nuž, keď chce niekto tiché bývanie, nech ide do rodinného domu. Ak sa nasťahuje do bytovky, musí počítať s tým, že nebude izolovaný. A ak mu vadí všetko, tak chyba bude asi niekde inde. Pokiaľ nerušíte nočný kľud, tak bežný život je bežný život. Keby sa nasťahovali pod dôchodcov, vadili by im palice na podlahe, šúchanie papučí, nočné návštevy WC. Zjavne sú vo svojom byte nespokojní, keď hľadajú blbosti.
Ked chcu ticho nech si zaizoluju komplet cely byt, plne chapem, ako velmi ti to ubera zo zivotnej energie. Prajem vela sil. 
NUž chce sa mi povedať - urobila si chybu hned na začiatku - prepáč takto to povedali ľudia mne ked začali spory so susedom, lebo chcel aby sme robili iba to čo sa jemu hodí a ja som vyrubala orech, čerešne, jabloň... a bolo to iba horšie a horšie.
Nemusíš mať s každým krásny vzťah aj to som sa musela naučiť, každý kto v bytovke žil vie že je počuť všetko, sú chronický sťažovatelia a tým nevyhovie nikto a nič a nehľadaj príčinu - oni majú problém.
Hájiť si svojich blízkych a svoje záujmy ak vieš že neprekračujú mieru a to že raz za čas sa zahrá aj futbal aj to je raz za čas všade, alebo bujarejšia osláva.
Viem aké je to hrozné, lebo ja som to zažívala ked som sa nasťahovala sem a to do rodinného domu, sú naozaj ľudia ktorí sa musia s každým sporiť a ublížovať. No všetko raz skončilo u mňa vnukom suseda ktorý sa oženil a zakázal mu určité veci a teraz je všetko v poriadku, nech to len tak ostane. Nelezieme si do hrncov ale strach prísť domov nemám.
Vydrž a bud aj za zlú, ved aj tak ťa ohovarajú.
Zuzka, ale v panelaku to nejde, aby bolo uplne ticho. Susedia su netolerantni ludia a ty si im na to naskocila. Verim, ze v snahe vyhoviet. Ale aj to ma svoje limity. Bud raznejsia, nenechaj sa buzerovat. Ak mávate domovu schodzu, skus to tam nadniest a urcite by sa mal angazovat aj tvoj manzel. Slusne, ale jasne susedom povedat, ze zasahuju do vasho sukromia, konaju nad ramec svojich prav.
moja...nestresuj sa a nesnaž sa čo najviac vyhovieť susedom
v byte žijete, užívaj si detičky kým sú malé
no jo, panelak. Tenke steny a tenke usi. Aj my pocujeme, ked susedom nieco cupka na dlazku. Len na seba mrkne a zasmejeme sa, ze na obed bude sosovica. Ale este som nemala guraz na to, zaklopat s miskou na obed, ze by som ochutnala 
. Platia normalne pravidla. Doma sa nehra s loptou.V kupelni a na wcku na seba nepokrikujeme 
. Nocny klud a nedela, pokial je to co len trochu mozne, su svate, pretoze na jeden den nevrtania a bez skakajucich pracok mame snad narok.
Zivot nas postupne uci, bit sa za seba, za svoje rodiny. Ze sa neda vyhoviet vsetkym. Suhlasim s tym, co napisali dievcata.
Je pochopitelne a mile, ze 12-15 ste mali tichy rezim. A to je tak maximum co ste s 3mi detmi mohli pre nich spravit. Akukolvek poziadavku mali navrch, vidim to ako buzerovanie a narusanie vasho sukromia.
apple, to, čo s tebou nacvičujú susedia, nie je normálne. Mali by sa dať vyšetriť, pretože, z každého bytu nejaký ten zvuk preniká. Bývam v starom tehlovom dome, múry 50 cm, priečky 30 cm, ale aj tak čo-to počuť. A úprimne, nikdy sme sa nesťažovali. Raz som zabúchala na radiátor, keď v nedeľu o siedmej ráno začal sused vŕtať
Ty si vyšla susedom maximálne v ústrety, myslím, že si urobila oveľa viac ako by urobilo 90% ľudí na tvojom mieste. Nikdy nevyhovieš všetkým a aby si sa takto trápila kvôli ľuďom, ktorí aj tak budú hľadať chyby aj tam, kde nie sú, na to sa môžeš vykašľať. Predpokladám, že bývalí susedia sa nesťažovali:)
To, čo robia tvoji susedia, je šikana. Ak ťa budú ešte niekedy buzerovať, tak sa ohraď a nápad s tým, aby sa to riešilo na bytovej schôdzi, je fajn.
ďakujem dievčatá 
...oni na domovú schôdzu vôbec nechodia, no musíme len vydržať, futbal v byte nehrajú, to len malý ešte behá po pätách, tak to dupe, ale to robila a ešte robí (len teraz už nie tak často) aj ich malá, verím, že do tretieho roku sa aj to naučí Dáška, inak som jej vtedy presne vysvetlila, to čo si napísala...len oni majú svoj pohľad, a všetky hluky v činžiaku pripisujú nám, ešte aj keď si susedia nad nami pustia nahlas hudbu
Súhlasím, že to, čo susedia na vás skúšajú, je nenormálne.
Možno by som v rámci svojho duševného zdravia zvážila presťahovať sa do menšieho rodinného domčeku v cene bytu. Nie kvôli susedom, ale kvôli tomu, že pri troch deťoch je dvor nenahraditeľný. A byty sa dobre predávajú.
