čo robiť?

Ahojte , potrebujem sa vyžalovať , vyrevať a rozhodnúť sa...
Máme krásneho 20mesačného chlapčeka, maličký ma pomerne rozsiahly névus flameus/oheň/ na líčku, za uškom, na krku až ku hrudníku, taký veĺký asi ako riadna chlapská dlaň, má to od narodenia, inak je všetko ok, až na túto ako to nazvala vačšina doktorov "kozmetickú vadu", pre nich kozmetická pre mňa psychická, ked vidík ako na to ľudia reagujú, človek pochopí, že sa na to detičky skúmavo pozerajú, obzerajú z anami, ale ke´d to spraví dospelý, a ešte k tomu s komentárom, tak človeku prestáva fungovať mozog a nevie čo ma povedať....
teraz chodím s malym k jednej super doktorke, ktorá nám navrhla liečbu betablokátormy/ sú to lieky, ktoré sa používajú pri problémoch s tlakom a v malých dávkach ich indikujú deťom, ktoré majú tieto "fliačiky" a oni ako keby stiahnu tie cievy a malo by to zmiznúť/
problém je v tom, ako skoro pri každom lieku, že majú nežiadúce účinky, znižujú tlak, spomaľujú krvný obeh, mám obrovský strach, manžel mi povedal, že rozhodnutie nechá na mne, brat, že som šibnutá, keď chcem malého ťahať do nemocnice, kvôli ničomu, mama a svokra sa k tomu nevyjadrujú, ticho sledujú čo spravím....
v piatok máme nastúpiť do nemocnice/na 4 dní/, kde nám presne nastavia dávku, budú malého monitorovať ako to naňho vplýva a j asom furt ná vážkach, neviem či som sa rozhodla správne....
čo by ste urobili Vy? ako by ste sa rozhodli?nechali by ste to tak, alebo by ste do toho išli? táto dr.nám laser vôbec neodporúča
čo robiť? Plačem ´dakujem

Diskusie Naničmama.sk: 

ObjímamObjímamObjímam Verím, že máš ťažkú dilému, veľmi ťažké rozhodovanie. Nie je možné túto liečbu posunúť na neskôr? Napríklad nejaký čas pred nástupom do škôlky, keď bude aspoň trošku zrelší organizmus?

Viem, že je to blbé, keď ľudia si dieťatko obzerajú a tobôž keď vypľujú sprostú poznámku Objímam ...ale je to len ich vizitka. Inteligentný človek sa k výzoru iných nevyjadruje, nie je to dôležité Mrkám .
Zrejme najviac trápi daný stav Teba, rodinka to berie v pohode a synček si ani neuvedomuje, že "kozmetický problém" má Úsmev . Ja viem, každá by sme chceli mať to najdokonalejšie dieťatko, bez viditeľných chýb, ale... vo chvíli keď sa pošramotí zdravie, problémy s výzorom idú bokom. Vtedy nám houby záleží, či dieťatko má tváričku posiatu pupáčikmi, či bude mať jazvičku na tele, či bude fľakaté... chceme len, aby bolo v poriadku, zdravé.
Môj názor je taký, že by som nehazardovala a počkala si na neskôr. Nevieš, ako dieťatko v takomto veku na liečbu, ktorá nie je nutná pre zlepšenie zdravia /veď nejde v konečnom dôsledku o ochorenie/ zareaguje, či vedľajšie účinky nebudú pre maličkého horšie.
V prvom rade, miluj svoje dieťatko také, aké je, je pre Teba tým najkrajším a najdokonalejším dieťatkom na svete Srdce .
A na blbými rečami a pohľadmi sa netráp... nikoho do vás nič nie je a u mňa najlepšie na blbé poznámky ohľadne mojich súkromných vecí fungujú tieto vety: "Ty/Vy musíš/te mať veľmi málo starostí, keď toto riešiš /keď ťa toto "trápi"/. alebo "Tvoje starosti na moju hlavu"... Zvyčajne si ľudia uvedomia, že prekročili hranicu a stiahnu sa.

