Čo je drzosť a čo úprimnosť

kami, ja si este celkom dobre pamatam moje pubertalne casy. sice to so mnou nelomcovalo nejak extra brutalne, ziadne zelene vlasy ani uteky z domu a podobne ulety sa nekonali, myslim, ze najuletenejsi bol cierny lak na nechty, ktory sa mi ohromne pacil asi mesiac a pol (a nosila som ho aj do skoly! dnesni nastrocni by ma dobre vysmiali), ale podobnych 'uprimnych' reci som mala plne usta, a myslela som si pri tom, ze som strasne 'cool' a 'in' a bohvieco za vyrazy este dnesna mladez pouziva.
kamka, mne sa zda, ze tvoja adolescentna dcera je tak trochu drza a tak trochu uprimna, mozno si obcas aj myli pojmy, ale to maju na svedomi hormonalne zmeny primerane jej veku. a rada na zaver, aby ste sa vyhli tanierovym nedorozumeniam, povedz jej na buduce presne, co od nej chces. nechci od nej, aby citala medzi riadkami, ved aj s chlapmi to tak funguje.

este mi napadlo, ked tak vazne rozmyslam, uprimnost a drzost maju k sebe naozaj blizko, zalezi asi aj na tom, ako to ten druhy vezme.

A hlavne tiež v akej nálade a rozpoloženi je rodič, niekedy má rozbesní aj naznak "úprimnosti" a inokedy má nedokáže rozhodiť ani do neba volajúca drzosť, ale ja si myslím ,že oni sú skutočne geniálne deti, ktoré sa vedia vynájsť. A tak keď si jej povedala ,že je tanier ešte na stole, veruže veľmi dobre pochopila, len vravím sú geniálne tam, kde stačí odložiť tanier hneď na prvýraz.

Kami,
tak tuto odpoved a komentovanie mam doma dost casto, lebo mam pubertaka ako vysiteho, a teraz cez weekend, ked sme menili okna som casto pocula-to mam makat stale????Si mi nepovedala, ze to mam urobit a co si mi povedala som urobil...Je to asi normalne, len ja obcas vypenim a potom to oboch mrzi, ale aspon mame prilezitost sa poriadne stisnut a objat...tak si myslim, ze to vyvazi moje nahnevanie a jeho drzu uprimnost alebo uprimnu drzost????

Presne Kiku vidím, ona je moc inteligentná, tek len rozmýšľaj ako jej to povieš, lebo hneď ti to hodí späť, asi by mala ísť na právo :-}.
No čo dodať, Monika a Gitka majú pravdu ani my sme neboli iné a všeličo ešte budeme musieť prekusnúť .

Aj moje decká sú drzé, hlavne 15-tka a vôbec ich neospravedňujem "úprimnosťou". Na druhej strane, ani ja som nebola anjelik v jej veku. Bola som k mame drzá jedna radosť, ale niektoré som si jednoducho NEDOVOLILA!! Táto generácia je oveľa uvoľnenejšia, ale nerobíme je takouto práve my rodičia. Chceme byť k nim viac kamarátsky a menej autoritatívny...Ale patent na výchovu nejestvuje.

Ach jááj... a čo ja úbohá ... minule som vošla do detskej a pokúšala som sa môjmu st. synovi (16 r 4 m) ľahko a kultivovane vstúpiť do svedomia už ani neviem ohľadom čoho. Po mojom 2 minútovom monológu nejavil žiadne známky komunikácie. Na priamu výzvu: "A čo ty na to, drahý synu?" - sa znechutene otočil na stoličke a zatasil: "Nič. Otravuješ ma." Neexlo by vás...? Manžel vbehol zachraňovať moju rodičovskú reputáciu, že : "Takto sa s maminou nerozpráva" a junior totál brutál úprimne: "No ale čo keď je to pravda? Naozaj ma otravuje."
Kľud,kľud,kľud ... ou,ou,ou...

Jeho,tak na tom poslednom som sa dobre nasmiala.:):):)Kefara,hlavne zhlboka dychaj:):)
Ja len dodam,ze som tiez bola drza v puberte,hlavne verbalne,a nechcelo sa mi pomahat a ku vsetkemu som musela mat komentar.Vybusna som po otcovi,tak to tiez nezlahcilo situaciu.
V praci mame trainees(ucnov),od 16 do 21 rokov, tak prejavy su na dennom poriadku,ale snazim sa s tym tiez dako zit.Asi to viac menej ignorujem, ved nech si povedia.V anglictine je to troska lahsie,mozem pouzit moju oblubenu frazu;'Just do it please,thank you'.A bud odidem alebo sa pohruzim do prace,a nedam im sancu na dalsie komentare,aj ked ich casta este z dialky pocujem:):):)No vsetci tym raz musime prejst.A myslim ze Kika by mohla byt prikladom do ucebnice,ved uz ju to drzi par rokov,babka sa ju stale snazi akosi stopnut,no ta sa neda:):)Ale ved aspon sa nestrati v zivote:)

