Bitky na ZŠ

RIEŠIŤ - to je jediné, čo môžeš a musíš robiť. Pani učiteľka nemá právo sa tváriť, že o nič nejde a len sa občas pobijú. Takto to bývalo aj v triede môjho syna, našťastie, ten sa nebíjaval, ale mali tam a majú tam pár chalanov, ktorí si takto vybavujú účty. Ale mávalo to následky aj na jeho správaní, dokonca chcel prejsť na inú školu, čo sa v triede zle cítil. Keď som sa ja spýtala na rovinu na šikanu, tiež sa tvárila, že o ničom nevie. Lenže podobné podozrenia mali aj ostatní rodičia a tak sa na pani učiteľku obrátili s tým, že decká sa im sťažujú na pomery v triede: bitky medzi chalanmi, ničenie vecí a pod. To si už nemohla strčiť hlavu do piesku a musela na triednickej hodine riešiť. Dokonca si decká mali doma vypracovať projekty o šikane a potom na ďalšej triednickej debatovali spoločne o tom, čo si spísali. Odvtedy sú pod drobnohľadom nielen triednej, ale aj riaditeľa.
Jednoducho vyhováraním sa jeden na druhého nič nevyriešite - každá má svoju pravdu. To je môj názor...

Joj moja, mali sme aj také, ale tiež sme nepatrili do silného poľa záujmu, ale skôr do oblasti - aj na tú stranu dám úder.
Chlapčekovi chýbala láska a nevedel inak prejavovať ako bitkou. Aďka - vtedy prváka a druháka sme učili terapiu objatím - ale v neagresívnej chvíli. Proste došli za chlapčekom a objali ho. Došli sme na to, aj rodičia, že sa proste nevie inak zapojiť do kolektívu. Zvykol si inak sa prejavovať a aj chalani si zvykli.
Ale .... mal jedného spolužiaka, s ktorým sa tĺkom stále. Začalo zvoniť a to bol ich "spúšťač". Začali sa biť.
Určite to treba načať na rodičovskom. Aj na mňa sa dívali ako na divnú, že čo riešim ... chlapci sa pobijú . Ale nakoniec sa trochu pridali aj iné mamy a v podstate z toho zišla tá stískacia akcia.
Ešte dumám, že náš chlapček pracoval aj so špeciálnym pedagogom, takže toto správanie nebolo brané na ľahkú váhu a boli tam aj iné veci.
A mamina vášho ne-kamaráta nevedela navrhnúť nejaké riešenie? Čo takto dať kafe, nechať chalanov trochu spolu, nech na vlastné oči vidíš, kde to iskrí?

Myslím si, že to, čo sa stane v škole, by mala v prvom rade riešiť učiteľka. Vy ,mamy, ste tam neboli a určite si každá budete brániť svoje dieťa. NA Tvojom mieste by som išla znova za učiteľkou a trvala na tom, aby tie bitky riešila. Povedz jej, ako sa Jakubko trápi, že sa bojí spolužiaka, lebo mu robí zle...Veď nech sa opýta aj ostatných detí, čo videli a aký na to majú názor. Nemôže sa tváriť, že sa nič nedeje. Na škole, kde chodia naši chalani, sa deti nesmú biť, tuším to majú aj v školskom poriadku. Ak sa predsa len pobijú, prvýkrát je to poznámka, druhý krát končia v riaditeľni na pohovor a na tretíkrát si riaditeľka už pozýva rodičov. Možno sa to niekomu bude zdať prísne, ale myslím, že to deti učí riešiť problémy inak, ako násilím. Tak držím palce!

Tiež si myslím, že v prvom rade, by pani učiteľka mala vedieť, o čom to je. Mali sme v triede podobný problém a pani učiteľka vedela presne popísať "kto, čo, kde, kedy, ako, prečo". A napriek tomu, že nás rodičov o tom informovala, riešila to najmä ona. Na prvom stupni sú panie učiteľky pri deťoch väčšinu času, takže by to mali mať odsledované.

NEZAČÍNA náhodou takto nejako ŠIKANA? Určite by som to riešila asi takto: pohovor v prítomnosti triednej učiteľky, riaditeľa školy, výchovného poradcu, druhého rodiča, aby sa následky nebodaj nemuseli riešiť až keď sa niečo zlé stane. Ak by boli prítomní všetci zainteresovaní, nemohli by sa neskôr vyhovárať či niečo povedali, alebo nie. Držím palce, aby sa problém vyriešil, pretože aj keď sa zdá, že je to banalita, môže mať nedozierne následky.

Ja by som riešila, kým sa to dá a kým je malý.