babaroga, úplne ťa chápem. Neviem, ako by som sa rozhodla na tvojom mieste. Čisto racionálne rozhodnutie, nešla by som to riešiť liekmi. Počkala by som, kým chlapčiatko podrastie. Vídam deti s horšími vecami a nie som z nich zhrozená. Malý to vníma? Podľa mňa nie. Skôr to horšie prežívaš ty. Rozumiem tomu, lebo chceš, aby mal maličký všetko v poriadku, vrátane "kozmetických" záležitostí. Nechceš to rozhodnutie nechať na dieťa? Keď podrastie a bude mu to vadiť, tak si to porieši. Ale ak pôjdeš do nemocnice, tak ti nikto nemôže nič vyčítať. Je to tvoje dieťa, tvoje rozhodnutie. Držím ti palce. Na okolie kašli:)

ja by som sa vykašlala na okolie a počkala ako sa to vyvinie. Zdravie je prednejšie ako reči okolia. Tie vždy boli, sú aj budú.

Veď v tom je ten problém , že táto liečba zaberá najlepšie práve u takýchto malých detí,na druhej strane je tu taký problém, že zatial je to len kozmetické, ale neurológ ma upozorňoval, nemusí sa to stať, ale može, že tie ciev& ako keby začnú prerastať do hĺbky, tmavnúť , hrubnúť a može sa to "dostať k mozgu", a toto je to čo ma najviac trápi, malý je krásny, ja to už na ňom ani nevnímam, ani mi to nevadí, dokonca si ho niekedy ani neviem bez toto fliačika predstaviť, ale tá hrozba, že v budúcnosti by sa mohlo niečo stať, to je to čo ma núti premýšlať čo s tým robiť...

Je nejaká pravedpodobnosť, že sa to stiahne aj samé? Ak áno, tak by som asi počkala, kým bude väčší. Ak nie, je veľmi pravdepodobné, že s tým bude mať sám synček problém, keď bude väčší. Asi by som sa poradila s doktorkou, spýtala by som sa jej, čo by ona spravila na mojom mieste a podľa toho sa rozhodni.

pravdepodobnosť, že to zmizne samo je takmer nulová, ak nie nulová, dr.nám povedala, že keby jej dieťatko toto malo, tak by išla do tejto liečby, je to onkologička, aj naša pediatrička nám odporučila, aby sme to skúsili, ale ja sama neviem...

Pozri si toto video....
http://www.youtube.com/watch?v=QELXxWiXpB4

Liečbu ako navrhujú lekári....panebože! V tak útlom veku a nasadia lieky, ktoré vážne poškodzujú zdravie.....jednej veci snáď pomôžu a 10 ďalších spôsobia!!!

Kým nemá synček zanesený organizmus od tých "liečivých" jedov....skús zvážiť alternatívu - serióznu.

Ja tiež súhlasím s hore uvedenými názormi. Rozum nám káže jedno, ale srdce druhé. Na ja by som skúsila nejakú alternatívnu liečbu. Istý čas tu bežal príbeh, ktorý napísala jedná z nás "klodik" o chlapčekovi, ktorému zistili rakovinu, a nakoniec sa to vyriešilo iným spôsobom, bol to príbeh na pokračovanie. V našom živote má všetko svoju cestu, trocha jej však treba pomôcť, aby išla dobrým smerom, avšak veľmi mierne, lebo môže sa stať, že sa to ešte zhorší. Ja by som to konzultovala aj inými liečiteľmi/lekármi. A verím, že je to troška aj psychického charakteru. Niekedy problém je vo vnútri, a prejavuje sa ako kozmetická vada. Napr. pekne vlasy nedocieliš len kvalitným šampónom, ale hlavne prísunom minerálov a vitamínov do tela. Ja by som to takto riešila, ale držím veľmi palce, aby tvoje rozhodnutie bolo správne.

