Uf. Mala Chaky, co? Ja by som sa porozpravala s matkou a potom by som obmedzila stretavanie ci sa to niekomu paci alebo nepaci. Bohuzial, tu ide aj o tvoje dieta a je o dost mladsie, branit sa nevie. Dospeli budte v kontakte, v pohode ale deti....to by som postrazila.
veru tak, ja by som tiez obmedzila. Ja som svojich deti vzdy zastavala a branila ich, ked im niekto ublizoval, ked boli malinki. Teraz ked su velkaci, necham ich nech si riesia spory sami, pokial ich niekto nesikanuje.
Aj ja som sa začala stretávala tu s jednou maminou, tiež mala dcéru, naše malé sa hrávali. Stále sme boli pri nich, a keď tá jej už druhý krát tĺkla tú moju tak som vedela, že to nie je náhoda, moja malá nie je agresívna a ani bitkárka a teda svoje dieťa si otĺkať nedám !!!
Najviac ma naštvalo, že maminka tejto malej čertice sa tvárila akože nič. Tak som sa prestala stretávať aj s mamičkou, samozrejme nič v zlom, ale čo sa týka mojej malej, to nedoprajem nikomu nič.
Yanina, Lydusha Ti dobre radí, vyhni sa tým stretnutiam, veď stačí aby si sa na sekundu otočila a môže tvojej malej veľmi ublížiť.
A podľa mňa to sedem ročné dievčatko potrebuje psychológa - veď prečo má potrebu mladšiemu dieťaťu bezdôvodne ubližovať? Hm, buď psychológ, alebo by to ešte aj mohla byť taká povaha....
ahoj yanina.
Ak sa ozaj musite spolu stretavat z prac,dovodou ,tak malinku si nechaj u seba ,puste jej rozpravku ,alebo si sadnite k nim do izby .
Ak mas podozrenie na to dievca ,ze tvojej malej ublizuje urcite to nenechaj tak .
Starsie deti maju tendencie podpichovat tie mladsie ,ale myslim si ze nie je na mieste aby im ublizovali ,zrejme ta 7.rocna je jedinacik a rodicia jej nevysvetluju ako sa hrat s mensimi ,bude pekne rozmaznana !Ja osobnu skusenost nemam ,moja dcerka ma 1.5 stretavame sa vacsinou iba s detmi z rodiny ,neterka ma 8 rokov (ma aj maleho surodenca )ale s mojou malinkou sa vie pohrat ,popestuje ju ,pomazna...takze si myslim ze tam je problem vo vychove a rodicia si nesu zodpovednost za svoje dieta ...
Tak drzim palce aby si nasla vhodne riesenie .
...myslím, že je to určitá forma pozornosti...alebo jej možno rodičia dávajú tvoje dieťa, alebo nejaké malé za príklad, alebo je len agresívna a ak nemá súrodenca, tak je to tvoje najbližšie...alebo je to jej forma hry a nevie odhadnúť dôsledky...koniec koncov, podľa mna je to veku primerané...a bohužiaľ len rozhovorom s jej rodičmi môžeš niečo dosiahnuť, ak máš pocit, že to nepripúšťajú, alebo na túto tému s tebou nechcú seriózne hovoriť, tak ti pomôže len obmedziť návštevy....lebo ak to druhá strana nechce a nemieni riešiť, asi ani pre teba nie je o čo stáť...
svojmu dietatu by som kazdopadne verila... ved tvoja mala nema preco klamat... vies ako ju vychovavas a ak veris svojej vychove, mozes verit aj svojmu dietatu...
tak ako radi lydusha - ked sa stretnutiam neda vyhnut, na tu chvilu by bolo dobre zaobstarat pre tvoju dcerku dozor (babka, krstna mama)... rozhodne by som si kvoli "spolupraci" dieta urcite nenechala otlkat...
kto vie, ked to tak urobi viacere ludi v okoli tej malej nezbednice mozno aj jej rodicia precitnu...
Ja by som pri stetnutiach, ak by to bolo možné, nechávala malú so sebou - s odôvodnením, že ak sa nevedia spolu hrať, nebudú spolu. To by som oznámila tej malej. A, samozrejme, aj jej rodičom. Že sa ti nechce v kuse robiť sudcu a vyšetrovateľa, tak takýmto spôsobom sa budeš snažiť prípadným konfliktom predchádzať.
Pravdaze schvalujem nazor, rozdelit deti.
Akurat sa to v zivote neda vzdy. Ak by sa to nedalo asi by som to konfrontoval priamo s detmi a rodicmi, nech aj oni si uvedomia, ake maju doma "zlaticko".
Este by ma zaujimalo, co na to Tvoja mala. Spytala si sa jej, ci sa rada s nou hrava?
dakujem, za komentare, ja som stale bola v tom, ze sa mi to iba zda a ze to zle chapem, lebo si hovorim, ze preco by to ta mala robila?!,
a naozaj aj ja som reagovala asi tak, ze ked sa nevedia hrat spolu, tak sa nebudu spolu hrat, a ked chcu, tak sa mozu hrat pri nas... a stretnutia som obmedzila, len by ma zaujimalo, ci je takato "zakernost" u deti bezna v tomto veku - 7 rokov, alebo to je povaha...
Ja som totiz z toho spravania v soku.
Moja dcera sa s nou chce hrat, ale mnohe veci podla mna ani nechape, ze su zle, aj ked ju na ne navedie, proste podla mna v jej veku este nevie rozlisit "zly umysel".
Ved to ze od starsieho dietata clovek ocakava nejaky dohlad nad mladsim...ktovie preco to robi....mozno ziarli a mozno je to fakt povaha...Moja sa hravala s rovesnickou Barborkou. Mali asi tri roky....barbora fukla lucii lopatkou po lici a lucia treskla barbore kyblikom o hlavu....a bolo vymalovane. Neriesili sme to lebo mi to prislo fifty fifty....Ale toto, ze starsie dieta takto robi zle...to asi nebude celkom normalne.
