neboj, vydrz, vsetko poinie aj taketo obdobie vzdoru, ja som sa raz chytila rady Evky M. aj sem prispieva, kde pisala, ze odmenovanie je lepsie ako zakazy a tresty. Preto hned rano v palim do izby a poviem, ze ked sa pekne oblecu, dostanu sladku pusinku a sem tam je motivaciou aj keksik.
Ale dvojcata uz maju 5 rokov a je to uz jednoduchsie.
Prajem ti pevne nervy a vela pekny zazitkov so slecnou. Je vonku zle pocasie, aj dospeli su nervozni, nie to este deti. Ak nemas ien povinnosti, vezmi knizku, lahnite na koberec a citajte si. Tjoto u deti dost pomaha, teda aspon u mojich. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ja som zobrala pohar vody, aj to bol riadny moment prekvapenia
Jaj, čo s ňou.
Ide o našu takmer trojročnú slečnu, o ktrorej som si myslela, že má vrchol svojej prvej puberty za sebou.
).
Čo poviem, to jedným uchom dnu a druhým von, lepšie povedané, ani tým uchom dnu to neide, a tak si opakujem pre seba, dva, tri, štyri, šesťkrát, potom zakričím, to si ma konečne všimne. Keď po nej niečo chcem, povie "Áno, len....." a kým to spraví, tak to trvá. Ja musím nad ňou stáť a opakovať sa ako platňa. Nehovoriac o afektovaných záchvatoch plaču, odvrávaní, o tom , že si všetko urobí tak, ako chce (poviem jej, aby sa v izbe nehrala s dáždnikom, nieto ho ešte otvárala, ona mi na to povie "Áno" a dáždnik otvorí a to stojím pol metra od nej).
Ja viem, že tým musí prejsť, mňa skôr zaujímajú vaše skúsenosti ako to ukočírovať. Snažíme sa ju vychovávať pokojne, žiaden krik a pod. Väčšinou priestupky riešime tým, že "Urobila si toto, tak nebudeš dnes pozerať rozprávku", aj keď niekedy (a hovorte si čo chcete), ju zastaví len pacnutie po zadku (Skákala mi po posteli, ani x-té upozornenie, nech to nerobí, lebo môže spadnúť a ublížiť si, ju nezastavilo, dostala po zadku, na chvílu prestala, o pár minút skákala zase, spadla, bol plač a o päť minút skákala opäť. No neviem ako inak som mala, lebo postel jej nezoberiem
Viem, že trpezlivosť a neustále opakovanie je tá cesta, ale niekedy som z toho už unavená, zvlášť dnes. Veľmi často mi dnes chodilo po rozume, či som niekde neurobila chybu, čo by som mala spraviť inak.
Tak neviem, aspoň som sa vyrozprávala.