Ale to ozaj myslím len tak, že dať šancu i tejto myšlienke - kvôli sebe samej.
Mala som dve deti v byte a dome a vďakabohu za dom. A to sme mali super susedov, všetkých s malými deťmi, takže sme si navzájom rozumeli a nič si nevyčítali. A ešte jedna vec :-) Muži majú pri rodinnom dome stále čo robiť a nemáte čas liezť si na nervy :-D Ani dusno v byte neni, lebo keď sa oduje, môže sa ísť realizovať do dielne, do záhrady, so psom a pod :-P
raz bude aj rodinný domček, ale až keď pôjdem do práce, bo my sme patrioti, my ani zo sídliska nechceme preč, a u nás v meste sú drahééé aj malé a staré domčeky, ale bude bude
https://www.youtube.com/watch?v=F-ZVMKCBcZg ... dievčatá, to na pobavenie ale k téme, ešte raz prídu, pošlem im v maily
Vsetci susedia by si mali ujasnit ci aj oni su bezproblemovi a ci aj oni niecim nerusia vas :-D ale vsade kde su deti je viac hluku a podobne takze toto by mali vsetci tolerovat a rodicia to samozrejme drzat v unosnej miere nech zasa zbytocne neprovokuju :-)
to sa snažím, máme pravidlá, starší sú v pohodke, len to malé sa to musí ešte naučiť
Ahojte
Žijem od narodenia v činžiaku, nikdy som nemala problémy so susedmi, až teraz. Pred asi 4rokmi sa sem nasťahovala mladá rodinka. Spočiatku som bola šťastná, že chalani budú mať rovesníčku. Malinká mala asi rok, stále plakala, a susedia sa občas ospravedlňovali, a ja som nechápala prečo, však detičky plačú, keď nevedia povedať čo chcú. Ale postupne sa to otočilo, a začali sa oni sťažovať. Najprv to boli autíčka na parketách, tak sme tie najhlučnejšie podarovali. Potom to bola práčka a vysávač, tak som medzi 12-15tou neprala, bo vtedy im malá spí a kúpili sme tichú roventu. Ale im vadila aj posteľ, že vŕzga, tak sme kúpili nové rošty, samozrejme ma v obchode predavač vysmial, že drevené rošty vŕzgajú všetky, teraz je to dvojnásobne horšie, bo tie predtým boli aspoň originál, tieto ťažšie zapadli. Priznávam si, že raz jediný krát sa prišli právom sťažovať, bo bol u nás na návšteve brat, a hrali na chodbe futbal, to som im dohovárala, aj to s krikom tak dopadlo. Bolo toho na mňa už moc, fakt som sa snažila, byť milá k všetkým, až som skončila so skolabovaným organizmom v nemocnici. Som si povedala, že kašlem už na to. Narodil sa nám tretí syn, absolútne žiadny plač, ale ako osemmesačný začal štvornožkovať, a začalo to najväčšie peklo. Búchali do stropu, ráno sa prišli sťažovať, že počujú neustále škrabkanie, neskôr mi bolo povedané, že oni svoju malú prenášali, že aj ja to mám tak robiť. Nechcela som byť ani protivná suseda, ale ani neustále buzerovať svoje deti, tak som ich od 6rána ako sa zobudili, brala na ihrisko. Vonku sme boli krásni, šťastní, usmiati, ale akonáhle sme sa priblížili k činžiaku, ten malinký dostával amoky. Medzi tým u nás bol ešte sused s kusom látky, že sa nedá počúvať, ako posúvame stoličky v kuchyni, tak som aj tie celé zreštaurovala, aby nevŕzgali. Koberce sme dali do celého bytu, a na to behúne a penové puzzle. Načisto som sa zbláznila, chcela som aj ticho v byte pre susedov, ale aj šťastné deti, ale skončilo to katastrofou. Malý plakal, trieskal si hlavu o zem. Snažila som sa byť s ním polku dňa vonku ja, a potom sme sa s mužom vystriedali, aby som doma niečo porobila. Ale nedalo sa, bola som v byte po tichu, sedela na zemi, a počúvala, ako nás susedia nonstop ohovárajú. Nedalo mi, šla som sa s nimi pozhovárať. Suseda mi povedala, že oni si za tie štyri roky nevšimli, že by som pre nich niečo spravila. Vraj nás počujú, ešte aj ako sa milujeme, to ma dorazilo, bo vďaka tejto situácii sa nám rozpadol vzťah, že sme si dva roky ani pusu nedali. Šťastie v nešťastí, že o pár dní mal malý zas amok, zrovna keď šla suseda von, som sa jej spýtala, či je spokojná, že malý takto reve. Ona, že si za to môžem sama aj za pokazené manželstvo.Všetko sa vo mne zlomilo, teraz už deti tak moc nebuzerujem, s manželom sme si zas našli k sebe cestu, aj som začala tvoriť...aleeee ešte stále mám hlavu jak melón...
my štyria starší sme tichí (teda, keď som ja doma
), ale malý nemá ešte dva roky, má potrebu štvornožkovať, behať, tancovať, nevie regulovať intenzitu hlasu ... ja počujem susedov nad nami, aj vedľa nás a nikdy by ma nenapadlo sa na nič sťažovať, aj susedia pod nimi povedali na domovej schôdzi, že to práve oni by sa mali na nich sťažovať
aké máte vy bytové pravidlá?