Inak si spominam, ze aj ja , u starej mamy na prazdninach, som bola vecne terorizovana starsimi detmi. raz ma dokonca zavreli do foliovnika....teraz sa smejem ale vtedy mi nebolo celkom jedno....mozno je to tak, ze ti starsi stale trapia tie krpate deti....ked ti mladsi sa daju naviest na vsetko....musi to byt pre nu dobra zabava....ziva babika, co poslucha...
Ja si pamatám, že ako decko (už školáčka) som rada robila zle, trápila menšie deti. Pamatám si len jeden konkrétny prípad, nejaké 2r deculo sme s kámoškou zavreli do pivnice aby sa bála. Bol to taký fajn pocit robiť zle.
Myslím si, že zákernosť je v každom jednom decku. Len závisí na rodičoch alebo okolí či také správanie prejdú bez povšimnutia a potom sa decko utvrdzuje v tom, že keď to robiť môže, tak na tom neni nič zlé. Neni to chyba v dieťati, tá chyba je v rodičoch.
Čo by sa stalo, keby si známych dcére povedala: Nepáči sa mi ako sa správaš a k mojmu dieťaťu sa takto chovať nebudeš! (hneď pri konflikte) Alebo keď nevieš presne zistiť, kto je vynníkom, napomenuť obe deti. Pri páde z postele by som napomenula staršiu aby dávala pozor na menších, že dostane ona ak niekto spadne. Pri tom kvákaní, jasne by som povedala svojmu decku, že sa to ne robí, ale prísne by som napomenula i druhé decko, že si myslím, že ju vyprovokovala, tak nech to láskavo nerobí, lebo si to kvákanie vlastne zaslúžila.
Ja teda známych nemám, mám len priateľov, ale medzi nami to funguje tak, že ani oni sa neboja napomenúť moje dieťa, ak robí niečo zlé. Ja napomeniem i cudzie dieťa na pieskovisku - ak sa nevieš hrať pekne, pôjdeš preč, tu sa deti môžu hrať len pekne.
Otázka do pléna: Baby vám vadí, ak niekto cudzí napomenie vaše dieťa? (podotýkam, že vtedy keď fakt robí zle druhému) Mne to nevadí, dokonca som radšej, keď to urobí niekto cudzí, lebo na mňa moje deti už nejak ani nereagujú. Takže to isté robím aj cudzím deťom (maminám).
Mne nevadilo a ani nevadi dodnes ak Lucu niekto upozorni....a takisto upozornujem ja napr. drahy ma synovca ktory klame a v pohode ho nechaju a este su aj stastni ci dokonca to povazuju za zabavne co je podla mna prinajmensom divne....A tak ked ho prichytim ako klame tak mu rovno poviem ze si vymysla a mal by s tym prestat a basta. Alebo ked robi zle mojim psom. Tiez mu poviem nech s tym skonci lebo ked ho kusnu bude sa divit....
Aj na predajni ked mi tam nejake dieta lieta alebo babre spotrebice....poviem si svoje.... len nemam rada ak mamicka zacne: to nesmies, teta ta strci do mraznicky. Alebo teta ta nabije.
Vtedy sa tiez ohradim, ja sa necitim na nejakeho strasiaka.....
Myslíš niečo také, ako to moje dieťa, čo malo potrebu chytiť do ruky každý vysavač a stlačiť každé tlačidlo? 
Ja v pohodke prijmem, keď mi niekto napomenie dietko, ale trochu to pociťujem ako "výčitku"... že som mala zasiahnuť JA a SKOR (nevie niekto, aká je klávesová skratka na veľké ô?).
Čo sa týka ubližovania menším deťom -ja som to tiež robila. Pamätám si, že sme strašne radi strašili malých bratrancov alebo sesternice na rodinných stretnutiach, pretože sa nám zdalo ohromne zábavné, že su takí "sprostí" a uveria nám. Ale vyššie spomínané správanie je už aj na mňa silná káva. To si zase pamätám, že keď sa komukoľvek "slabšiemu" ubližovalo, už aj veľmi malá som sa stavala na jeho stranu. A nikdy som nezvaľovala nič napríklad na mladšieho brata. Toto bolo vo mne nejak zakorenené. Za to brat veselo využíval, že je mladší a keď rozbil sklo na dverách, povedal to na mňa. A keď som sa bránila, naši povedali, že je to aj tak moja vina, lebo som staršia (o dva roky) a mala som na neho dozerať... 
Sranda. Ktovie jak to budem ja riešiť s dvoma detičkami. Dúfam, že Kubík bude dobrý starší brat.
Neviem, prečo by si to mala vzťahovať na seba, Opica. Napomenuté bolo tvoje dieťa, ty si neurobila nič zlé. Nemusíš mať reflexi supermana, ber to ako podporu okolia, že ťa nenechajú samu s nepočuvnym dieťaťom.
Mne sa páčilo jedno rozprávanie, kde bolo spomenuté, že sú spoločnosti, kde si deti vychováva každý sám a deti sú ľubené len blízkou rodinou; a na druhej strane sú spoločnosti, kde sú deti vychovávané okrem rodičov i celou spoločnosťou. Tá klíma je tam taká, že pochváliť, pomôcť, vystískať, oceniť i cudzie dieťa je normálne, tak isto ako je normálne napomenúť, potrestať a nenechať bez povšimnutia ak deculo robí niečo zlé. Proste dospelí si všímajú a sú zodpovední i za cudzie deti. Bisťu! V takej spoločnosti by som sa nemusela báť, že moje decko niekto zmláti a všetci okolostojaci len odvrátia hlavu, lebo nevedia čo robiť.
no tak to vyvrcholilo:
začali včera rodičia dievčata vrtat do manžela (ja som pri tom nebola)ze jaka je naša mala nevychovana a ze tomu ich peknemu dievcatu skoro vytrhala tie nadherne vlasy - doslova... no a moj manžel, čo je inak strasny kludas (ale viete ako to je, ked vam niekto zautoci na milovane dieta) to uz nevydrzal a povedal im, ze ich decko je nevychovane a ze sa o par rokov budu obaja divit ako ich o...e.
prisiel domov a oznamil mi to a ja som bola - stastna.
nie ze by ma tesilo, ze sa s niekym pohadal, ale ma tesi, ze si branil svoje dieta a ze im to konecne povedal.
a aj im povedal ze sa maju lepsie spravat k svojmu synovi, co som tiez rada, lebo stale mu nadavaju a ked nieco vyvedie, tak dostane ako sirota, a pritom je to straaasne fajn chalan a tato mala je pre nich stale len krasna, mila, zlata, mudra... a "este je taka mala", tak sa jej vsetko prepecie.
ja si myslim, ze ten dobry chalan im z domu odide len co sa mu naskytne prilezitost a ze tato mala zakeracka im zostane a vycicia ich jak len bude vediet.
netesi ma to, skor mi je z toho divne.
Yanina, čo si navaria, to si aj zjedia. Buď zbadajú vlastné chyby čo vo výchve robia, alebo o 20r. budú nadávať na to, aká je ich dcéra "nevďačná". Vidieť chyby na sebe je dosť ťažko, oveľa ľahšie je ich vidieť na druhom.
yanina
dieta je dokonalym odrazom svojich rodicov... ziadne dieta sa nerodi, zle... ani jedno jedine... zlym ho dokaze urobit len rodic 
len nechapem jedno jedine, preco si musis svoj nazor potvrdzovat u inych ludi ???
vedela si, ze tvoje dieta nie je to "zle" preco si nezasiahla ???
preco si aj ty nieco nepovedala je rodicom ???
preco si cakala kym sa situacia a zasiahne tvoj manzel ???
a co ta vlastne netesi ???
a z coho ti je divne ???
neber to prosim ako utok, som len zvedava 
tak sa mi jeden komentar stratil, skusim znova ak sa to objavi 2x tak sorry.
pochybovat to je moja zakladna povahova črta.
všetky tie veci sa stali ked som pre nieco odisla, otocila sa, nedivala sa... To az moje dieta mi doma, pri hre alebo vecer pred spanim, ked sa rozpravame medzi recou povedalo,ze co sa stalo... a to je uz neskoro hovorit daco rodicom
ak som bola pri ich hre a videla som, ze sa to ubera zlym smerom, tak som to stopla ja a hned a necakala som ako to skonci, iba som to mohla predpokladat a to predsa nie je ziaden dokaz, ked sa nic nestalo. Vzdy som tej malej povedala, ze si to nezelam, aby nieco take mojej hovorila, lebo ak ju pocuvne, tak si moze ublizit.
A tiez som si dlho hovorila, ze to sa mne iba zda, alebo ze mam prehnane rodicovske strachy, lebo ja som sa nikdy doteraz nestretla s tym, ze by sa nejake dieta takto spravalo, ze by vedome chcelo ublizit druhemu dietatu. Je totiz ine, ked sa deti v zapale hry postrkaju a je ine, ked nejake dieta povie druhemu dietatu,a by preslo po hrane strechy a caka, co sa bude diat (aj ked vie, ze to druhe dieta si moze vazne ublizit) - a aj som si hovorila, ze to robi preto, lebo nevie domysliet dosledky..
ale potom som to povedala manzelovi, ze mam podozrenie, ze to nie je celkom OK a on so mnou suhlasil, ale to som si povedala, ze on musi suhlasit - ved je moj manzel 
ale mi moje podozrenie potvrdila aj moja sestra, ktora teda so mnou suhlasit nemusi
ja som necakala kym sa situacia neskutocne vyhroti, lebo toto cele sa udialo v priebehu niekolkych dni, a asi by som to riesila tym, ze sa hrat spolu nebudu a koniec, ale jej rodicia zacali ryt do mojho muza, ze ako mame nevychovane dieta, tak sa nastval a bolo...
netesi ma moja predstava o buducnosti tejto rodiny.
a mam divny pocit, ze clovek by aj chcel pomoct, a naozaj nechce hnat veci na hranu, ale iste ste uz boli v situacii, ze nech urobite cokolvek tak to bude jednoducho na figu.
tolko.
a ja maloco beriem ako utok - preto mi tak dlho trva kym si uvedomim hoci aj tu detsku zakernost 
.....dobre by bolo uvedomit si ze niektore veci sa ta skutocne netykaju a pomahat niekomu "nasilu" tiez nie je dobry napad....niekto o tu pomoc skratka nemusi stat...alebo si moze mysliet ze to ako zije je normalne...nemozes mu vutit nieco co nechce...
Ale svoje dieta by som nedala ani za cenu ze ti druhi o nom rozpravaju ze je nvychovane....ty vies ze to tak nie je a ostatne je pase...
yanina
ked neveris svojmu dietatu v podstate neveris sama sebe... a toto ucis aj svoju dcerku...
pochybujes ?? a preco pochybujes o niekom tak blizkom ako je tvoje dieta ?
preco si si potrebovala svoj dojem utvrdit u ostatnych ???
odpoved je to moja vlastnost, je zla... nie - nie je (ako deti sa vacsinou rodime ciste a vieme doverovat, myslim si, ze je to tvoj blok)
aaa nestavaj sa do ulohy obete... ty nie si obet, tebe predsa nikto neubklizil, tym padom nemas byt preco zodpovedna za tu rodinu... to ich vec ako ziju, ich slobodne rozhodnutie - oni budu znasat nasledky svojich rozhodnuti nie ty - nemusis sa roobit zodpovedna za ich rodinny stav
myslim si, ze mas doma ludi, ktori potrebuju tvoju energiu viac ako ta rodina... venuj ju im
pochybujem, lebo viem, ze veci casto nie su take ako sa javia a ze clovek casto robi veci, ktore ani tak nemysli,
pochybujem, lebo chcem verit, ze ludia su predsa len lepsi ako sa zdá...
mas pravdu, do istej miery je to blok, ale je to aj nieco co zo mna nerobi bohorovnu sudkynu... (nemyslim to nejak zle)
a viem, ze moja rodina ma potrebuje a keby som si mala vybrat, tak jednoznacne vyhra moja rodina, manzel a deti.
