Čo s ním?

Ahojte milé naničmamy,neviem,čo už robiť s deväťročným syníkom : ))Má ísť do školy v prírode,ale on je strašne nezodpovedný,nevie ani prejsť cez cestu sám,nedáva pozor,môžme mu aj sto krát opakovať,no nezaberá nič.V škole má výborné výsledky,stále od prvého ročníka má samé jednotky,zodpovie aj najťažšiu otázku,ale v bežnom živote je akoby dezorientovaný,akoby nerozumel,čo mu vravím,pozerá na mň ako na mimozemšťana,nevie si poukladať veci,nepozerá pod nohý,keď ho o niečo poprosím(príklad:vyber mi mrkvu,dones hrebeň-tak sa spýta:a odkiaľ?)Keď bol malý,žiadny problém s tým nebol,všetko chcel robiť a sám od seba,vedel popratať,poukladať veci,teraz radšej povie:ale ja to neviem...alebo to urobí tak,že to musím ešte raz po ňom.Keď niekam ide so školou,len trpnem,ako to dopadne.Už sa stalo,že si zabudol vyzliecť pyžamo a na ňho si obliekol veci do školy a tak šiel...No kto má ráno čas kontrolovať také veľké dieťa?Napríklad aj na záchod vždy beží až na poslednú chvíľu,len tak tak stihne,no on to pokladá za normálne.Práve preto sa tak bojím,že ako on v tej škole v prírode bude fungovať bezo mňa,veď on ani ponožky zo skrine nevyberie,lebo on ´"nevie,kde sú".Doteraz ešte v škole v prírode nebol,lebo zvykol byť námesačný a nechcel ísť,ale teraz sa teší,no ja už teraz sa bojím,ako to dopadne,keď je fakt z tých,čo aj na rovnej ceste spadnú.No v škole a na krúžkoch je iný,šikovný,chodí na futbal a tam sa mu darí,ale doma...Tak ja neviem,ako to riešiť,či mu dovoliť tú školu v prírode,neviem.

Diskusie Naničmama.sk: 

jednoducho to skus a uvidis. upozorni ucitelov, ze treba nenapadne (aby sa mu potom kvoli tomu druhe deti nesmiali) dohliadnut, ci je poriadne poobliekany a podobne, ze zvykne zabudat. ja som tiez robila veducu na taboroch, skor sme boli vdacni, ked nas upozornili vopred. vedu sme z toho nerobili. radsej sem-tam nenapadne skontrolovat, ako potom riesit neprijemnosti pred vsetkymi.
a mozno budes prekvapena, ze si vie poradit aj sam, ked musi a nemoze sa spoliehat na teba.

Ja mám podobné trdlá doma tiež v tom veku, tiež pojdu do školy v prírode, tiež tŕpnem, ako to dopadne vzhľadom na ich veľmi mizivú schopnosť zodpovednosti, ale si vravím, nemôžem im večne behať za zadkom a buzerovať ich za každú drobnosť. Nech si sami znášajú dôsledky svojej nezodpovednosti /to to je pre mňa ťažké, sa musím hodne premáhať, aby som nerozmýšlala a nekonala furt za nich, ale sa snažím./ A okrem toho si myslím, že v cudzom prostredí /bez rodiny/ deti pochopia, že nik za nich ich "prácu" nespraví, buď sa budú pred kamošmi v švp hanbiť, že akí sú mantáci, alebo sa do toho oprú, a úkážu svoju šikovnosť.
Moje decká šli teraz na týždeň k našim, ve´d majú prázdniny. Stávalo sa nám: že mami, toto si zabudla zabaliť, a ja som to moc chcel.
Tak som to vymyslela. Sami sa pekne pobalili, ak im bude niečo chýbať, môžu nadávať akurát tak sebe. Zodpovednosť som preniesla na nich. Nech sa učia deťúrence.

PaBe, nechaj ho ísť, už je predsa veľkáč, určite nedopustí, aby sám seba zahanbil.

Ďakujem,ja že len ten môj ešte v deviatich nevie,čo so sebou.Ale to sú aj frajeriny pred kamarátmi.On má 9,ale niektorí v triede už aj 10,11,no a to už sú iní "muži".Ta keď ide k babke,tam je varený pečený,tam je jednoducho dobrý chlapec,ale to je tým,že babka je iná...Babka nebuzeruje,že poprataj a tak,babka má čas a kedy to spraví,tak to spraví.Vieš,ja ti mám strach ho aj do obchodu pustiť,že sa mi zrube na schodoch..Už aj to sa stalo,no a nie že ešte do tatier:-) Ale musí to zvládnuť.

Ďakujem Magic,ale vieš ako to vie naštvať,jednoduché veci sú pre ňho najobtiažnejšie.Keby si tak mala pravdu,že budem prekvapená.Vieš čo chcel?Aby som mu pobalila veci,že na každý deň do jednej tašky,že on tak bude vedieť,čo si obliecť...Niekedy sa mi rozum zastavuje,keď vidím,čo robí,preto mám veľké obavy ho tak pustiť,lebo viem,že dať pozor na toľko detí je ťažké(pracovala som v MŠ),nemôžem chcieť od učiteľky,aby ho špeciálne kontrolovala,ale radšej ju upozorním.Fakt ďakujem,je mi trocha lepšie,no ten týždeň,čo pôjde,bude asi dosť ťažký.Asi aj preto to tak beriem dcéra je mladšia,ale úplne iná.Samostatná,už v škôlke bola v škole v prírode,tiež som sa bála,ale ona je proste sebestačnejšia.Vo všetkom,s ničím nemá problém.

PaBe, ja mám tiež syna, ktorý je v týchto praktických veciach úplne ľavý, ale ja viem čím to je. Podľa toho čo si písala na začiatku hneď ma napadlo, či nejde o tzv. mimoriadne nadané dieťa. Ja vždy hovorím, že týmto deťom je na jednej strane pridané a na druhej ubrané. Môj syn chodil do školy pre mimoriadne nadané deti, ale základné jednoduché veci nezvládal. Teraz je to už lepšie, má už 13 rokov. Už len to, ako pre neho logicky ti povedal že mu máš rozdeliť veci do jednotlivých tašiek, každú na jeden deň.
Skús si prečítať na naničmame blogy, kde píšu maminy nadaných detí. Podľa mňa sa tam nájdeš.
Veľa trpezlivosti a lásky Ti prajem
P.S. Ja by som Ti poradila pustiť syna do šloly v prírode,a upzorni pani učiteľky na nesamostatnosť syna a popros ich, aby na neho dohliadli.

Ahoj Delli,ďakujem.Neviem,či patrí medzi mimoriadne nadané deti,v niektorých veciach možno aj hej,keď mal tri roky sám od seba sa začal podpisovať,čítať prvé písmená,vyjadroval sa tak dospelácky,používal cudzie slová,pozeral len dokumentárne filmy o zvieratách,rozprávky ho veľmi nebavili,vedel,kto ako sa volá minister,prezident(no ja politiku nesledujem,vôbec sa v nej nevyznám).Kým šiel do školy,boli sme na psychotesty,lebo už mal hraničný dátum narodenia na odloženie školskej dochádzky,ale testy dopadli výborne,veď už čítal sám a vedel počítať.No potom sme mali ten problém,že nezvládol,keď raz dostal dvojku,bol nešťastný,mal problémy so žalúdkom,hnačkoval,mal krče,keď ho učiteľka nechcela vyvolať,chodil za ňou cez prestávky,hlásil sa každú chvíľu,až kým si tú blbú dvojku neopravil,všetko musí mať dokonale vyriešené.Sám si vyberal krúžk,chodí na umeleckú-kreslí,na futbal,počítače,vybíjanú,každý deň má nejaký krúžok.Ešte chcel ďalšie,ale to už som nedovolila.Ak sa ťa smíem spýtať,ako si to riešila,ako si syna naviedla,aby bol samostatnejší,aby pochopil,čo od neho žiadam.Ja si neviem predstaviť,ako by som ho pustila samého do školy,keď by mi vletel rovno pod auto.Preto všetko prispôsobujem synovi,odniesť do školy,priniesť ho domov,odprevadiť na krúžky....Je to s ním ťažké,kontrolovať všetky bežné veci,čo si myslím,že by už mal zvládať.

PaBe, tiez si myslim, ze by si ho mala do dkoly v prirode poslat, mozno mimo domov sa jeho samostatnost a pozornost "zapne" - tak, ako je to u babky. Pises, ze tam funguje normalne. Tiez ma napadlo mimoriadne nadanie, ale spominas aj to, ze ked bol mensi, nebol taky. Mozno sa ti do toho miesa uz aj predpuberta. Drzim vam palce, aby ste to obojstranne dobre zvladli Áno .

Len tak mimochodom, musela som sa pri citani prispevku pousmiat, lebo som si spomenula na nedavny blog, v ktorom sa diskutovalo o manzeloch a ich "nevideni veci" a vobec - o inom fungovani v praktickom zivote...Vyberam od teba: ".. nevie si poukladať veci,nepozerá pod nohy,keď ho o niečo poprosím (príklad:vyber mi mrkvu,dones hrebeň-tak sa spýta: a odkiaľ?)...radšej povie: ale ja to neviem...alebo to urobí tak, že to musím ešte raz po ňom."

Mozno sa ti len meni na chlapa Mrkám . To len trosku na odlahcenie - viem si predstavit, ako velmi ta to musi vsetko trapit a ako velmi sa onho bojis.

Milá Lobelka,možno sa fakt mení na muža(giggle) ,ale to je ti taký muž,že pred kamarátmi frajer,ale spí s troma plyšákmi a chodí sa pomojkať,minule sme kupovali papuče,mali dva druhy maskáčové a s macíkmi,tak čo myslíš,ktoré si vybral?s macíkmi(giggle) .Trápiť ma to trápi,keď vidím,aký je nešikovný niekedy,človek,aby sa bál,že na rovnej ceste spadne,je ta také,že niekedy neviem,či sa smiať,či plakať.Minule mu vravím:pozri sa,či sú ešte zemiaky.A ticho.Kričím,tak kde si?počujem funenie,búchanie,objaví sa syn a v rukách nesie celú prepravku...no čo na to povieš?(rofl)

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok