Kamilka, môj najmladší v určitej dobe buď nezdravil vôbec, alebo zdravil každého koho sme stretli. 
A čarovné slovká? No, zlepšilo sa to a dúfam, že to bude samozrejmosť, v poslednej dobe máme problémik povedať dobrú chuť. 
az taku verziu nie, ale synator (4roky), ked sa zatne, tak ho nic neprinuti pozdravit(tiez nie je baran, ale vaha) a pri tom su to ludia, ktorych pozna, jednoducho som vysvetlila zakaznikom, ze ho treba nechat a on pride sam, cim viac sa na pilu tlacilo, tym to bolo horsie, teraz, ked ho zakaznici pozdravia, tak bud odzdravi, alebo povie nie, akoze nechce pozdravit, nechaju ho tak a o chvilu pride sam a potrasie rukou a povie dobry den! jednoducho mam taky pocit, ako by on sam chchel rozhodnut, kedy a koho pozdravi...
nie je to uplne to iste, ako tvoje dieta, ale cosi podobne, u nas sa to zlepsuje, asi aj tym, ze jeho vyjadrovacie schopnosti napreduju, nevedel dobre rozpravat a teraz urobil za 2 mesiace taky pokrok, ze aj logopedicka bola prekvapena...tak uvidim, ale prosim a dakujem tiez musime obcas pripomenut....
v skolke sa nestazuju, zatial, tak si myslim ze zdravi, aj tety kucharky, aj pomocnicky...
ja som sa ako dieta, a este aj prvom stupni ZS zasadne nikomu nezdravila. Cim viac ma nasi nabadali, napominali, zahanbovali - paleta bola siroka, tym zarytejsie som mlcala ako partizan. Dovod neviem, proste mi to bolo trapne 
- nechcite vediet, preco, netusim. Ale po takej 2.-3.triede ZS sa to dalo do poriadku, ked to doma prestali riesit.
Dakujem, ze si sa o take podelila, snad aj u nas to prejde, snazim sa netlacit ...
toto bolo aj u nás, ak sme išli niekde na návštevu, tak ma ,,cvičili,, ako pozdraviť, strašne mi to liezlo na nervy, asi som sa vtedy hanbila, alebo čo ale bolo mi to tiež trápne, tak som nezdravila, ked stým prestali tak som začala,
Mam o rok staršieho vodnara a keď sa zatne, tak nepovie absolútne nič. Dokáže byť ticho aj 2-3 hodiny 
A keď sa mu niečo nepáči, napr. prehrá hru, tak bude ako verklík zaťato opakovať opak (Vahral som!). Zdraví len tak popod nos Sú to zvláštne tvorčeky, niekedy ako by nás ani nepotreboval... som zvedavá, čo bude v puberte.
Samkovi sa stava, ze nepozdravi, ale nie pre zatatost, ale preto, lebo "zabudol" 
. Odmalicka ho ucime zdravit, ma vo mne svetly vzor , Evicka zdravi bez problemov... nuz...
dakujem a prosim pouziva, ale tiez sa mu stane, ze "zabudne" podakovat...
taaakze len vytrvalo, trpezlivo, s laskou pokracujeme v nacviku
Eva 
kami pamatas na ribisskinho jezka? Aspon toto u nas zabralo....ja som hladna.... a ja som novakova....ja chcem jest...a ja chcem jezka....
Bolo nutne iba vydrzat a potom prislo aj prosim si jest.
So zdravenim to bolo horsie. To som odignorovala, a vyrastla z toho. teraz ma 21 a zdravi v pohode
Ja som zdravila a poviem ti že ako dieťa a ešte aj v puberte som z toho mala triašku. U nás sa nezdravilo len dobrý deň, ale aj inak a ja som sa tak snažila a trpela som . Som rak a chápem ak s tým ma dieťa problém, nebolo to preto že som nechcela tých ľudí zdraviť, mala som problém lebo som sa hanbila či to správne robím a pod.
Toto asi hovorím prvýkrát v mojom živote. 
ja si pamätám, že ako dieťa som sa zdravila - Bozkááávam totižto veľa času som trávila u babky, ktorá bola sama, tak ma to tak učila (stará škola), ale potom som sa už hanbila takto zdraviť (tiež som mala cca 6-7 r.), tak som mala obdobie, že som sa nezdravila vôbec a zaťato stála, alebo som len niečo zamumlala a ušla preč 
až kým mi babka povedala, že ak sa nechcem zdraviť tým bozkávam, tak je slušné povedať aspoň dobrý deň
Moje decká mali tiež také obdobia (cca 3-4 r.), že sa nechceli zdraviť, len zahanbene spoza mňa vykukovali...ale prešlo to a potom sa zdravili aj cudzím ľuďom. Žany raz dokonca stála pri kontajneri pri bezdomovcovi a pozdravila sa mu - dobrý deň a on nič, a ona zase dobrýýý deň a on zase nič a ona to vytrvalo opakovala čoraz hlasnejšie, až kým som ju nechytila za ruku a nepovedala, že ujo asi nepočuje, že asi má choré uši, tak preto jej neodpovedá a on vtedy na nás zagánil a niečo zamumlal ... tak som jej vysvetľovala, že sa nemusí zdraviť každému cudziemu na ulici, len tomu koho poznáme, alebo len tam, kde sa to patrí mala v tom síce trochu chaos, ale naučila sa
takže nemboj, ono to prejde apropo som tiež vodnár
jeej, u nas sa tiez zdravi bozkavam , moje deti tak zdravia starych rodicov a nemaju s tym problem, zdedili to po mne, aj ja som tak zdravila starych rodicov - tiez bez problemov .
Moja mama zdravila bozkavam svoju svokru, to som zasa zdedila ja . moju svokru zdravim - "bozkavam ta, maminka", ona mne na to - "aj ja sa rada" a obom sa nam to tak paci
Eva
To, som zažila aj ja...pri chlapcoch.Zaťato mlčali a keďže boli ako dvojčatá,všetko bolo ako cez kopirák..Ani jedno ani druhé..Nie boli a sú to slušný chalani..boli len vo veku,keď sa ich nesmelo na nič upozorniť..Raz, ma skoro porazilo..niečo dostali a aby sa poďakovali?..tak som upozornila by použili to zázračné slovo..a mládenci ?ma dostali do kolien s .."Čáry máry fuk"Chichúňali sa veľmi dlho..obaja, huncúti moji.
vynaliezaví chlapci
No, toto sme riešili s mojou kámoškou. Jej syn nie a nie pozdraviť a pri tom sme sa denno denne stretávali, poznali, on prosto nie. A čím viac na neho tlačila, tým to bolo horšie. Tak sme si to prestali všímať, a čuduj sa svete, zabralo, minule krásne pozdravil, tak som ho krásne pochválila a potešil sa a od vtedy zdraví.
Mám doma jeden vzorový exemplár, aj keď je znamením tuším vodnár. Moje najmladšie dieťa bude mať o chvíľu sedem rokov, ale zásadne sa odmieta pozdraviť. Myslím, že jedinou výnimkou bola škôlka a akosi pevne verím, že aj v škole zdraví. Všade inde je za partizána, jednoducho sa zaťala. Nepomôže vysvetľovanie, argumentovanie, nič. Máme ešte ďalšie zázračne slovíčka, koré zo zásady odmieta používať a to prosím a ďakujem. Vyslovene sa zaťala. Jasne chyba bude v rodičoch, dieťa to má so mnou veselé, len toto je vyslovene o zaťatosti, tvrdohlavosti. Ani sa nepýtam, čo s tým, len ma zaujíma, či máte doma podobné čudo, abo ste mali a už z toho vyrástlo.