ale si myslim, ze myknut plecom a povedat si, ze to nie je moj problem ako dopadnete... - jednoducho to nie je dobra cesta, ani pre mna, ani pre tuto spolocnost.
nehovorim, ze treba do vsetkeho pchat nos a vsetko riesit, ale stat sa lahostajnym nie je OK
neskora nocna hodina, idem spat 
Yanina ja súhlasím s vetou: "...myknut plecom a povedat si, ze to nie je moj problem ako dopadnete... - jednoducho to nie je dobra cesta, ani pre mna, ani pre tuto spolocnost." To si napísala krásne.
yanina
ako chces
ale robis sa zodpovednou za veci co sa teba netykaju !
ved to si kludne mozes prist zodpovedna aj za nicenie pralesov, znecistovanie zivotneho prostredia, znecistovanie zdrojov pitnych vod - parada skoc do toho ked to zmaknes - a teraz pochybujem ja !!!
tento svet je v porovnani s tebou strasne velky a problemy ma kazdy z nas a kazda rodina - urob sa zodpovednou za zobraka co nema co do ust, urob sa zodpovednou za kazdeho malomocneho - prosim, JE TO LEN TVOJA VOLBA 
ALE NEZ ZACNES BRAT ZO DPOVEDNOST ZA DRUHYCH uvedom si ze oni (teda ta rodina) ma 2 dospelych, ktori su zodpovedni sami za seba a za svoje deti a TEBA k tomu rozhodne nepotrebuju. Ty predsa nie si zodpovedna za to ako sa chovaju k svojim detom. Chapes co ti chcem povedat ? Oni ta maju vies kde ??? Si im uplne ukradnuta. Absolutne nepodstatna polozka v ich zivote - tak na co sa prosim ta robis zodpovednou za dvoch doselych ludi a ICH deti ???
hmm skor by si konecne mala prevziat zodpovednost za seba a za svoju dcerku. Tj. viac verit sebe samej a svojmu dietatu a nie starat sa o druhych...
Nie je to myslene v zlom to vobec nie. Skus pouvazovat - mozno pochopis co som tym chcela povedat a ak nie - nebudeme riesit 
Polárka vo všetkom sa oplatí hľadať zlatú strednú cestu. To čo tu píšeš má (podľa mňa) zmysel ale len do určitej miery. Podľa mňa sa Yanina nerobí zodpovednou za druhú rodinu, len jej jednoducho neni ľahostajné, ak niekto blbo vychováva dieťa.
Jej sa to teraz vôbec netýka, ako známy vychovávajú slečnu, ale podľa mňa je dobré aspoň niečo povedať, naznačiť, jednoducho urobiť! Práve tá "divoká" slečna môže vybiť zuby napríklad tvojmu 6r. synovi. Jasné, že je to chyba jej rodičov, že ju blbo vychovali, prečo to má ale bolieť tvoje dieťa? Prečo si má okúsiť blbú výchovu iného dieťaťa na svojej koži?
NEBYŤ ĽAHOSTAJNÝ. To je veľmi krehká rovnováha, medzi strkaním nosa do všetkého a totálnou ignoráciou všetkého, čo sa mňa netýka.
filipka
ja som ale nikde nenapisla, ze ma akceptovat to, ze jej dieta nejake nevychovane decko mlati a tak podobne
jasne je na mieste povedat "tak mili vazeni moje dcerka sa nebude radsej hrat s vasou, lebo nic z toho dobre nevzide..."
otocit sa a ist prec...
a teraz :
"Podľa mňa sa Yanina nerobí zodpovednou za druhú rodinu, len jej jednoducho neni ľahostajné, ak niekto blbo vychováva dieťa."
filipka riadne si precitaj tu vetu... vidis ? este raz citaj... nevidis ???
Nerobi sa zodpovednou ALE nie je jej lahostajne... Nezda sa ti to ako ciri nezmysel ??? Ked sa nerobi zodpovednou a necha zodpovednost na rodicoch danej vytrznicky, nemoze ju predsa iritovat to ako ju vychovavaju.
v zasade nebyt lahostajny je fajn v tedy ak konkretne v tomto pipade chranime svoje dieta a verime mu. V tedy "nebyt lahostajny" je bytostne dolezite. To, ale yanina neurobila. Musela si svoj pocit a dcerino tvrdenie obhajit u dalsich desiatich ludi (a manzela, na NM atd...).V zapati je vsak neni lahostajni osud daneho nevychoavneho decka, ktore ani neni jej.
Pardon mne to znie ako riadna hlupost. V prvom rade nebudem lahostajna k svojmu dietatu (tym padom aj k sebe) a az potom pridu na rad druhi. Najprv by som riesila to preco neverim sebe ? A to je zaroven odpoved preco neveri svojej dcere Chapes suvislost ? jej dcerka ju nieco naucila ak yanina davala pozor !!!
Mami neverila si mi... Som kus teba... Takze pokial yanina neverila dcerke, nedoverovala svojim pocitom znamena to, ze si neveri... deti nam odrazia kazdu nasu nedokonalost. A toto si myslim by malo byt pre yaninu dolezitejsie ako vychova cudzieho cakyho
Chnapeme sa ???
Ja v tej vete nevidím nezmysel ("Podľa mňa sa Yanina nerobí zodpovednou za druhú rodinu, len jej jednoducho neni ľahostajné, ak niekto blbo vychováva dieťa.") Proste to vidíme inak, nechápeme sa.
A ako vidíš to, že raz takéto "divé" dievča vybije zuby tvojmu 6r synovi? Len preto, lebo sa nikto TERAZ nestará a nerobí zodpovedným za výchovu cudzieho dieťaťa. Nikto im nepovie, nenaznačí, že chyba je v ich výchove. Nejde o to, presvedčiť ich, že niečo robia zle, ide o to nebiť ticho, keď niekto robí chybu. Kto si to "divoke" správanie nevychovaného decka zlízne? Len rodičia? To asi ťažko. Dievča možno bude buzerovať a šikanovať niekoho v triede a rodičia budú 100% presvedčený, že ich dcéra je predsa dobre vychovaná, LEBO IM NIKTO PREDTýM NEPOVEDAL, žE MAJú NEVYCHOVANé DECKO.
