Ako sa zmenili vaše deti v škôlke?

v škôlke sekajú dobrotu a doma sa vybúria...u nás je to detto to isté, myslím že v škôlke robia veľa takých "kľudných" činností a jednoducho tie deti nevydajú zo seba energiu a prídu domov, tak nevedia čo od radosti aby to dobehli u nás doma to vyzerá podobne ako u vás, akurát s tým rozdielom, že kým nechodil do škôlky tak som mala tieto cirkusy non-stop a teraz mám pár hodín "oddychu" kým to začne

drzim palce nech toto obdobie dlho netrva. risko bol rad v skolke, neskor sice odmietal chodit, ale aj tak sa rad hral, to boli len take scenky pre mna, ked sme rano vstavali ...

o napriek tomu, ze s detmi sa mu pacilo, daval mi pocitit, ze je so mnou malo. zlost na mna, place kvoli hrackam, nasim ritualom, jedlu, precitlivelost na vsetko vsetucko a ano, par novych odkukanych figlov ...

drzte sa, oni vedia, ze ich neodkladame, ze sa vratime ... ale jedno je vediet a druhe spracovat

Miška, tiež verím, že to prejde, že si nájdete vzájomný kompromis...
u nás sa nezmenil ani tak Dávidko ako ja, som strašne prísna-uvedomujem si to, ale bojím sa cúvnuť- od začiatku mi učiteľky prízvukujú, ako je vidieť, že Dávidko nechodil do kolektívu, že zaostáva...preto som taká, aj keď vidím, že je skoro jediný, ktorý sa ráno prezlieka, upratuje si veci, zaväzuje šnúrky-jediný problém, že mu všetko dlho trvá, ale verím, že trpezlivosť ruže prináša...a tiež on a pár jeho kamarátov nespia a šuškajú si, učiteľky sa už sťažovali-ale napr. u brata v škôlke už takéto veľké deti nespávajú...a asi najhoršie je, že sa vždy dá dokopy s bitkármi(ráno sme prišli do škôlky, ja som platila, a Dávid šiel hneď za dvomi chlapcami čo sa naťahovali, poobede mi učiteľka vravela, že Dávid zbil dievčatko, bo chlapci povedali, že všetci hrajú vojnu-ale zlízol si to len Dávid)...tak nám všetkým držím palce

tak ja mam vazne obavu, ze nase deti patria skor k tym, ktore menia tych ostatnych. Ci k lepsiemu alebo horsiemu netusim . Inak Misel, taketo nervacenie by som asi spomenula aj u doktorky, vzhladom k tomu, ze vas drobcek toho prezil od narodenia neurekom. Mozno to nie su len obycajne rozmary. Kazdopadne prajem obom pevne nervy.

ach jaj. no keby si chcela súdiť podľa nás, tak každým dňom horšie a horšie... ale u nás naopak - zhoršenie sa objavilo, ako som ho zo škôlky šupla domov na celé moje tehotenstvo. tak verím, že so škôlkou príde aj skrotenie dúfam. lebo moja trpezlivosť sa blíži k naozaj poslednej a definitívnej hranici. a co bude potom, nechcem vedieť
čo by som robila ja - nevšímala by som si "zlé veci", ale znásobila pozornosť tým dobrým; prehliadala mrnčanie, jedy, ale oceňovala a chválila za (možno aj samozrejmé) dobré slušné správanie, pozitívne riešenie problémov a pod.
minulý týždeň som bola vonku s kamarátkou. bezdetnou ktorá kubka berie ako odstrašujúci prípad pred materstvom a aj mu to vždy hovorí, že je čert, neposlušný, či je hluchý...(akože s úsmevom, ale tieto slová)... to, ako sa v ten deň za tie tri hodinky choval, to som ešte naozaj, ale naozaj nevidela. v závere si ľahol na zastávke plnej ľudí na zem... !!! čím viac sme si všímali jeho predstavenie, tým sa viac vžíval do role, ktorú mu ona v ten deň niekoľkokrát opakovala... bola som v šoku z neho, tak som sa ani nezmohla na nejaké zasahovanie. ako klasika - "raz, dva, tri" , odvádzanie pozornosti, ... ako sa s nami rozlúčila, razom skrotol a do večera bol ako baránok. táto skúsenosť na presvedčila, že nikdy nebudem deťom vravieť: si zlý, si čert a pod. a hlavne nevenovať tomu priveľa pozornosti (aj keď nevenuj, keď ti leží na zemi na zastávke ... dosť náročné ).
bla bla bla, vyrozprávala som sa. no chcela som v skratke toto - aj keď ťa to trápi, nie je dobré, ak počuje, že o tom hovoríš (kamarátke, mužovi do telefónu...). z mojej skúsenosti, z nejakého zvláštneho dôvodu, keď kubko takéto niečo počuje, robí ešte väčšie naschvály. keď vidí, že ma to natoľko zaujalo, že o tom ešte aj dakomu rozprávam, urobí to zas a v ešte brutálnejšej verzii. nesmie vidieť, že tomu venuješ priveľa pozornosti. to je moja rada do života

"Vraj sa malá za ten mesiac úplne pokazila, ale nevie prečo ani čo s tým "....tak tu môžem poradiť len pohľadať záručný list a vrátiť výrobcovi pokazený tovar .
Akira,nerozumiem jednej veci,čo si tu napísala a to,prečo dcérku sprchuješ studenou vodou,keď kričí a hnevá sa?Aj ty sa určite niekedy nahneváš a najradšej by si rozkopala všetko čo ti príde do cesty,aj teba vtedy sprchujú studenou vodou?Mne sa to zdá neľudské,týranie a preto sa nečuduj,že je tvoja princezná taká vzdorovitá.
Ona teraz prežíva veľkú zmenu v svojom živote a má úplne na háku,ako ty doma zvládaš všetko čo potrebuješ.Jej je úplne jedno,či si stihla navariť,upratať,povybavovať čo treba,či ťa náhodou nevytočil niekto cestou do škôlky.Ona chce len kľudnú mamu,ktorá ma na ňu čas stále,aj keď je jej dievčatko nahnevané a "nechce poslúchať".
Keď sa Nicol rozhodla,že si nechá sladkosti v aute,je veľká chyba sa jej pýtať,či sa vrátite pre ne.Druhá veľká chyba je žiadať od nej aby upratovala izbu,keď je ešte rozčúlená a kričí a reve,s tým musíš počkať,kým ju to prejde.A rozprávať sa s ňou ako seberovnou,vysvetliť jej to všetko kľudne a hlavne trvať na tom.Ona necvičí len s učiteľkami,ale aj s tebou a parádne.
Mne keby sa dieťa posadilo na zem,že sa nevie vyzuť z topánok,tak ho budem prekračovať aj týždeň.Keď viem,že to dokáže,ani ma nehne,aby som to robila za neho.A naši chalani to vedia veľmi dobre,keby so mnou všetci takto cvičili,tak som už dávno v blázinci.
Možno si povieš,že som na teba tvrdá,možno aj som,ale je to len dobre mienená rada.Keď s tým teraz nič neurobíš,za pár rokov budeš vrieskať od zlosti ty a nie tvoja dcéra.

fidorka, o studenej vode sme sa s akirou bavili na stretku. dostali sme sa k tomu prave kvoli hysterickym zachvatom.

u syna zlost bud presla, alebo sa polhodinu stupnovala napriek vysvetlovaniu, pohladkaniu, dodrziavaniu pravidiel az sa zacyklil do hysaku. a po hysaku nasledoval epilepticky zachvat.

dlho som nevedela co s tym, potom som mu podla precitaneho poumyvala tvar, niekedy aj krk studenou vodou a krc povolil, unaveny drobec sa potom polhodinku uplne vycerpany povalal s hrackou po gauci ... a potom uz bol fit a znovu iskry v ociach. hysaky presli, ustupila aj nespavost a epi. stres treba odburat ako sa da. ked sa drobec zlosti, je sam v izbe kym sa ukludni, kym mu zacne chybat spolocnost a je ochotny prisposobit sa spravaniu v rodine. no keby sa znovu po polhodine zacal cyklit do hysaku, urcite ho nebudem ani prekracovat (je rozdiel ked sa hneva a ked ma takyto stav, ze sa neovlada). ked mu pri zlosti poviem, aby si siel posuchat oci studenou vodou, uz sam vie, ze prekrocil istu hranicu a dalsi krok bude pobyt v izbe.

kazde dietko je ine, neviem nakolko Nicol hra a nakolko sa v zlosti chyta do vlastnej siete. to uz musi akira postrazit.

aj my sme si tym presli. ked nastupil do skolky adam pred sto rokmi, robil sceny uz cestou domov, takze sce ulicou isli ja a hysacke dieta za mnou.zatal sa zrazu a nechcel ist. ja som sla dalej aj 50 metrov a potom som ho musela cakat, pretoze cez cestu sam prejst nemohol, ved auta chodia. a ked neprisiel, musela som sa vratit, revuce dieta vziat ako lietadlo na ruky, nech sa nemoze branit a na druhej strane to pokracovalo.
ema bola na tom tak isto. same to odznelo.
pisala som sem pred casom, po nastupe emi do skoly, ze ma obdobie vzdoru - tiez hadzanie sa o zem, nie, nie, a vsetko nie, dupanie nohou, ale uz to odznieva.
ale ked to graduje, posielam ju oplachnut sa. co sa tyka tej studenej vody - ja nie som proti. ved ta voda urcite nie je ladova, ale studena iba na pocit - ako sokova terapia. adam ked bol v tom obdobi, tiez som ho osprsila vlaznou vodou - dieta urevane , spotene , osprsim, spacifikuje sa a skludni.teraz som na to lenila. vcera ema doslova odflakla domacu ulohu, za co som ju vyhresila/verte, ze bol dovod/, ona sa odula, rozrevala, tak som ju poslala sa umyt, a skludnit do izby. o chvilu prisla ochotna spolupracovat.
treba na to skutocne vela trpezlivosti, negativne obdobie odznie.

Akira ja by som ti odporučila prečítať si nejakú literatúru o indigových deťoch...aj keď to nebude celkom konkrétne na riešenie takýchto situácii v tejto literatúre sa nádherne píše o potrebách dnešných detí...

mne to pripadá ako obrovská energetická záťaž na dieťa, ktoré si potrebuje aj takýmito extrémnymi spôsobmi zbaviť iných energií, doslova sa vybiť...kým bola dcérka hlavne s tebou tak už ste vedeli ako na to, v podstate si sa naučila ako spracovávať svoju energiu, jej energiu, ale v tej škôlke je to šialená zmeska najrôznejších energií a dieťa túto energiu nevie usmerniť...keď príde domov potrebuje to zo seba dostať von...

kolegyňa má podobného "čertíka", no keď sme trošku vnikli do problematiky indigových detí tak sa jej veľmi veľa vecí vyjasnilo a hlavne viac dokáže svoju dcérku pochopiť, pochopiť ju prečo robí to alebo ono...

jaj, dievcata, ako tu citam, nevychadzam z udivu...
ja nieco taketo nepoznam, ani hysaky, ani vzdory.
cize v tychto veciach mozem len teoretizovat.
Ale ta studena sprcha sa mi tiez nepozdava.
Eva

No nasu malu nezbednicu skolka zmenila....a to tak ,ze predtym my sme ju akosi nezvladali a teraz doma ju uz mame ako-tak pod kontrolou ale zato v tej skolke ju nezvladaju....Tak neviem,co bude dalej ,ako bude...Je velmi ziva ma temperament a jednoducho v tej skolke sa tam asi vyburi,lebo je jedinacik a je to nove pre nu v takom vetsiom kolektive byt.Akurat co negativne povazujem,alebo je to tiez o vyvoji a poznani mojej dcerenky,ze odkedy tam chodi tak je taka troskudrzejsia k slabsim a ustrachanejsim detom.To ma mrzi,lebo predtym sa takto nespravala k slabsim.Ona je totiz dost dominantna v kolektive patri k tym vodcovskym typom.Tak uvidime ako dlho to tam s nou tie ucitelky vydrzia.....

...otužovanie je predsa zdravééé...

skolka je asi skutocne zasah do detskeho sveta. ja som skolku velmi v laske nemala/to bolo este v minulom storoci/ moja mamina teraz spomina, ze ked som prisla zo skolky, bola som ako vymenena - nereagovala som na nic, iba som lezala a nevnimala. aj dve hodinky. co je teraz horsie? ked je dieta hystericke a nevieeme co s nim? alebo letargicke a nevieme co s nim?