tak so mnou to bolo asi dost tazke, neviem ako to moji rodicia vydrazali. Raz ked sme sa nieco s mamou hadali, tak povedala ze mi jednu streli tak som jej na to odpovedala nech si posluzi, tak mi jednu strelila a ja som sa na nu pozrela totalne hnusnym ksichtom akoze mi je to uplne jendo a tesilo ma ako strasne to v nej vrie. Tak mi povedala ze mam vypadnut a cely den sme sa nerozpravali. Teraz ked som uz dospela snazim sa jej to vynahradit, aj ked tie stratene roky pri mojom vystrajani jej uz nikdy nevratim . Tak vam neostava nic ine len pretrpiet tie sceny a cakat kym sa znormalizuju sa ako vsetci ostatny. Inak ked si to cudzi clovek cita tak je to smiesne a asi aj z odstupom casu sa na tom vsetci smeju.

Lienka, máš úplne pravdu, že sme viac kamarátky ako mamy a niekedy si myslím, že to je na škodu veci, lebo potom sa mi nechce byť tou zlou mamou. Ale musím povedať, že viem aj dupnuť, ale to som rada, keď je doma aj muž, on je ich kamarát, ale v prvom rade otec, deti to cítia a práve preto je on ten, ktorého posluchnú na prvýraz, mňa posluchnú ,ale po dvojdňovej diskusii ,keď to už dávno urobím aj ja sama.Ale zase mi všetko povedia , aj to čo by ja som svojej mame ani neškrtla a to nehovorím o debatach o kozmetike či oblečení. A tak jedno vyvažuje druhé.Máme fantastické vzťahy úprimne a tak niekedy na seba narazíme a lietajú taniere /akože/.

Najhoršie je ako to prežiť bez následkov. Ja si dobre pamätám ako potom čo som odvrávala a trieskala dverami, mamka so slzami v očiach umývala riad, joj by som sa za to bila, ale čas už nevrátim. Nechať decká úplne voľne tiež nie je žiadna výhra, tak len ostáva skúšať a brať prípadné reakcie podľa možnosti s náhľadom a ako píšete predýchať. Tiež považujem za dôležité presne to či urobil-povedal Kefin manžel, aj to aby manželia boli v tomto na rovnakej vlne, aspoň v zásadných veciach.
Tak mňa to čaká až za pár rôčkov, ale vám ostatným držím prsty :-}.

Ja mám doma len 17 a 6 ročné, ale som ich skoro prizabila, tak sa musím ukľudniť. Ten krik ste museli počuť až pri Košiciach, ako je možné, že na všetko majú odpoveď, to do smrti nepochopím.

Baby nestraste ma,ja cakam,kedy uz pride dobra doba,ale podla tychto prispevkov asi nikdy,snad ked ich niekde dobre daleko ozenim hm hm hm,,,,,,no je to spravodlive?Stale na nieco cakam...najprv kedy sa "to" uz narodi,nakoniec sa narodil chlapec - nevadi :),kedy bude uz sediet,kedy co bude papat,kedy prespi celu noc,kedy sa nauci chodit,kedy sa oduci od plienok,kedy nieco povie,,,,,a neskor kedy uz prestane rozpravat,kedy prestane behat,kedy si na chvilu lahne a da pokoj,kedy kedy kedy....najnovsie cakam na dobu,kedy zacnu chodit sami von a vypadnu aspon na pol dna,,,,,prisaham,ze ich hladat nebudem :)
A co sa tyka tej drzosti vasich adolescentov /ako pekne som ich nazvala,ze?/ tak postaci lehce ignorovat,ved aj vy mate len jedny nervy.Setrite sa....nech sme damy,nie?

Princeznička, veľmi živo si spomínam na naše obdobie, o ktorom hovoríš.A moc sa s tebou stotožňujem, bolo to presne tak isto! Jáááááááááj, čo by som teraz dala za tie chvíle... Znie to tak frázovito, ale je to SVATÁ PRAVDA - malé deti, malé starosti, veľké deti ... ...