Pravdupovediac, ja som dala syna na karate od prvého ročníka, lebo cez prázdniny ho jeden o dva roky starší odzadu škrtil, tak to ma nakoplo, že a dosť! Moje deco je neagresívny chalan, mám pocit, že to má teraz ako plávanie – pustíš do vody a nebojíš sa, neriešiš. Prakticky od prvého ročníka neriešim. Budem sa ja naťahovať s učiteľkou a s nejakými mamičkami. Deco sa vie o seba postarať, viem,niekedy aj ja mám ťahy ho ťapnúť, ale on je už tak naučený, že všetko zblokuje, tak sa dokážem spoľahnúť. A ak sa dá vyprovokovať k nejakej konine, za to si je zodpovedný sám. Má svoj rozum, tak si aj zodpovedá za to, kde končí sranda a kde to už zaváňa prúserom.

Jasné, že boli poznámky, že vyrušuje a niečo vyvedie, ale doma to obhajoval, že ten druhý začal a nášho si všimla učiteľka, tak poznámky prischli jemu. No, tak v tomto mal smolu, pretože je zodpovedný za to, čo tam stvára a nech sa ten druhý aj na mihalnice postaví, nemá reagovať.
Napriek tomu, že mu verím.

No, ale chápem, že toto nieje až také štandardné riešenie, že bojový šport. Ak sa niečo v škole udialo a povedal mi to, tak si to od prvého ročníka musel vyriešiť sám. Toto tu píšem, že ako som to „vyriešila“, čo sa týka provokatérov.

V susednej triede mali presne takého „aktivistu“ ako píšeš. Od prvého ročníka neustále, bitky, naschvály, dokonca jeden čas blokoval dvere na wecko a nepúšťal deti na záchod, neraz cikali od polosmej až o polštvrtej, keď sa dostali domov. O tomto učiteľky nevedeli. A skryté veci a zničené veci a rušenie na hodine a ostatní mali kvôli nemu problémy a rodičia to „riešili“ a riešili 4 celé roky.

V piatom ročníku sa do tejto triedy dostal môj syn. Tak plus2roky som v tom namočená aj ja, lebo na rodičku sa nerieši nič, iba tento chlapec. Stalo sa totiž to, že rodičia napísali škole, že si neželajú informácie o svojom synovi, čiže žiadne poznámky, žiadne telefonáty. A teraz všetci máme problém, len jeho rodičia ho nemajú. V prváku to boli zhodené peračníky...vo šiestaku sú to rozbité pusy a lietajúce fľaše a rozbité okná, raz vyhodí jablko, raz mandarinku. Z recesie vyšmaril sklenú fľašu do stredu triedy, zakrvácané deti, jeden má poškodené zuboradie, bez predných dospelých zubov. Rodičia si neželajú... Môže mať aj trojku z chovania, aj tri strany poznámok v klasifikačnom...to je nám tak na dve veci a škola je krytá, že to „rieši“. Na predvolanie nepríde nikto, na písomnosti nereaguju.
(inak môj syn šiel pred riaditeľku, lebo mu na toto povedal, že je d..bil!.. síce si to riešil sám, ale napokon ho podporila aj triedna, že „každý má právo na svoj názor“. Lebo, keď mi oznámil, že bol u riaditeľky, tak ja som šla do vývrtky... )
....a vyrušovanie na hodinách, pozadu sú s učením, to už dokáže vytočiť...

Prečo sa tak rozpisujem. Chcem tým všetkým povedať, že pokiaľ je ten druhý chlapec malý a rodičia sú prístupní minimálne komunikácii a prijímaniu tých informácií, tak to skutočne neodkladajte na neskôr. A keď sa spojíte viacerí, čo máte podobnú starosť, tak by sa to malo otvorene slušne vyriešiť, učiteľka (si myslím) by to mohla mediatorovať, keď nie ona, tak riaditeľ, poprípade je na škole psy. Poradca. A určite to bude na dobrej ceste, ešte sú malí, naučia sa rešpektovať spolužiakov a kolektív, len to nevzdať. Ja by som trvala na tom, aby boli čo najďalej od seba, aby k jeho veciam ten druhý nemal prístup, to môže učiteľka zabezpečiť aj hneď na žiadosť rodičov, prebrať so synom všetky tie veci o provokácii, za čo si je zodpovedný sám a s čím má požiadať o pomoc učiteľku. Akosi nerozumiem.... chalani sa tlčú..a ona, čo? Sa na to pozerá, či ako? Nemyslím si, že si hyperpro...matka, snažíš sa predvídať. Ja som napísala do akých možností to ide, keď sa nedá alebo nerieši.

Držím palce!

aj u nás je to tak...jeden chlapec má vraj adhd, a tak ho má zapísaného pani učiteľka ako dve deti...rozbil okno, občas má trucovité stavy, inokedy agresívne, potom je milý, alebo nechce nič robiť...ani pani učiteľka a riaditeľka nepovolili družinu...ale tiež každé jedno dieťa s ním malo konflikt, preto sme všetci rodičia podpísali petíciu, aby odišiel na špeciálnu školu...s mojim synom sa stále mlátia, ale zas ja nemám anjela...suseda mi vravela, že ich videla pred školou, on a ešte jeden im podobný sa mojmu posmievali, potom ho podkol mal krvavé koleno, moj sa nahneval a nabral ho hlavou do hrudníka, jeho mama ku mne prišla s verziou jej syna, tak som jej pred deťmi povedala, že obaja sú na vine, a že buď budú priatelia, alebo nech sa sebe vyhýbajú, len kosa na kameň "mamička si ho zastávala do morku kostí", takže dieťa maximálne mamičkou rozmaznané (moj dostal trest bez tv, maškrty, večer to oľutoval sám v modlitbe a pritom to v danej chvíli bola sebaobrana, ale viem, že on neovláda hranice keď je nahnevaný, mláti hlava nehlava, my ho nebijeme, tak nechcem, aby sa s druhými bil) ... učiteľka má super postoj, vždy keď sa pobijú, musia si vysvetliť kde spravili chybu a uzmieriť sa, učiteľ nemože robiť policajta, a nezmení deti zo dňa na deň, čo sme my zanedbali celé ich detstvo, ale časom to pochopia, snáď sa nič vážne skor nestane

Pani učiteľka je divná. Prečo to riešila pred celou triedou?
Ten nápad s psychologičkou je dobrý. Aj pani učiteľka by mala navštíviť nejakú psychologičku, keď nevie riešiť takéto pre deti veľmi traumatizujúce situácie.

ahoj ,
u nas tiez malinka skola, 4 ucitelky + riaditelka, ktora je aj za vychovnu poradkynu. Akurat u nas tieto neprijemnosti koncia uz v triede. Na lotrovinach sa s ucitelkou aj potajomky zasmejeme(moje dieta si splachovalo hlavu v zachode, dobrovolne s dalsimi 3mi kamosmi uz v prvej triede), ale zakernosti a provokacie k bitke su netolerovane. Neexistuje. Ako pisala Polarka, dat sa dokopy viaceri a riesit s riaditelom, jednou z moznosti je, ze ak sa nedohodnete pohrozit odchodom deti. Musia zvazit, ci si mozu dovolit mat jedneho ADHD zapisaneho ako dvoch ziakov a nechat si odist 3 a pokracovat so zlou povestou. Ja som si veru skolu vyberala podla skusenosti rodicov a odporucam ju dalej. Vedenie si u nas na tom velmi zaklada .

Ja len k tomu športu, tam sa dostaneš zas do takých situácií, že tým, že sa dieťa bráni, tak môže ublížiť.

Mne športuje aj dcéra, druhý rok, je predškoláčka, chalani, keď do nej skáču, tam zblokuje ruku a nerieši. Ale minule som musela zakročiť, lebo skákalo do nej jedno dievčatko, tak ju chcela fliaskať a Sabi ako bola oproti nej, tak jej vysvetľovala, nech to nerobí a zblokovala jej ruku jemne nabok, len dievčina pokračovala a tlačila ju dozadu a SAbi cúvala a stále sa s ňou snažila rozprávať. Ja som si najprv vravela, že nebudem medzi nimi robiť policajta, ale potom som sa zľakla, že tým, že sa ona bráni, tak môže ublížiť. A ani to nám za to nestojí.

Ono je to aj o tej sebadisciplíne dieťaťa, to sa tiež musí naučiť. Moji majú rozum, tak nech ho používajú a adekvátne tomu si zodpovedajú, argumenty typu: vyprovokoval ma a vyrušuje ma u mňa neobstoja. Syn si musel uvedomiť, že poznámky aj za druhého, horšie známky, že niekto vyrušuje a ešte aj stresy s mamou mu za to nestoja. Ja som mu vravela, že by som v takom prípade nechcela byť v jeho koži.
Tak sa konfliktom vyhýba, triedu opúšťa - ide na chodbu (to myslím na 1-4 nemôžete) a na vyučovaní MUSÍ dávať pozor. A pokiaľ nieje zainteresovaný medzi šarapatníkmi, tak má na situácie iný pohľad. A nikto si nedovolí do neho skákať a tak neriešim ani detičky, ani mamičky.

No ale samo to neprišlo. Aj vyrásť musel, aj pochopiť...
Držím palce.