Mne tak isto hovorili, že týram svoje vlstné dieťa, zamyslela som sa a povedala som si: nie, netýram. Ak by som to ale počula viackrát (kľudne by stačilo len druhýkrát) a z rôznych strán, od iných ľudí, prehodnotila a zmenila by som svoje chovanie k dcére.
filipka
ja ta chapem
ale ty odmietas pochopit co pisem, tu je akakolvek diskusia zbytocna
po 1. o nu sa ma kto starat? - jej rodicia, nie yanina
po 2. kto sme, ze kritizujeme ich vychovu ? ty im vydis do kuchyne, do spalne ? nepoznas suvislosti tak nevynasaj sud
po 3. kto je pre yaninu dolezity ? cudzie decko !!!
Kazdy den nam dava zivot moznost sa nieco nove naucit... je len na nas ci rozpozname prilezitost... yanina sa mohla zastavit a povedat si ... do certa ved ja si neviem stat za svojim !!!! aha ved neverim vlastnemu dietatu, vlastnemu usudku, a ved ja neverim samej sebe !!! kde je moja sebadovera ??? a comu to vlastne ucim svoju dceru ??? ze mi nemoze verit, lebo ja sama neverim samej sebe ??!!
toto je prvorade... potom ak sa jej ziada moze riesit absolutne cudzie osoby a deti...
uz chapes co chcem povedat ???
a este mila filipka !!! ani ta mala si neverila, lebo si neveri jej vlastna matka a ona je iba jej zrkadlom preto sa nechala zmanipulovat... ano ked čaky povedal ze plastelina sa papa tak sa papa... nema svoj nazor !!! a kto ju to naucil ??? jej matka, lebo aj ta si musi svoje nazory takto konfrontovat... keby si yanina spojila 2 + 2 a zacala poznavat seba samu a vazit si samu seba a nepodhodnocovat sa to iste nauci aj svoju dcerku !!!!
a este nieco - nejednajte s detmi ako s hlupakmi !!! deti su mnohokrat mudrejsie ako my "dospeli" ... a ak "hnevaju" robia len co sa od nas naucili, alebo skusaju nase hranice... ziadne dieta sa nerodi zle
btw. kazdy den nam zivot ukazuje "kde robime chybu" keby neboli taketo okamihy, nedal by nam zivot moznost rast a pracovat na sebe...
tak ako filipka uz ma chces rozumiet ?
Polarka, my si proste nerozumieme. A zase si píšeš svoje a druhýkrát si mi neodpovedala na otázku.
1. Yanina sa predsa o cudzi decko nestará.
2. povedať si svoj názor na výchovu, ak cudzie dieťa opakovane ubližuje môjmu dieťaťu - na to nepotrebujem súvislosti (ani kuchyňu a spálňu), nevynášam súdy, len poviem SVOJ NÁZOR. Je na rodičoch, či sa aspoň zamyslia, alebo povedia - to neni náš problém, naša dcéra je predsa slušne vychovaná, nech si robia poriadky s druhým deckom.
3.okrem jej vlastnej rodiny je pre Yaninu dôležitý aj ČLOVEK - ako ty hovoríš, cudzie decko. A v tom s ňou absolutne súhlasím.
Urobme niečo pre chudáčika hafana. Súhlasím urobme. Ale urobiť niečo pre "cudzie decko" je zločin? Drzosť? Vynášanie súdov? Pre mňa to decko je vždy viac ako hafan a ja v jej situácii by som tak isto niečo urobila - niečo povedala rodičom.
1. stara lebo si robi starosti - (starat sa od slova starost)
2. kritika = sud
3. asi to tak malo byt aby si yanina mohla uvedomit co robi "zle" 
uz ma chces pochopit ? keby neboli taketo hranicne situacie, nikto by nemal moznost sa nic naucit....
Polárka, ja myslím, že Yanina (i Filipka) pripúšťa možnosť, že nie je vševedúca a veci mnoho ráz vyzerajú inak ako v skutočnosti sú... atď atď. Neznamená to, že je neistá, ale že UVAŽUJE.
uvazuje ???
ked myslis, nebudem sa opakovat... kto bude chciet pochopi aj sam
Polarka, pamatas sa este ako si raz na zaciatku riesila kolegynu z kurzu, kt. ti obchytkavala brusko ? Celkom by ma zaujimalo, ako na tu epizodku hladis dnes ... aj ked sa to mozno zda odveci paralela
hii co nechceme to na seba privolavame cim viac som ju nezniesla v mojej blizkosti tym viac a blizsie bola pri mne
a to ze urobila nieco co sa mne nepacilo ???
ja som bola hlupa ! ocakavala som ako sa maju chovata to je kravina !
nuz keby som bola duchapritomnejsia a nehrala obet nestane sa to a to som vlastne robila zo seba stale OBET (co bola v tedy moja volba), toz vela veci sa naucime od rodicov, lebo sme ich zrkadlom
takze to nebolo o nej ale o mmne
no to si ma fakt prekvapila 
skoro mi slza ukvapla
vidis, a keby ti to vtedy byval bol nieto takto napisal, poslala by si ho kade lahsie niekedy to nie je jednoduche ....
je krasne vidiet suvislosti vsak ?
ano poslala, lebo by som si hajila svoju ULOHU obete - ved mne to bolo vtedy taaaak pohodlne (pochodovat zivotom so zatvorenymi usami a ocami)... a vies co je najkrajsie ? ze kazdy den nam prinasa moznost zbadat suvislosti
tak možno ešte raz:
ja svojej dcere verim, keby som neverila, tak vobec neriešim. verila by som len tomu, čo som videla a jediné čo som videla bolo ako moja dcera taha za vlasy to druhe dieta...
ale prave preto, že jej verim, tak viem, že plastelinu čo mala medzi zubami jej "ponukla" tato mala dievčina, práve preto že jej verím, tak viem, že modrinu čo má na ramene má z toho, že ju to dievča sotilo, keď ju prestala moja malá poslúchat... Ja svojej dcére verím!
ale je pre mna záhada, PREČO to tá malá robí.
