej studenej vody - ja nie som proti. ved ta voda urcite nie je ladova, ale studena iba na pocit - ako sokova terapia. adam ked bol v tom obdobi, tiez som ho osprsila vlaznou vodou - dieta urevane , spotene , osprsim, spacifikuje sa a skludni.teraz som na to lenila. vcera ema doslova odflakla domacu ulohu, za co som ju vyhresila/verte, ze bol dovod/, ona sa odula, rozrevala, tak som ju poslala sa umyt, a skludnit do izby. o chvilu prisla ochotna spolupracovat.
treba na to skutocne vela trpezlivosti, negativne obdobie odznie.

-, Pi, 01. 10. 2010 - 09:14

aj toto poznáme:-| A najviac nás poteší, keď sa nájde nejaká "babička" ochotná pomôcť a dá jej ruku že "poď so mnou" a moje decko v pohode ide 2 metre, potom hu babička pustí a moje decko reve zase, že si ju babička nezobrala... Och:-(

klodik, Pi, 01. 10. 2010 - 08:42

Akira ja by som ti odporučila prečítať si nejakú literatúru o indigových deťoch...aj keď to nebude celkom konkrétne na riešenie takýchto situácii v tejto literatúre sa nádherne píše o potrebách dnešných detí...

mne to pripadá ako obrovská energetická záťaž na dieťa, ktoré si potrebuje aj takýmito extrémnymi spôsobmi zbaviť iných energií, doslova sa vybiť...kým bola dcérka hlavne s tebou tak už ste vedeli ako na to, v podstate si sa naučila ako spracovávať svoju energiu, jej energiu, ale v tej škôlke je to šialená zmeska najrôznejších energií a dieťa túto energiu nevie usmerniť...keď príde domov potrebuje to zo seba dostať von...

kolegyňa má podobného "čertíka", no keď sme trošku vnikli do problematiky indigových detí tak sa jej veľmi veľa vecí vyjasnilo a hlavne viac dokáže svoju dcérku pochopiť, pochopiť ju prečo robí to alebo ono...

-, Pi, 01. 10. 2010 - 09:21

áno, bude to energia. Ale ja šípim, že presne naopak. Niekoľkokrát mi učiteľky povedali, že Nicol je ako dynamo, ani na chvíľu sa nezastaví. Ale doma máme celkom iný režim, taký váľací- postavíme kocky, čítame knižky, pozrie si rozprávku, spievame s rádiom, ľahneme si do postele a rozprávame sa alebo mojkáme s bábikou...
V škôlke ide na plný plyn, menej spí a chýba jej to. A ten deficit sa musí voľakde ukázať- už od bábätka keď prešvihla určitú hranicu, nevedala potom zaspať, bola mrzutá... Ale dnes ma zaujalo, že len tak spustila takým nahnevaným tónom "nežaluj na mňa"... toto použila prvý krát, len to musím ešte s niečím spojiť...

klodik, Pi, 01. 10. 2010 - 10:14

neviem Akira či sme sa správne pochopili, nemala som na mysli energiu v tom zmysle keď jej má človek prebytok a pod...energiu v tom zmysle, že na deti sa v škôlke nalepia energie rôzneho druhu-/môže sa to javiť ako preberanie zlozvykov od iných detí, preberanie nevhodného správania sa/ a dieťa sa doma potrebuje akoby očistiť- opäť byť samé sebou...doslova zbaviť sa niečoho na úrovni pocitov, emócií čo nie je jeho, čo nepatrí jemu- a deje sa to takýmto "podivným" spôsobom...

-, Pi, 01. 10. 2010 - 11:03

(flower) (flower) (flower) Klódik a ako jej v tom pomôcť? Bez toho, aby sa cítila frustrovaná a nerobila to takto? Ležím pri nej, hráme sa, po príchode zo škôlky si vyhradzujem čas iba pre ňu- alebo nejakú spoločnú aktivitu- napríklad ideme von, na návštevu a tak...Ako inak? (hug)

klodik, Pi, 01. 10. 2010 - 11:49

No neviem, priznám sa,že neviem ako s tým pracovať v takomto nízkom veku, myslím, že tak ako to robíš je to fajn,len z môjho pohľadu ide skôr o to aby to nestresovalo teba, aby si to napríklad vedela brať ako určitý proces, ktorý je potrebný...dcérka to zo seba dostane keď nájde v tebe oporu a pochopenie...ja si myslím, že je to pre takéto maličké deti akísi prirodzený očistný proces...

podobné veci často pozorujem na Filipovi-on má zas tendencie v niektorých situáciach plakať- v situáciach ktoré sú z môjho pohľadu úplne jednoduché, sú to situácie kedy by mne ani len nenapadlo to riešiť plačom a to je už deviatak...no pochopila som, že on sa takto potrebuje očistiť, dostať zo seba von tie pocity, emócie...na druhej strane úplne pohodovo zvláda situácie, ktoré by mnohí dospelí nedokázali zvládnuť a on to zvládne úplne s chladnou hlavou, racionálne, bez emócií, s nadhľadom...

myslím si Akira, že celkom sa tomu nedá predísť, na všetko v živote nejestvuje prevencia, skôr si tým treba prejsť aby mohlo byť lepšie...

Veľká pomoc môže byť už len to,že to začneš vnímať ako proces očisty u svojho dieťaťa...možno si predstaviť, že keď robí tie veci ktoré sa ti moc nepáčia, že jej sa tiež nepáčia a potrebuje ich dať zo seba von aby v nej neostali...už toto samotné môže byť uľahčením...´

My máme často tendencie posudzovať správanie sa našich detí, pýtame sa: ja som takto vychovala svoje dieťa? odkiaľ toto moje dieťa má? odkiaľ sa to v mojom dieťati zobralo?Veď toto som ho neučila, nikdy som sa k nemu takto nesprávala...a pod.No iný pohľad nám napovie, že toto predsa nie je v mojom dieťati, ono s tým tiež bojuje, potrebuje to zo seba dostať von a zatiaľ to inak nevie ako nevhodným správaním sa navonok...

často tieto veci vnímam u našich chalanov,ale oni sú už oveľa starší,no funguje to keď sa na to čo sa niekedy s nimi deje dívam inak, keď to vnímam ako prirodzený proces, po istom čase vždy príde k úľave a pochopeniu na oboch stranách...(heart)

renka, Pi, 01. 10. 2010 - 12:36

(y) tiež mám názor, že je to spôsob dieťaťa vyrovnať sa so zmenami v živote a s novými situáciami, aj keď sa občas zdá, že to spolu vôbec nesúvisí...nemusí to byť zrovna známka našej výchovy, proste dieťa reaguje impulzívne ako to cíti, hoci by ani samé nevedelo vysvetliť príčiny svojho správania

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 09:13

jaj, dievcata, ako tu citam, nevychadzam z udivu...
ja nieco taketo nepoznam, ani hysaky, ani vzdory.
cize v tychto veciach mozem len teoretizovat.
Ale ta studena sprcha sa mi tiez nepozdava.
Eva (sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 09:28

Evi, záááávidím:-) Ja v okolí nepoznám dieťa, ktoré tým neprechádza... Teda dá sa povedať, že poznám, ale tí majú zase iné problémy- napríklad že dieťa chytá hysterický záchvat keď má zostať v škôlke alebo keď naň nieko prehovorí. A tááák.
Ale ja už tuším spánok... ohoho, skúsime sa dávať ak nebude spinkať v škôlke spať po príchode domov... uvidíme či budú zmeny alebo treba len počkať, kým prejde určité obdobie a nastane nejaká rovnováha:-)

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 09:46

Miska, drzim palce. Je dobre, ze sa tym zaoberas, ze to nenechavas len tak, urcite najdete sposob, ako si tymto obdobim prejst.
Ak bude spat po prichode zo skolky, neposunie sa vam tym vecerny spanok?
Eva (sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 11:09

práve to je to- že spáva- lebo po týchto výstupoch väčšinou zaspí ako dúdok, pospí aj 2 hodinky a potom ide spať o 8, síce zaspí o čosi neskôr, lebo sa ešte v posteli chvíľu zabáva.
Unavené je to moje dietko:-)
Len ju budem musieť nejak učiť, aby spinkala v škôlke. Pretože keď bude spávať doma, tak sa denne uvidíme 3!!! hodiny:-(
Riešiť to musím, ono to "bolí" nás obe, vieš:-( Ja sa celý deň teším kedy príde zo škôlky:-) a ona mi potom takto plače:-( Keby to bol vydobíjajúci plač, ten so mnou nič nerobil (ja chem čokoládu a pod.), ale tomuto proste nerozumiem:-( Snáď to bude o spánku(flower)