Ja som už bola za liečitelkou, dala nám bylinky, rok som ho nimi umývala, natierala, veľmi som tomu verila, že to pomôže, ale bohužiaľ nič, aj za jasnovidkou som šla, manžel kukal jak puk, keď nás čistila od zlého, dom nám prišla poliať vodičkou, tiež nič, zbavovala nás urieknutia ..., jedine na čom sa obidve, nezávisle od seba, kedže sa ani nepoznali, povedali, že keď som bola tehotná, tak ma buď niekto uriekol alebo preklial, Plačem , jednej som volala a tá mi povedala, že ho mám natrieť menštruačnou krvou, ale to som nie, nemala som na to žalúdok, malému si myslím, že nič nechýba, je ešte kojený, papá všetko, myslím tým zeleninku, ovocie, krvička je v poriadku, tak neviem, možno som si to ja sama nejak navodila, keď som bola tehotná,
ani neviem prečo, ale hneď ako som zostala ehotná, tak som si spomenula, ako mi starká hovorila, ked som bola velmi malá, možno 6 ročná, že nejaká žena , ktorá boa tehotná, ukradla strapec hrozna a dieťatko jej malo potom fliačik v tvare hrozna na tváričke, celé tehotenstvo mi to chodilo po rozume....

No snáď neveríš takýmto kravinám, preboha takéto veci vznikajú na úplne inom základe, nie urieknutí... Mlčím
A menštruačnou krvou nech sa natrie tá bláznivá osoba, čo takú blbosť dokáže niekomu poradiť.

No čosi si už poskúšala a dilema pred tebou. Ja by som zvážila tie vedľajšie účinky, ako dlho by bral tie lieky, možnosť prerušenia liečby, tie problémy s obehom zrejme je možné odsledovať, možno pri správnom nastavení liekov k tomu ani nedôjde. Ako píšeš ak by to mal byť len kozmetický problém je to rozhodovanie o inom, tak ako môže ovplyvniť synčekove zdravie liečba, môže veľmi negatívne ovplyvniť jeho zdravie neliečba. Možno by som skúsila ešte konzultovať s iným špecialistom, aby si mala názor viacerých. Určite nerieš prečo sa to stalo, v čom si akože "zlyhala" počas tehotenstva. Momentálne to trápi teba, možno ani nie kvôli tebe samej, ale už teraz vieš s čím sa bude tvoj syn vysporiadavať o chvíľku, keď už to začne vnímať aj on. Mne je jasné, že zdravie je na prvom mieste, ale aj psychické zdravie je jeho súčasťou, takže ozaj ťažko povedať ako to on zvládne. O koľko je znížená šanca, pravdepodobnosť, že to zaberie vo vyššom veku?
Manžel to necháva na teba, ale iste na to nejaký názor má, inak mi to príde dosť alibistické. Mali by ste sa rozhodnúť spolu. Držím prsty.

Ahoj, ObjímamObjímamObjímam

Myslím, že ja by som do toho skôr šla. Len ber to ako také teoretické vyjadrenie, lebo vychádzam z mojich možností. Keby mi to schválila moja pediatrička a lekár, ktorý ho sleduje, tak áno.
Som toho názoru, (a viem podľa mojich), že malé dieťatko sa rýchlejšie zotaví a nastaví na liečbu.

Ale ak by sa predsa len dalo počkať, tak by som skúsila minimálne do tej doby, v ktorej už budem vedieť s dieťaťom komunikovať. Lebo podľa tých vedľajších príznakov ti staršie dieťa skôr bude vedieť popísať stav a ty budeš vedieť hneď presne reagovať, alebo lekári.

Ja by som ho išla liečiť, keď sa ti to nebude pozdávať, liečbu môžeš ukončiť, nikto ťa nútiť nebude.

ObjímamObjímamObjímam ja by som sa na tú liečbu odhodlala. Nie je to nijaká experimentálna liečba, ale odskúšaná vec ktorá prináša výsledky. Malému lieky nadávkujú na mieru a bude neprestajne lekármi sledovaný takže ani tie vedlajšie účinky by som moc neriešila...veď si vezmi že na každom príbalovom letáku k liekom ich je rozpísaných kopec..lekárka ťa na ne musela upozorniť ale nikde nie je napísané že sa u malého prejavia...Chlapček jednej známej bol tiež liečený betablokátormy a tuším mal naordinované aj nejaké kortikoidy -liečil sa dlhodobejšie ale postupne to vybledlo a teraz mu fliačik vidno len vtedy keď je veľmi teplo alebo plače, proste keď sa mu cievky rozšíria..Neprejavili sa u neho nijaké vedlajšie účinky akurát mu vééééľmi v tom období chutilo papať takže priberal..ale po vysadení sa všetko upravilo..fakt a viem že chodili tuším raz do mesiaca na odber krvi, že to bolo na celej liečbe najhoršie malý má doteraz rešpekt pred sestričkou s injekciou Mrkám Držím palce a želám tebe i malému Slnko aby to dopadlo čo najlepšie... Srdce

No kortikoidy su riadne svinstvo.