či je to povaha, alebo vek, alebo niekde je skrat vo výchove, lebo sa mi nechce verit (a toto už nie je o mojej dcére) že by niekto vedome takto vychovával dieta.
riešili sme to síce tak, že sa najprv prestali spolu hrávat, potom ked neprávom obvinili našu dcéru, že je nevychovaná, tak moj manžel, ktorý tiež našej dcére verí, ju bránil.
ale oni zas veria tej svojej. oni majú dokaz - všetci sme videli, že to naše zlatíčko vytahalo to ich za vlasy, kdežto ja žiaden dokaz, ktory by som im mohla ukazat nemam, lebo ked ta mala ublizovala mojej, tak si dala pozor aby to nerobila pred nami dospelimi...
jasne, spolu sa uz hrat nebudu.
ale aj tak mi nie je jedno, co tato mala urobila, a ze jej rodicia to absolutne nevidia. Mozete namietat, ze som to teda mala riesit hned vtedy ako sa veci stali... ale niekedy sa to neda hned, lebo som nevedela co sa stalo a po dvoch dnoch, ked mi to nakoniec moje dieta povedalo, tak sa mi zdalo pozde to riesit, nejakym telefonatom, alebo "speci" navstevou - proste sme to riesili tak, ze sme obmedzili stretavania deti a teraz uz sme obmedzili aj to obmedzenie na 0.
a mozes polarka pisat, ze zas mam nejaky blok, alebo nevyrovnanu psychiku, ale aj tak ma to, co sa stalo trapi.
yanina napisem to posledny krat a uz sa nevyjadrim tak ak chces citaj s otvorenymi ocami
- neverila si sama sebe a svojmu usudku preto si si svoj dojem musela odobrit od viecerych ludi
- neverila si svojej dcere, lebo ? lebo neveris sama sebe ? lebo si pochybovala ci tvoj usudok nie je spravny ?
- to iste spravila tvoja dcerka ked papala plastelinu - jedno ducho neverila svojmu usudku, a nechala si ho odobrit od vonkajsieho sveta
len tolko... nekritizujem - len sa snazima napisat co vidim a rozhodne to nepisem v zlom, je len na tebe co si z mojich pismenok vezmes k srdcu...
kludne rob ako chces, hraj obet ked sa ti to tak paci, kludne ti moze byt luto vselicoho - ved na svete je dost toho co ti moze byt luto, kludne sa trap a premarni sancu byt stastna tu a teraz, v tuto minutu a sekundu a vlastne kazdu jednu minutu a sekundu...
viem aj ja som taka bola... vzdy som si nasla nieco co ma nutilo trapit sa...
cmug
takze to co vidim ako problem JA nie je caky, ale problem je uuuuplne niekde inde
Polárka,
Tak teraz mozno niečo čo sa tejto témy až tak netýka:
dietatu povies sto ráz aby nechytalo žehličku, že sa popáli.
ono to aj tak urobí a popáli sa.
Myslíš, že je to dosledok toho, že má nízke sebavedomie a nedoveru v nom vybudovali jeho rodičia?
a teraz mu už nezostáva nič iné len plakat. Keby ale bolo sebavedomejšie, a doverovalo svojim rodičom a teda aj sebe, tak by bolo nepopálené a štastnejšie?!? teda mohlo si vybrat a vybralo si urobit zo seba nestastnu obet?!?
vychovávam svoje dieta ako najlepšie viem a verím, že to robíme všetky, možu byt naše deti váhavé, alebo sebavedomé, alebo zvedavé, výmyselné...to nie je až taký problém, kým nebudú k sebe zákerné - a to už ako problém vidím.
a teraz odhliadnuc od toho mojho problému: jednoducho niekedy obet si!, ako sa s tým vyrovnáš, tak to je už iná vec, ale niekedy je nejaký agresor a niekedy je nejaká obeť.
yanina
ale tu neslo o zehlicku
a ako som uz asi 100 krat povedala deti su nasim zrkadlom a na danu situaciu, ktoru si popisala jestvuje vela suvislosti, ktore k niecomu takemu vedu
a ja tiez verim, ze vychovavas ako najlepsie vies a dokazes ja tvoju vychovu nespochybnujem
a obetou sa stavas len vtedy ked prijmes tento zamer a nemusi to byt vedome ... ja o tom viem svoje - precitaj si moje velmi stare prispevky
aj teraz by som mohla hrat obet, keby som chcela - ale nechcem - nebudem zrkaldom svojej matky, neprijmem jej ulohu, ktoru v nej vybudovala jej matka, lebo mne sa taky zivot nepaci... ver tomu, kto chce psa bit palicu si najde a aj toho psa ... takze ak budes chciet byt obet - jednoducho nou budes... privolas to na seba... alebo tak dokonalu obed budes hrat, ze prilezitost na splnenie ulohy si vzdy v niecom najdes
nic v zlom ... ako jeden moj znamy hovori mier v srdci a slnko v dusi mila yanina
Polárka,
ja chápem, co sa mi snazís povedat, ale nie celkom súhlasím.
tak iný príklad - a vynechám domáce spotrebice :
skús napríklad ludom co boli v koncentrákoch povedat, ze nie su obetami, ze sa len pasovali do tej úlohy a keby mali viac sebavedomia (co teda podla mna zidom vobec nechyba), tak by to cele mohlo dopadnut inak...
sa trocha rozne na to pozerame, ale tiez nic v zlom.