Dievčence, viete, čo tým vašim tínedžerom chýba? To isté, čo mne v tom "blbom" období, keď som seriózne odmietala umývanie riadov a na maminu otázku - A kto ti bude umývať riad, keď sa vydáš? - som vždy mala pohotovú odpoveď - kúpim si umývačku (paradox je, že dnes ju naozaj mám a riady radšej umývam ručne a hanbila som sa ako pes, keď sme ju kupovali, lebo sa tým potvrdila moja hlúpa odpoveď), ale aby som neodbočila: chýba im UVEDOMENIE. Ja som si vtedy VôBEC neuvedomovala, že je mojou povinnosťou doma pomáhať. Vedela som o tom, ale UVEDOMENIE chýbalo a tým pádom aj vôľa. Všetko, čo odo mňa doma chceli bola nepríjemná nutnosť - žiadna láska k práci ani nič tomu podobné, nechápem, prečo mi niekto neprehovoril do duše o potrebe človeka pracovať a podobné múdre kecy a nechápem, prečo ja doma pením nad lenivosťou svojich detí a tiež nevymyslím niečo múdre, čo by im k tomu UVEDOMENIU pomohlo. Asi tým musí prejsť každý. Aj deti aj rodičia. A mamy zvlášť.

nabudúce skús vyložiť z mrazničky kurča a na otázku, že čo bude na obed povedz "pečené kura". a ak aj po troch hodinách sa nie a nie to kura upiecť , všetci už budú samozrejme hladní a s krikom, prečo nie je ešte navarené, treba odpovedať, "ved kura je tam, nepovedali ste mi, že ho mám aj upiecť!"

AHOJKY KAMILKA..mozem sa zapojit? aj ked nemam deti a uz vobec nie v pubertalnom veku ,podla mna to bola drzost.keby to bola uprimnost,tak by povedala nieco v tom zmysle,ze:" mami,(neviem ako ta oslovuje),preto tam ten tanier je,lebo sa mi nechcelo ho odlozit,alebo nemala som chut ho odlozit."vela trpezlivosti prajem

Poznámky tohto typu teraz dostávam aj ja a môj muž, len tak mimochodom robí s počítačmi, mi pred malou povedal, že čo vlastne chcem, že nabudúce musím použiť príkazový režim a nezabudnúť pritom na presnú terminológiu , aby moja ratolesť pochopila. Na to bola veľmi zvedavá. Tak som jej vysvetlila, že ak použijem príkazový režim, to znamená zadám príkaz, čo má urobiť a ak ho už použijem dám si námahu vymyslieť aj podmienku, čo sa stane, nebude príkaz splnený . Chvíľu mala pred tým rešpekt, potom na to opäť zabudla.

Polárka, za drzosť sa u nás považujú skôr komentáre, ktoré nasledujú po nejakej úlohe, napr. v sobotu som ju nepustila von, kým si neuprace a nasledovala poznámka: Ja mám domáce väzenie? Lebo to mi bude trvať večnosť. A ver mi, že ma občas veľmi svrbí ruka a slečna si aj zaslúži sem tam pár vyťať, aj keď u nás sa väčšina rieši slovne.

nuž... ked môžem aj ja...
ja sa riadim u nás týmto: " ak niekto nerozumie hovorenému slovu, treba mu to demonštrovať " ... vysvetlím:
ak niekto povie že je hladny, alebo smadny, tak to beriem ako info.... takže realne ak si povedala svojej dcere že " tam je tanier " tak ona ho naozaj nemusela odložiť, pretože si jej dala len info o mieste taniera v tom čase, ked ste komunikovali...

aaaaale... od teraz to môžeš zmeniť na
" prosím ťa odlož si po sebe tanier! " ... ďakujem...

a toto je jednoznačna komunikacia a ak by top nesplnila po tretom raze, tak by som ho odložila sama a potom keby bola večera by som všetkym naložila večeru a jej by som povedala: tam je jedlo a sadla by som si jesť...

a takto by zistila že ste jedna k jednej a že ona si nema čo s tebou zahravať, ale pochopí to len vtedy, ked ju samú " uvrhneš " do pozície tej druhej strany...

moj syn ma 19 rokov a oprala som mu po týždni veci a dala do izby na postel a povedala som mu: ivan, prosím ťa odlož si tie veci do skrine .
on na to že dobre... ráno som tie veci našla položené na zemi... pýtam sa ho: prečo sú tie veci an zemi? on na to: lebo je čistá.. a ja na to: TAK NEZNELA MOJA OTAZKA!!!
odpovedz mi prosím, prečo si si tie veci neodložil do skrine, ked si ich už držal v ruke? a on na to že: LEBO SA MI NECHCELO...
a ja na to: oka, OD TERAZ SI PERIEš SááááááááááááM... ... a do dnes som to dodržala... aj ked sa so mnou háda, ja len poviem... nevážil si si, tak si rob sám a ešte chvílku budeš okolo toho kecať, tak ti ani práčku a ani prací prach nedám a ani vodu a elektrinu... a vtedy sklapne, lebo vie že ja do vetra nekecám... ... a stalo sa to už vo februári... takže aj toto ti možno pomôže... a slečna zistí kto je mama a autorita a so službami a energiou od mamy sa neplytvá...

Ahojte, píšem trochu neskôr, ako boli napísané tieto články, pretože som len nedávno objavila túto stránku, ale ako viete, ako to u nás doma vyzerá? Mám 17 ročného syna a jeho izba vyzerá, ako keby vybuchla bomba. Špinavé oblečenie sa kumuluje na zemi dovtedy, kým skriňa ešte niečo dá. Potom, keď nie je čo obliecť a ja náhodou nejdem v tú minútu prať, kedy mi to zhodí do kúpeľne, šplechne mi poznámku:"Však to máš v kúpeľni a ešte si mi to neoprala." Tiež reagujem tak, že nech si to operie sám. Zatiaľ som ho prinútila aspoň si niečo ožehliť, pretože ja to naozaj všetko nestíham (a ani nechcem) Mám ešte dcéry 15-16 ročné, tam je to podobne. Dokedy? Kto má skúsenosť, kedy to prestane?

No ale baby, ved to s tou pubertou je vsetko OK. Oni tie nase detiska musia byt take drze, odporne a oprskle, musia si nevazit nasu starostlivost o nich a mysliet si, ze sme stare skatule, co nicomu nerozumeju, ved ako inak by nabrali odvahu vyletiet z hniezda a ako by sme ich my s lahkou dusou pustili spod nasich kridel?

Letmo som si prešla vaše komentáre a zisťujem že mna bohužial ešte len ta prava nefalšovana puberta čaká,mam 13,5 r.dceru ,začína nam pomali bláznieť :vzdorovať.Ona už sama dobre cíti že nieje už malička a začíname mať k nej iné nároky ,teda myslím tým pomoc v domácnosti,samostatnosť...cez týžden ,teraz ked sa už neučia je aj do 8 večer vonku,lenže jej kamarátky su podla nej na tom ovela lepšie!Tie môžu aj do neskoreho večera....Toto je naša tema (jej)" porovnavanie "s druhymi!Už velakrat som jej povedala že druhy ma nezaujímaju,a sama nemam pociť že ju doma väzníme,cez víkend chodieva dakedy spávať ku kámoške a naopak ona zase k nam,Mení sa nam pred očami , už to nieje naša maličká a poviem Vám je mi to Ľúto,vratila by som ten čas späť,kedy potrebovala len nas ,posluchala na slovko,maznala sa s nami.....

Majas, presne každy večer hovorím :umyť riad,pospratávať čo treba ,vieš my okrem našej slečny mame ešte 10ročnu a ktomu naše slniečko 19mesačnú a všetko BABY.Je to kolkokrat chaos,každá na každu sa vyhovára a začali sa už hádavať,takže denne robím policajta!Ale možeš im vravieť aj po taliansky ...efekt žiadny ,to potom spustím krik a vtedy už vedia ktorá bije!!!No myslím že to bude u nas ešte zaujímavé...a preto podla mna je dobrá vec byť prísnou ked treba inak by nam vyliezli na hlavu....A i ked som najpr nepísala o strednej dcérke(10r) tiež nam pomaly začína RÁSŤ,ešte jedna otázka :slečny sa Vám maluju?Myslím tie čerstvé pubertiačky 13ročné,aký máte nato názor?Nezda sa Vám to priskoro?Viem doba ide do predu ,ja a mojich trinásť ....NEHROZILO MALOVAť SA !

ako 15-ročný "puberťák" môžem povedať, že vašu dcéru chápem... Ona skôr len chce aby ste jej rovno povedala že má ten tanier odložiť, nie okľukami... S najväčšou pravdepodobnosťou tieto veci bude využívať ako zámienku na hádku. Ono je to taká drzá úprimnosť. Ale ja sa len vciťujem do vašej dcéry... tak ma prosím hneď nesfúknite

Keď so bola ja násť ročná, tak som chcela poslúchať, aby bol pokoj, tak som sa rozhodla robiť čo mi rodičia prikážu. Ani náhodou ma nenapadlo, že môžem urobiť niečo aj sama od seba.
Teraz si myslím, že je to detské a keď chcem niečo od mojich detí, tak im to prikážem