...veru áno! A ich vedľajšie účinky sa prejavia často až po rokoch!

Nečítala som všetky komentáre ale tie prvé hovorili nie ale ja si myslím že ako matka by som to zrejme urobila. Nie je to jednoduché sa s tým vysporiadať a malý nebude večne malý. Takže ja by som skúsila všetko aj ked nie bezhlavo.
No mňa upokojuje to že dieťatko bude v nemocnici.
Ja som mala malý oblačík modrý névus pod prsníkom a mala som problém si obliecť dvojdielne plavky lebo to obzeranie mi išlo poriadne na nervy, pritom to bolo také svetlomodré.
Som dosť stará a stále si uvedomujem že mi to odrazu v dospelosti vadilo.
No to rozhodnutie je na vás a ver že nech sa rozhodneš akokoľvek bude to to najspravnejšie rozhodnutie ktoré urobíš, lebo nikto nevie nič viac čo by bolo či nebolo. Objímam

dievčatá, ďakujem Vaše za Vaše názory a povzbudenia Srdce , kortikoidy sme hneď zamietli, mám ešte pár dní na premýšlanie, tak uvidím ...

Sun, a v akom veku liečili to dieťatko, mohla by si mi , prosím ťa , napísať, ďakujem Objímam

Chlapček mal niečo cez rok a pol..Viem že mal najskôr nasadené iba betablokátory ale kedže zaberali pomaličky nasadili ako doplnok kortikoidy, kočka mala tiež veľkú dilemu ale nakoniec sa odhodlala a veľmi mu to pomohlo...A k kortikoidom - osobne som sa s nimi stretla keď se a u mojho malého prejavilo autoimunitné ochorenie. Pomohlo a zabrali naozaj veľmi rýchlo - vďakabohu... Babaroga skús veriť lekárom a mysli pozitívne....Uvidíš že to dopadne dobre...Budem vám obidvom držať prsty SrdceObjímamObjímamObjímam

ďakujem Sun SrdceObjímam

Myslm,ž e by som sa ktomu odhodlala a dala liečiť.. predsalen, malé dieťa to tak nevníma.. al príde škôlka, škola a vieme, aké vedia byť deti protivéné... aj dospelí.. vieme, aké je dôležité násť kamošomv... nebrán sa liečbe, budete v nemocke, sledovaní.. dlho to nepotrvá a budete OK

Objímam

Ja som to pochopila, ze liecba bude dlhodoba, len nastavenie liekov a sledovanie prvje reakcie na lieky bude v nemocnici.

Správne si to pochopila Úsmev , v nemocnici budeme 4 dni, tam mi ukážu ako malého sledovať, merať tlak, pulz , ako správna podávať lieky, potom budeme chodiť raz mesačne na kontrolu ku kardiológovi, na krv a na štítnu žľazu...

Takto som to pochopila aj ja, lenže to je stále byť pod kontrolou a to je v tomto prípade veľmi dôležité. Je iné nastaviť liečbu doma a v nemocnici.

Hm... Ani som nechcela reagovať, lebo je to pre mna citlivá téma. Ale nedá mi to. Aj mám odmalička podobný problém ako tvoj synček. Moji rodičia urobili všetko, čo v časoch môjho detstva bolo možné. A ja som im za to nesmierne vďačná. Odporúčam ísť do toho. Aj za cenu rizika, nevieš si ani predstaviť, aké to je s niečim takým žiť. Ako 6 mesačná som bola prvý raz operovana, vtedy iné možnosti veľmi neboli. Celkovo som absolvovala asi 25 operácii, presne číslo ani neviem. Keby sa naši báli komplikácií - a určite sa báli, ale šli do toho - a nedali by sa na ten boj so mnou, neviem si predstaviť, ako by som dnes žila... Aj tak je veľmi tažké a zlé zvládať pohľady a posmech okolia. Takze ľútosť a strach treba dať bokom a aj u chlapčeka budovať sebavedomie. Držím palce Objímam
Eva Slnko

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok