reklama

Dcéra je bitkárka... :-(

k4tk4 , 08. 01. 2015 - 09:52

reklama

Milé maminky, prosím poraďte... Máme 6-ročnú dcéru, do škôlky chodí od necelých 3 rokov, teraz chodí do predškolskej. V škôlke sa často bije, viac ako chlapci. Nie sú to premyslené bitky, zákerné, napr. ide, niekto jej zavadzia, tak ho kopne alebo doňho strčí. Alebo pri hre niekoho poškrabe. Keď doma niečo podobné riešime, tak teóriu ovláda vždy perfektne, vie že je to škaredo, že tak nemá riešiť konflikty, ale v praxi to vždy vyrieši inak. My doma sa jej vždy snažíme všetko vysvetliť, nebijeme ju, doma nemá kde odpozerať takéto správanie, s manželom sa nehádame, tobôž nebijeme. Keď bola malá, dosť sa stránila detí, pritom sme boli na ihriskách a pieskoviskách denne, kto jej čo zobral alebo urobil, nikdy sa nebránila. Báli sme sa ako bude v škôlke, bola na mňa moc naviazaná. S nástupom do škôlky nebol žiadny problém, neplakala, veľmi rada chodí do škôlky, pekne sa zaradila. Už druhý rok sem tam boli takéto sťažnosti, že robí deťom zle. Doma je kľudná, keď príde k nejakému konfliktu, dá si vysvetliť, v podstate dobré dieťa, aj s deťmi v rodine (bratranci, sesternice) nemá problém. Učiteľka hovorí, že z toho pravdepodobne vyrastie. Trápi ma to, tento rok by mala ísť do školy, bojím sa, čo bude tam. Dajte tipa ako to riešiť, ak máte niekto skúsenosť. Ďakujem... Kvietok


reklama


reklama

púpavienka, Št, 08. 01. 2015 - 10:05

Ja by som určite vyhľadala psychológa, lebo niečo tam je prečo to robí, už len kvôli tomu aby nemala neskôr problémy.

n.e.l.i.n.k.a, Št, 08. 01. 2015 - 10:56

Ma v sebe hnev, moze to byt hnev od pribuzneho (akoby zdedeny), pripadne ak ty alebo manzel citite voci niekomu vnutorny nevypovedany hnev, moze to prejst na dieta. Mozno by pomohla One Brain matoda. V 6r zivota to uz treba riesit, uz to nie je len taka "skolkarska" bitka a uz pojde do skoly...

lastovička1, Št, 08. 01. 2015 - 11:38

tiež si myslím, že nejaký dôvod na to bude. Len treba zistiť aký. Možno to videla u niekoho v škôlke alebo u iných detí, takto ,,riešiť,, situácie.

k4tk4, Št, 08. 01. 2015 - 12:52

Učiteľka hovorila, že takýmto spôsobom riešia problémy menšie deti, cca 2 roky, skrátka keď mi niekto zavadzia, tak ho buchnem. Normálne už deti oslovia a povedia aspoň "uhni". Inak je vyspelá primerane veku. Ona ani nemá v sebe nejaký hnev, žeby chytila nejakú zúrivosť. Aj učiteľka hovorila, že keď vidí a opýta sa jej prečo si ju capla, tak ona, lebo sa mi nechcela uhnúť. Učiteľky z toho ani nerobia nejakú vedu, že vždy majú také deti. Že to nerobí premyslene, naschvál, že je to impulzívne.

brmbolec, Št, 08. 01. 2015 - 22:02

ahoj, k4tk4, spomínaš, že tvoja dcéra sa takto správa len v škôlke ale v domácom prostredí nie. ja si myslím, že je tvoja dcéra v škôlke frustrovaná. dobre jej vychádzajú roky? nie je v triede so staršími spolužiakmi? nemá pocit, že sú tí druhí múdrejší, šikovnejší a tými šťuchancami chce mať aspoň v niečom navrch? možno má niektorú poruchu učenia alebo pozornosti. toto všetko je treba rozobrať s učiteľkami a hlavne ako hovoríš, že ide do školy. včasná diagnostika vám vo veľa veciach pomôže.

Dzeny, Pi, 09. 01. 2015 - 14:57

Psychológ je dobrý nápad. A možno by nebolo od veci, dať ju na nejaký kontaktný šport. Párkrát dostane šupu od protihráčky a uvedomí si, že to bolí. Toto sa pri niektorých deťoch osvedčilo. Ale asi by som psychológa nevynechala.

k4tk4, Pi, 09. 01. 2015 - 15:17

Jej vychádzajú zle roky, ale 6 rokov mala v októbri, takže ona patrí medzi starších v triede. Myslím, že frustrovaná nie je, je šikovná a v podstate obľúbená. Majú mať ešte teraz depistážne, tak sa porozprávam s psychologičkou. Moc Vám ďakujem, babenky... Slnko Kvietok Zlomené srdce

aramana, Pi, 09. 01. 2015 - 16:00

Ja ti niečo napíšem z tej druhej strany...synak mal v triede dievča ktoré ho vždy sácalo a tvár a krk ma doškriabaný...no tak som si počkala kým príde pre ňu mamička a obom som im dôrazne povedala že ešte raz mi povie synak že ho sotila, zmlátim ju tak, že si týždeň nesadne na riť a ak mamička nevie ostrihať nechtíky tak jej ich prídem ostrihať kliešťami ja.No a čuduj sa svete, zrazu bolo po probléme Úsmev Ani psychologa nebolo treba Áno

k4tk4, Pi, 09. 01. 2015 - 21:20

Aramana, toto som skúšala po dohode s jednou mamou-kamarátkou. Ale bola málo dôrazná Veľký úsmev Tak sme sa akurát na tom zasmiali Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama