Deti a spánok...Námesačnosť?

Akurát teraz môj syn zaspal a už vykrikuje zo sna kadejaké nezmysly, robí to už tretí deň za sebou.Niekedy aj príde za nami a kadečo rozpráva. Tak som sa ho snažila prebrať, lebo bol aj taký nejaký vyplašený. Môj syn má 7 a pol roka, neviem koľko majú tvoje. Ale si pamätám, keď som podobne námesačná bola aj ja, ale ja som si to vždy pamätala a keď som sa syna opýtala, či si to pamätal, povedal, že nie. A vraj z toho deti vyrastú, aj mne to po čase nejako prešlo samo.

omylom som to poslala dvakrát

syn ma 12 ... ked mal 5 ci 6, nasli sme ho v pyzamku stat pred vchodom do panelku, ani si neviete predstavit ten sok... nikto si nevsimol, ze vobec odisiel z bytu... dlho sme potom kluce pre istotu nenechavali vo dverach na noc... stalo sa to iba raz a nepamatal si z toho nic... ale nocne bludeni po byte mava poteraz... raz sa stalo, ze dosiel do obyvacky s vedomim, ze je na WC a ja, kym som si uvedomila o co ide, som ho uz len na balkon stihla vylozit sem tam mava take stavy, ze nevie kde je sever a bludi po byte...

Môj malý má takú "rušnú" noc, že strach a hrôza! Aj my sme boli na neurológii, a tiež nám bolo povedané, že z toho vyrastie-ako keby nevedel spracovať to, čo zažil cez deň. Malý spáva ako tank(ten bordel ráno v postely, tak to je hrôza), ale ten rev a "záchvat", tak to by som Ti nepriala!
To sú vresky v tranze, ako keby mal epilepsiu a nikoho vtedy neprijíma-musíme bojovať! Hlavne je to vtedy, keď strávy deň u svokrovcoch-neviem prečo?! Ale je pravda, že už sa to VÉLMI zlepšilo!!! Neboj, bude to dobré-naozaj z toho vyrastú detičky, proste niektoré tak emotívne prežívajú svoj život.

Ja som bola taka za mala...este aj dnes som predmetom rodinnych smiechot a naozaj som z toho vyrastla- len mama mala vzdy otvorene dvere na detskej, aby vystartovala, ked ja vyjdem do "terenu". Ustalo to asi v puberte.
Deti vsetko prezivaju intenzivnejsie a ja som si uzila v detstve aj vela strachu, takze preto tie zive, obcas desive sny...A moj cas bol zakazdym spln mesiaca. Mama hovorila, ze to bolo obcas hrozne.
Chvalabohu- moje deti to zda sa obislo a boli pokojne.

ivet

Jáj,to tak dôverne poznám,malý s tým začal,keď mal asi 3 roky a tiež čakám,kedy to prejde,a to má už skoro 10...A stále so sebou narába,aj s tými rukami,aj chodí,aj rozpráva,bludy,nevníma,čo mu pri tom hovorím,ráno si aj tak nič nepamätá...Ja som sa hádam ani nevyspala,odkedy mám deti a čakám a čakám,kedy tá námesačnosť prejde...Preto až teraz v štvrtej triede bol prvý krát v švp a trpla som nehorázne...A keby ste videli,keď chodil na plavecký-ako krásne mi plával v posteli,až kým nenarazil hlavou do steny,ako tuleň .A čo je horšie,začala aj malá,asi pred rokom,keď bola v prípravke.Tak každú noc striehneme,čo iné sa dá robiť

Našu prvú detskú námesačnosť nikdy nezabudnem.Synak si v noci odomkol dvere na balkón a stál na kraji balkóna kde ešte nebolo zábradlie.Odvtedy boli u nás na dverách namintované aj retiazky na dverách a okná boli v noci fest pozatvárané.Ďalšie námesačníctvo som riešila že som Stanka pozorovala či ide cikať alebo kam sa vlastne vybral.Ak pochodoval niekam inam okrem záchoda,tak som ho bez budenia otočila a odviedla do postele.Chodil normálka s otvorenými očami,ale prázdnym spánkovým pohľadom,nereagoval ani na oslovenie.Stačilo potichúčky naviesť naspäť do postele a spal ako dudek až do rána.A vyrástol z toho,teraz už nič také ako námesačnosť neprevádzkuje.

aj môj starší syn,teraz má 18,bol ako malý "námesačný".celú noc nám vykladal,čo cez deň prežil.dokonca,keď bol vešmi unavený,viac v noci "bojoval".hral imaginárne playstation,vykrikoval,dokonca chodil po dome.v izbe má balkon a ked sme sa presťahovali,tak sme nemali ešte zábradie,som mala strach,že nenájde dvere a vypadne.ale našťastie,tam nešiel.nikdy nemal tuhy spánok a ako dieťa sa často budil,ked som ho kojila tak aj 10x za noc.a cez den nespal skoro od roka a pol.teraz spáva veéľmi dobre,je probém ho zobudiť,hlavne do školy.vyrástol z toho.a zaujímavé,že sa do 5-tich rokov v noci počurával.na to sa zobudiť nevedel.vlastne,aj keď som ho vnoci budila,tak len bdel,neprebral sa celkom.ale teraz je to dobre.

Mne tiež najstarší odišiel z domu, zobudila som sa na to ako sa otvorili vchodové dvere a ja som v tej rýchlosti nevedela či neskočím zlodejovi do náručia.
Inak zaujímavé bolo, že keď sme chlapcom vymenili postele tak ten čo bol námesačný prestal a ten čo nebol začal

moja vnucka sa budila asi od 3.rokov bolo to hrozne v noci utekala po izbach kricala plakala nespoznavala nas niekedy pomahalo ked sme jej oplachly tvar studenou vodou prebrala sa ale na nic sa nepametala ked mala 5. rokov odisli zit do anglicka pokracovalo to aj tam asi rok teraz je to uz trocha lepsie ale kazdy hovori ze treba trpezlivost a ze s toho vyrastie my sme skusali aj bylinkarov aj vestice vzdy hovorili ze ma z oci dali nejake bylinky trocha to omohlo a potom zase sa to opakovalo verim ze to bude dobre