Nuz neviem, my sme mali osnovy, hrat len tak sme mohli, ked bol na to priestor. Techniku sa nenauci z hrania pre radost. Stupnice, technicke cvicenia (Hayden, Bach, Czerny), potom mohla byt aj romatika. Ja to uznavam. Potrebujes sa naucit, aby prsty isli same. Potom mozes sa sustredit na prednes. Neni to lahke. Ja som klavir si vydupala este v skolke.
Boli casy, ked sa mi nechcelo, bol aj rok pauzy na strednej, kym som pochopila, ze bez hudby sa mi neda. Chodila som potom rano na 7mu, aby som stihala. Neskutocne vztahy, emocie. Ale za vsetkym je rehola. Neni to len tak sadnut a brnkat. :D proste tak to nefunguje. Drzim palce, nech ju to neznechuti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tá radosť z hrania, je celkom vzácnosť podľa mňa, klasický dril ju môže potlačiť. Jasné všetko je o ľudoch, učiteľoch a žiakoch ...
alebo hudobné vzdelanie našich detí .....
Po mne to určite nemajú, ale MM voľakedy hrával na gitare, teraz sem tam na klávesoch, viac menej z počutia, pomenej z nôt. Teda samouk. Naši dvaja chalani objavili lásku k hudbe, skoro na prahu dospelosti. Jeden šantí s basgitarou či čím, druhého viac láka skladanie hudby, klávesy .... jasné, že obaja bez hudobného vzdelania. Ani jeden v detstve nejavil kus záujmu o hudbu.
Pri najmladšej deve sme to skúsili. Prvý rok klavír, totálny zabiják, na ZuŠ- ke len noty písala, neverím, že si z nich aj niečo pamätala. Kus neskôr sme skúsili inú ZUŠ (tu prvú zrušili) učiteľka, z konzervatória, bola celkom ústretová. Často Tinka hrávala pesničky podľa vlastného výberu, asi rok a pol, potom nastala menšia kríza (zmena školy, ...) , zase bola pauza. Opäť sa vrátila ku klavíru, iná ZUŠ. Moja prosba k novej učiteľke bola - hranie pre radosť.
A Tinka si tak aj hrala, skoro každý deň. Našla si s MM, nejakú skladbu, zväčša k filmu, našli si k tomu noty, voľajako postupne naštudovali ..., doladovala na hodine. Učiteľka klavíra po pol roku odišla, prišiel mladý muž, chalanisko ..., pokračovali vo voľnom štýle.
Deva hrá celkom pekne, náročné skladby, samozrejme z pamäti... Okrem toho po vzore brata, začala improvizovať, skladať si vlastné melódie ... Hrá každý deň, nie pretože musí, ale pretože chce...
Až došla posledne z hudobnej, že mladý muž pred ňu položil zložité noty, vážna hudba, že hraj ... No deva, v tomto nie je taká zbehlá, k tomu sme zistili, po týždni u očnej, že sa jej obe oči zhoršili o dve dioptrie, takže na tie noty ani poriadne nevidela, okrem toho že jasné, že ma rezervy z teórie ... Pre devu to bola riadna ozaj dávka stresu ..., lebo ...
[video:https://www.youtube.com/watch?v=tmXjrkdQatw width:480 height:320 align:center]
Presvedčiť ju počas prázdnin, aby si sadla k notám novej skladby je šialenstvo, ostatné hrá. Čo bude pred ďalšou hodinou netuším. Zatiaľ so do toho nejdem montovať, akurát dám vedieť, že nevidí, nové okuliare bude mať možno o týždeň ... Uvidíme, čo sa z toho vykľuje, však nech sa deva posúva, život nie je prechádzka ružovou záhradou ... Asi by to bolo iné keby za tie necelé 3 roky, čo chodí na klavír, nevystriedala, zhodou okolností štyroch učiteľov klavíra. ...
Len hudba by mala byť pre radosť ..., žiadne iné ambície nemá ani ona, ani my ... Posúvať však nie je nikdy na škodu, už len akou cestou.