Adka.....co Ti na to povedat Palko je velky chlapec aj ked v nom mas stale svoje male babo ktore treba ochranovat. Chapem z coho si neststna, no dovol Palkovi aby si taketo konflikty riesil sam. Ver mi ze mu to v zivote moze pomoct, nemozes vsetko riesit za neho lebo sa nikdy nenauci riesit svoje tazkosti sam.
Iste ze ten maly nervak rusi tvoje nervy (o tom sa vsak da proozpravat z triednou nech to riesi a ak nebude mat zaujem riesit taku vec zajst za riaditelkou. Ale drobne skrabance by som z neho netahala, vies on bol mozno hrdy na seba ze nezaloval. Palko je velmi zlaty chlapcek, uzasny a mudry a potrebuje sa naucit obracat sa aj vo svete konfliktov. Ved z neho chces mat predsa chlapa nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. Buď hrdá na syna-reaguje ako dospelý. Takto rieši konflikty aj môj syn-pokojne- otvorí dvere a nemáš do čoho vrážať. Nenúť ho na svoj štýl.. Mali presne v triede podobný typ chlapca, ako píšeš, keď mali 10-11 rokov-bol protivný, drzý, nadával, provokoval ostatných. Syn tiež chodil domov s komentármi naňho a nemal ho rád. Ale boli natoľko dobrá partia v triede, že ho decká nejak ignorovali a chalan ako rástol, zistil, že je to zbytočné takto na seba upútavať, lebo kámošov si tak nezíska, bol nútený sa zmeniť. Asi aj vekom-aj potreboval ako hyperaktívny zapriahnuť do aktivít. Teraz aktívne športuje, decká ho zakceptovali, je stále svojský-ale tak, že je s ním sranda a už nerobí zle... Chce to možno čas.
Tak nech sa im darí tým "malým veľkým mužom"...
Ahojte Žienky.V poslednom čase som vždy po príchode syna zo školy vyslovene rozčarovaná.Nie je to zo známok,poznámok,ale z detí.Nevravím,že môj syn je dokonalý,to určite nie,ale nie je násilný,nežaluje,nebráni sa a tak to potom aj vyzerá...Vždy,keď príde zo školy,rozoberáme,čo bolo´...a každý deň problém s novým spolužíakom,vždy ten chlapec niečo vyvedie(nie je práve najmúdrejší,dosť nechápavý,vždy niečo popletie,vyrušuje,klame a bije sa-to je názor nielen môjho syna,ale aj vyučujúcich....).Ďalší chlapec(mama učiteľka,otec inžinier,vek okolo 50,chlapec 11)-keď nedostane jednotku,vrieska,že všetkých zabije,pozabíja všetky zvieratká,že poseká mačetou svoju najlepšíu kamarátku.Desia ma také reči,takto reagovať na neuplný počet bodov v písomke napríklad.No,k tomu novému spolužiakovi-chodil si k nám po úlohy.Ja osobne som mu tie úlohy dala(chlapec nechodí na písomky,ktoré sú ohlásené),dala som mu synove zošity.Syn došiel domov s tým,že učiteľka ho zjazdila,že mama toho nového sa bola sťažovať,že môj mu nedal úlohy...No do mňa akoby blesk udrel,napísala som triednej mail,s vysvetlením a žiadosťou o stretnutie s matkou aj tým novým.Doteraz nič,triedna si ani námahu nedala odpísať...Dnes pozerám,čo má syn na ruke-škrabanec.Pýtam sa,čo to má?On-škrabol som sa.Hneď som vedela,že moje decko,čo si obkusuje nechty(hnusný zlozvyk,ja viem),si takto zaškrabnúť do ruky nemohlo...Ale on,že to ja som sa škrabol.Keď videl,že nemá zmysel klamať,tak priznal,že to bol ten nervák,čo chce všetkých pozabíjať...Ja neviem,syn jasné,že nežaloval,ale za to ten druhý hej,lebo môj synátor mu povedal,že je debil...No ako sa brániť tomu všetkému,ako naučiť syna,že takým to vždy prejde,keď sa neozve a nebude aj on také veci žalovať.Môj syn neznáša konflikty.Ale ja som tak často nešťastná,keď mi rozpráva,čo bolo v škole.Viem,že som písala chaoticky,ale syn je doma nejakú hodinu a ja to všetko,čo sa vo mne zbiera,nejak neviem ešte stráviť.Ako sa s takými situáciami vyrovnávate vy?Ako by ste to riešili?Ďakujem.