ale nieco som sa predsa len z tvojich prispevkov poucila: musim byt raznejsia, alebo jasnejsie komunikovat, co sa mi paci a co nie. Ja totiz napriklad nekricim, a tak si mnoho ludi mysli, ze mi je "cosi" jedno, alebo ze mi "cosi" nevadi... lebo ked nieco poviem kludne, aj ked jednoznacne, tak to nejak neberu... ale kde sme, aby sme po sebe museli ziapat?!?,
ja len neviem preco, si stale myslim, ze ludia su natolko mudri a dobri, ze zle veci nerobia naschval. Ved PRECO BY TO ROBILI??? (a toto bola moja základná otázka uz v prvom príspevku diskusie.)
tak za tuto lekciu dik
yanina
yanina
a co ty si v koncentraku ????
ach nezrovnavaj sa...
a neocakvaj, a nebude predpojata... ludia u iny ako ty aj zli
* - vysvetlivky:
žehlička: - dieta nech je akokolvek vychovane, sebavedome... atd, niekedy neposluchne a spravi hlupost, len preto, lebo nejaky kamarat povie... (preto, to, ze zjedla plastelinu, by som nepripisovala svojej "nesebavedomej" vychove)
**koncentrak: - ludia niekedy su obete, bez ohladu na ich sebavedomie a vychovu, ci sa ti to paci, alebo nie - jasne, nemusis si nechat ohmatavat brucho nejakej babe, staci, ked jej dorazne povies ze si to nezelas a basta - ste vyrovnane, ale ked ta chyti 120 kilovy chlap a riadne ta zmlati, tam uz tvoje dorazne a jasne protesty su tak mierne... nevypocute. lebo tu nie ste vyrovnani - v tomto pripade fyzicky, ak len teda nemas aj ty 120 kil a nezapasis vo volnom style.
- moje dieta - v tomto konkretnom pripade taha za kratsi koniec, lebo tiez to nie je vyrovnana dvojica - ani vahou, ani vekom a este ani intelektom, lebo 3 rocne dieta predsa len rozmysla inak ako 7 rocne.
Ale toto uz teda skutocne iba debatujem, a uz nic konkretne neriesim.
pa.
yanina,
mozno pre teba celkom od veci (nepoznam ta, tak netusim)...
...tiez sa obcas dostavam do situacii, ked priame zasahovanie nepovazujem za vhodne, no ta situacia, ktorej sa tak nejak okrajovo zucastnujem, mi nie je lahostajna...
...v takych pripadoch casto pouzivam "tvorivu imaginaciu" - tak nejak sa to nazyva v knihach o duchovnom rozvoji. V praxi u mna to prebieha tak, ze si v case, ked mam trosku kludu (najcastejsie vecer v posteli) predstavim celu scenu aj s hlavnymi protagonistami a "zalejem" ich krasnym, ziarivym svetlom (niekedy bielym, niekedy pouzijem aj farby)- svetlom, ktore ich naplni a pomoze riesit problem tak, aby to bolo ku prospechu vsetkych zucastnenych...
...z cisto materialistickeho hladiska to mozeme hodnotit ako alibizmus par exelence (ved som vlastne nic neurobila, len prekryla svoju neochotu zasiahnut na fyzickej urovni), no vysledky casto aj mna samu znovu prekvapuju...
Polarka, ja si dovolim dalej diskutovat tu. Je to len diskusia, dufam, ze to neberieš ako presviedčanie o mojej pravde.
Predstav si, že tvojho 6r. syna cestou zo školy zmlátia nejaké baby (stačí aj jedna staršia "divoká" slečna). Nikto z dospelích to nerieši, lebe veď je to cudzie decko, ešte k tomu chalan, je to jeho problém, že sa nechá biť od baby, nie? Ak poôjde okolo Yanina, to cudzie decko jej nebude ľahostajné a niečo urobí. Ja teda tvojmu synovi prajem, aby v takejto situácii stretol ľudí ako Yanina.
Ty ako správna matka, pôjdeš za rodičmi bitkárky a za svojho syna sa postavíš, lebo mu veríš. Ale div sa svete, rodičia "divokej" slečny ťa vysmejú, lebo oni tak isto veria svojej výchove a predsa poznajú svoje dieťa nie? Ona že zbila tvojho chlapca? Ešte sa ti vysmejú do očí. Otázka č. 1. Čo urobíš?
(podľa mňa, niečo urobiť keď sa "divoška" už rozčertí, je neskoro. Viec menej sa v tejto modelovej situácii robiť nedá nič. Zaplatíš synovi bodygárda? Dáš ho na karate? A keď bude chodiť s modrinami každý druhý deň, nafilmuješ bitku v skutočnosti aby ti rodičia uverili? Pôjdeš a zmlátiš ty ju? Na tekéto "dive" decko platí asi jedine, to ABY OKOLIE NEBOLO ĽAHOSTAJNÉ K TOMU ČO ROBÍ. Keď ju rodičia vychovajú blbo, čo už. Ale okolie ju môže obrúsiť a povedať jej - mláť si svojich rodičov doma, tu vonku si to k druhým deťom nedovoľuj! Ak jej to povedia dvaja cudzí dospeláci, ktorým neni jedno čo sa deje okolo nich, ani "dive" deculo si vonku nebude dovoľovať úplne hocičo. Možno. A možno jej aj tak nič nepomôže. Neviem.)
Predstav si, že tvoj 17.r syn leží dokopaný a v bezvedomí na ulici. "Je to ožran, to je chyba jeho rodičov, nech sa oňho starajú ONI." "Určite je sfetovaný, taký človek si ani nezaslúži pomoc.." "To je niekto cudzí, tomu predsa nemusím pomáhať." Kopec ľudí čo prejde okolo ležiaceho človeka v tráve si nájde tú svoju správnu výhovorku aby nemusel nič urobiť. Neni to predsa ich problém, nie? Nech sa starajú "kompetentní", nie JA. Aj v tejto situácii prajem tvojmu synovi, aby stretol človeka ako je Yanina, čo aspoň naťuká do mobila a zavolá políciu k ležiacemu človeku.
Rozumiem, tomu čo hovoríš, Polárka, ale akceptujem to len do určitej miery.
Stále si myslím, že Yanina robí dobre, ak jej určité veci nie su ľahostajné.
Ak mojho syna zbiju baby - bude to jeho bordel - problem ... a pre mna upozornenie : Dievca, niekde si spravila chybu ! Ked si tvoj syn necha len tak nalatat... Alebo, fajn, nie je idiot. Nevztiahol na zensku ruku, aj ked to boli evidentne obmedzene stvory.... Takze tak...nejak...
ale naco riesit imaginarne situace, tych skutocnych bude a jaaaaj...
a teraz konktretne... nezrovnavaj nezrovnavatelne - nemozes zrovnavat hrusky s jablkami a pomarance s jahodami...jednoducho, to sa neda...
a mojmu synovi do takych situacii nemusis priat nic - zhola nic (nebud prorokom, prosim)
rozumiem aj ja vam... nemusite sa predomnou obhajovat a ani svoje nazory... respektujem, je to vas pohlad pocit a verim, ze zijete a vychovavate najlepsie ako sa da a ako viete... upozornila som len na to co nikto nevidel
Polarka, podľa teba, nikto nevidí, to čo vidíš ty (teda,ostatný sú slepí, len ty si tá čo "vidíš").
Podľa mňa, ja vidím niečo veľmi jasne, ale je to dosť odlišné od toho, čo vidíš ty.
A rada s tebou diskutujem, lebo diskutovať sa dá len s tým, kto má iný názor. Tak zase někdy příšte.
filipka
mienime sa chytat za slovicka ? o com bola otazka ? bolo by pre teba priatelnejsie keby tuto skutocnost na ktoru som upozornila videl niekto iny ??? to ja len tak uvazujem ... (a ano niektori ludia slepi su, ale to je zas len ich "problem" ja z nikoho slepeho nerobim, kto chce vidiet uvidi aj sam)
ja ti tvoj pohlad neupieram cicaaa ... ani v najmensom... maj si kludne pohlad svoj... bola by nuda, keby sme vsetci videli to iste a z toho isteho uhlu ...
tak zas "někdy"
Mám pocit, že ma furt bereš, akoby som na teba útočila. Ale to je tvoja vec a nezaujíma ma, ako vnímaš moje komentáre. JA viem, že útočné nie su. Obyčajne tu diskutujeme. Síce UŽ o ničom, ale aj diskusie o ničom môžu byť zaujímavé.
nie len rozmyslam nahlas, ci by to tak mohlo byt ... a som rada, ze to tak nie je 
mám trochu problém:
- to ironia.
dcéra má tri roky a známi majú dcéru, ktorá má sedem. Viem, že toto kamarátstvo nie je príliš vyrovnané, ale žiaľ netýka sa to len veku.
Jednoducho: chvíľu sa hrajú samé s plastelínou, o chvílu krik, prídem, moja má v ústach plastelínu, dievča mi tvrdí, že sa jej ju snažilo vybrat z úst. ideme umyt ústa, ked sa moja konecne upokojí, pýtam sa jej: prečo si to spravila, veď vieš že plastelína sa nepapá (predtým sa hrávala s plastelínou a nikdy mi to nespravila, lebo som jej to vysvetlila) no a teraz mi moje dieta povie: XY mi povedala, ze sú to kolaciky a ze ich mám zjest...
alebo: tentokrat na návsteve u nich... deti sa hrajú v izbe a znova plac, idem, moje place a place, pytam sa co sa stalo, tak mi mala hovori, ze ju XY zhodila s postele - po ktorej skakali. Jasne, ze XY to poprie skor nez sa vobec stihnem spytat, aj ked dalsie dieta, ktore tam je, mi potvrdi, ze moje ma pravdu...
Ja nie som z tych, co chcu robit konkurzy na dobrych kamaratov, ale mne sa toto jednoducho nezda.
Prosim vyvedte ma z omylu: moje trojrocne dieta este nevie klamat - aspon si tak myslim, jednoducho este nechape "princip klamstva" vymysla si ked sa hra s hrackami, ale este som ju neprichytila pri nejakom klamstve, alebo zeby bola taka prespekulovana... ?
na druhej strane uz sa mi par krat stalo, ze XY klamala - svojim rodicom. Tiez mi moja sestra povedala, ked ich strazila ze XY hovorila mojej dcere, ze JA ju nemam rada a ze ONA ju ma radsej... Sestra to hned stopla.
Tiez sa stalo, ze ked sme boli u nich na navsteve tak mal manzel nasypane klince v topankach... Jasne ze to nespravila ONA! a ak aj tak podla jej rodicov je prilis mala a je to len taka detska "nerozvaznost".
nezda sa mi to.
a dnes ma dorazilo, ked ju to moje dieta vytahalo za vlasy, nevsimla som si ako to zacalo, lebo sme sa rozpravali s dospelymi, ale mam take podozrenie, ze ju vyprovokovala, aby ju potiahla za vlasy, a potom spustila plac pred vsetkymi.
nakoniec to dopadlo tak, ze moja bola pred vsetkymi za tu zlu a jedovatu, co sa nevie ovladat, ja som ju samozrejme donutila sa ospravedlnit, lebo tahat za vlasy sa nema, ale stve ma, ze moja z toho vysla ako maly cert a XY ako take chuda ukrivdene, ktore je este take dobre, ze blahosklonne odpustila, ked sa jej mala pred vsetkymi ospravedlnila.
Mozno som paranoidna, mozno to vsetko vidim z pohladu matky nevychovaneho dietata...
Ja neviem, co mam robit, lebo stretnutiam s nimi sa vyhnut nemozeme, dost uzko spolupracujeme a potrebujeme byt v kontakte.
Ja som sice ako sa len dalo obmedzila spolocne hry bez dozoru... ale aj tak.
Mozno este jedna otazka:
Ak je to tak ako to vidim ja, teda ze to XY dieta je fakt tak prespekulovane, je to primerane veku 7 rokov? prejde to, alebo je to osobnostne?
napiste mi hocico, lebo mne to proste vrta v hlave a neviem sa z toho vysomarit.
vdaka