Keď som bola malá, tak sa v celej rodine oslavovali aj narodeniny aj meniny. Moja babka mala 5 detí, 13 vnúčeniec. Na každej oslave sa dohodlo, kedy bude tá ďalšia /ďalší oslávenec v poradí/. A to sme sa stretávali niekoľko krát týždenne u babky /a samozrejme aj dedka/ na záhrade alebo len tak na návšteve. Nešlo ani tak o darčeky, keď niekto nevedel, čo kúpiť, doniesol dezert. Sedeli sme /my decká sme sa zavreli do detskej izby alebo spoločne vybehli okolo domu/, jedlo sa, popíjalo, kecalo...bolo super
. Časom sme vyrástli a moju mamu to prestalo baviť
, iniciovala, aby sa takéto spoločné veľké rodinné oslavy zrušili a každý šiel zagratulovať, keď má čas, náladu chuť... Rodina sa postupne akosi roztrúsila, stretnutia boli len sporadické, takmer si nebolo čo povedať. Veľká škoda, rada by som ten čas vrátila.
Ja robievam deťom oslavy v komornejšom duchu. Pozvem mamu /otec už nežije a so sestrou sa roky nestretávame nejak nebola snaha ani z jednej strany/, svokru /svokor ani švagor nie sú na oslavy "naučení"/, kmotru a samozrejme my piati. Tortičky rada pečiem, rada vymýšľam aj drobné chuťovky namiesto chlebíčkov, samozrejme káva, detské šampanské, čipsy a pod. Moje decká si to užívajú plnými dúškami...snáď pre ten pocit, že je to ich slávnostný deň. A samozrejme si každú oslavu zdokumentujem fotkami .
Takže asi som Ti moc nepomohla s radou, skôr viem pochopiť Tvoju sestru...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chcela by som sa spýtať hlavne dievčat z viacpočetných rodín. Ako ste vyriešili oslavy narodenín a menín? Ja mám 3 detičky, keď prirátam mňa s manželom, vychádza to 10 sviatkov do roka. V deň sviatku nachystám koláčik/tortičku, zagratulujeme si, ak nám to vyjde, zájdeme na pizzu. No problém nastáva, keď má prísť zagratulovať aj širšia rodina. So svokrovcami nič neplánujeme, keď chcú dobehnú, zagratulujú, uvarím kávu, niečo ponúknem a naopak je to to isté. So švagrovcami tiež oslavy neriešime, stretneme sa len pri väčších príležitostiach (guľaté výročia, svadby, krstiny). Ja to tak riešim aj so svojimi starými rodičmi, skrátka ich prepadnem v deň sviatku s malým darčekom, aby si nemuseli robiť starosti a nič chystať. No a takto nejako by som to rada poriešila aj s našimi. Nech prídu v deň sviatku, posedíme pri kávičke, čajíku, koláčiku, žiadne veľké darčeky, žiadne strojené oslavy. Stretávame sa predsa tak či tak aspoň raz do týždňa. Len neviem ako to vyriešiť so sestrou, ona má jedno dieťatko, vyžíva sa v pečení tortičiek, chystaní osláv, skĺbiť naše 3 rodiny (ona, my a naši) je niekedy nadľudský výkon a mne to potom príde veľmi silené, len aby tá oslava bola. Ja na také veci naozaj nie som, chcela by som riešiť narodeniny spontánne, zastaviť sa za ňou v práci s kvetinkou, bez oslavy... deti radšej zobrať na výlet... chcem skrátka zrušiť oslavy a radšej za tie peniaze niekam zájsť, napr. raz za čas zobrať všetky naše deti do kina, do cukrárne... Naozaj to nie je sranda 16 osláv, 16 darčekov, keď rátam len naše dve rodinky. Maminka mi poradila zredukovať oslavy len na narodeniny, ale to by u nás aj tak nič neriešilo, keďže tak či tak sme doteraz oslavy spájali minimalne po dve. Viem, že to to nie je žiadny životný problém, viem, že si to musíme dohodnúť so ségrou samy, ale som zvedává ako to vyzerá v iných rodinách. Ďakujem.