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 11:15

pises ze pani ucitelky ju cicikaju k spanku
porozpravaj sa s nimi nech prehodnotia pristup
Miska, moze to byt unavou, vtedy moze ist racio bokom a prevladaju emocie - hoci aj negativne.
Verim, je to bolestive a je ti z toho smutno.
Urcite to chce aj cas, je to pre vas obe velka zmena a tvoje dieta na nu reaguje citlivo.
Eva (sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 11:25

najnovšie skúsila ju oddeliť takým paravánom- za ním majú naukladané tie lehátka, keď detičky nespia. A vraj to bolo lepšie, síce tiež nespala. Ale som povedala, že musia ísť týmto smerom. Nechcela som im dávať návody- skôr som chcela, aby sa našli- medzi sebou. Lebo nie všetko, čo je doma je samozrejmosť aj v škôlke(rofl) A asi aj naopak:-)
Rozumela by som, ak by plakala, nechcela tam chodiť, atď atď, ale Nicol sa od prvej chvíle do škôlky veeeeeeeeeľmi teší(sun) Možno u nej je problém s mladými učiteľkami(rofl) Že nepresadzujú svoju autoritu:-D Lebo Nicol občas potrebuje počuť "Zlatko už spi" bez zjednávania(rofl)

linda999, Pi, 01. 10. 2010 - 10:40

No aspon jedna.Inak je to naozaj antikoncepcny clanok, aj debata, pomoooooc:-O :-O :-O

georgina, Pi, 01. 10. 2010 - 10:50

Linda, takých mám, čo niečo také doma nemali a nemajú, je viac - ale trebárs sa im tu nechce písať :-) ;-).

georgina, Pi, 01. 10. 2010 - 18:37

:-) (sun) (sun) (sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 11:12

fúúú, tak to potom musia byť všetky- o zapálených riťkách(rofl) , o chorobách, o učení na nočník či odúčaní od dudlíka:-D
Všetkým mojim kamarátkam hovorím- všetko všetko je preč v tej chvíli, keď sa na mňa pozrie a povie mi "ľúbim ťa, mamička":-) Pre nikoho iného sa to neoplatí viac, ako pre ňu(heart) (heart) (heart)

linda999, Pi, 01. 10. 2010 - 11:56

A ine je to, ked sa tym uz zije a ine ked to este nie je, ja viem ;-)
Dam na to, ze to stoji za to (heart)

fantika, Pi, 01. 10. 2010 - 13:05

linda ani moja Vanesska takeeto stavy nemala;-) :-) no a s drobcom naas to iba cakaa,takze uvidiime..(giggle)

Juliana, Pi, 01. 10. 2010 - 09:39

No nasu malu nezbednicu skolka zmenila....a to tak ,ze predtym my sme ju akosi nezvladali a teraz doma ju uz mame ako-tak pod kontrolou :-D ale zato v tej skolke ju nezvladaju....Tak neviem,co bude dalej ,ako bude...Je velmi ziva ma temperament a jednoducho v tej skolke sa tam asi vyburi,lebo je jedinacik a je to nove pre nu v takom vetsiom kolektive byt.Akurat co negativne povazujem,alebo je to tiez o vyvoji a poznani mojej dcerenky,ze odkedy tam chodi tak je taka troskudrzejsia k slabsim a ustrachanejsim detom.To ma mrzi,lebo predtym sa takto nespravala k slabsim.Ona je totiz dost dominantna v kolektive patri k tym vodcovskym typom.Tak uvidime ako dlho to tam s nou tie ucitelky vydrzia.....:-)

jana140280, Pi, 01. 10. 2010 - 09:49

...otužovanie je predsa zdravééé...

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 09:59

ale to nie je o otuzovani, janka
Eva (sun)

marikat, Pi, 01. 10. 2010 - 09:50

skolka je asi skutocne zasah do detskeho sveta. ja som skolku velmi v laske nemala/to bolo este v minulom storoci/ moja mamina teraz spomina, ze ked som prisla zo skolky, bola som ako vymenena - nereagovala som na nic, iba som lezala a nevnimala. aj dve hodinky. co je teraz horsie? ked je dieta hystericke a nevieeme co s nim? alebo letargicke a nevieme co s nim?

-, Pi, 01. 10. 2010 - 11:16

aj mužov brat- po príchode zo škôlky si ľahol, zobral fľašu (normálne s cumľom:-P ) a ešte aspoň hodinu, dve ležal. Niekto pri ňom musel byť a on mu vopchal ruku do rukáva a tak cuckal z tej fľaše.
On do škôlky ale vôbec nechodil rád. U mojej slečny je to naopak, do škôlky sa veľmi teší, síce nemáme také, že by cez víkendy plakala, lebo nie je škôlka:-D Síce občas mrnčí, že sa ešte nedohrala(rofl)

lydusha (bez overenia), Pi, 01. 10. 2010 - 11:56

Ludia, skor ako si zacnite namyslat, ze mate indigove deti, nastudujte si nieco o nich. Mam pocit, ze mnohi to pouzivaju ako vyhovorku na vsetko. Indigove dieta sa nesprava ako mala Nicol, tam je problem uplne niekde inde.

Polárka (bez overenia), Pi, 01. 10. 2010 - 12:07

:-) ;-)

linda999, Pi, 01. 10. 2010 - 12:47

Holt, vzdy je nejaky modny trend v oblasti deti:)

linda999, Pi, 01. 10. 2010 - 14:18

Ano.
Pred pár rokmi boli napríklad tehotné všetky akoze "mánžélky hókejistov", né? ;-)

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 14:59

fakt? to som nepostrehla.
Eva (sun)

linda999, Pi, 01. 10. 2010 - 15:09

Ano, nevjeees? ;-)
Aj deti ako take su teraz v mode, lebo brusko:)
Neverila by si, niektore zeny sa aj v tomto riadia podla svojich oblubenych celevritiek (giggle)
Kedze clovek sudi akosi prirodzene podla seba v prvom tahu, velmi som sa tomu divila, ale...cim castejsie prichadzam do styku so sirsou vzorkou zenskej populacie, tym menej sa kadecomu divim B-]

eva m, Pi, 01. 10. 2010 - 15:19

zrejme sa pohybujeme v inom okruhu ludi:-)
Eva (sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 12:56

ale veď o Indigových deťoch písala iba Klódik:-) A dokonca vôbec nie v poňatí, že by ním bola Nicol:-D Myslím, že len chcela poukázať, že problém by mohol aj tadiaľ viesť (zase nie, že by bola taká- predsa u takých malých detí sa tento jav ani "nediagnostikuje", ako sa mi marí:-) Ale že to môže byť okolitá energia.

klodik, Pi, 01. 10. 2010 - 14:13

Áno Akira pochopila si to správne(y)

energie pôsobia na každého z nás bez ohľadu na to či si to na vedomej úrovni uvedomujeme, bez ohľadu na to či sme schopní si to všimnúť, vnímať to...a deti sú na toto veľmi citlivé...

a link na knihu ktorý pridala Polárka je úplne super...(sun)

-, Pi, 01. 10. 2010 - 12:43

(flower) (flower) (flower) kočky, ja to mám!!!(rofl) Moje dieťa už 10 minút spí:-D Jak som ju uložila do postele, tak zaspala. Síce dnes vstávala o čosi skôr ako do škôlky (kašle, tak sme doma:-) ), ale aj tak. Krásne sa napapala, pohrali sme sa, spolu upiekli koláčik, upratali...

Len ako na to, aby spala aj v škôlke a zistiť, prečo nespí...
Ak je to iba tým "uspávaním", to už snáď pani učiteľky pochopili:-) , tak by sa to malo upraviť. Ak je to nejaký fyzický dôvod- napr. že je zvyknutá spávať po tme (zatiahnuté vonk. žalúzie), vlastnú posteľ,... tak snáď sa to utrasie, začneme trénovať:-) ak je to vysperadúvanie so zmenou, či nejaká forma únavy- že sa dovtedy až príliš vyčerpá a potom nevie zaspať), tak to prekonáme- ak to inak nepôjde, tak bude spávať po príchode zo škôlky doma.
Teda uvidíme, snáď to ozaj mám(giggle)
PS: dostala som lekciu- myslím, že si svoje dieťa poznám, ale ona sa ozaj rýchlo mení- tušila som, že by to mohla byť únava, ale predtým "vyznievala" celkom inak. Teraz inak:-)
Snááááď to je ozaj tak:-D :-D O tom, že to zvládneme nepochybujem- keď už "máme" príčinu(rofl) Len nevedieť s čím sa "potýkame" je horšie ako zlé:-P
(hug) (hug) (hug)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama